Máme radi zvieratá ...

To by mohlo byť motto našej rodiny, ktorá okrem štyroch ľudských obyvateľov číta aj psíka, dva osmáky degu, andulku, rybičky a novo aj zajačika. Možno je za tým túžba vynahradiť si zákazy, ktoré od svojich rodičov slýchal manžel.

"Pozri, ako je tento pes nádherný!" Ukazoval mi vtedy ešte priateľ na fotku bígla. "Áno, krajšieho psíka som ešte nevidela", tvrdila som vtedy pravdivo a ani vo sne by ma nenapadlo, čo tento miláčik dokáže. Potom už to išlo rýchlo. Vydali sme sa cez pol krajiny pozrieť na šteniatka k chovateľovi s tým, že sa budeme rozhodovať a možno, že si ho v dohľadnej dobe kúpime. Namiesto toho sme sa domov vracali s malým trojfarebným uzlíčkom. Cestou sme kupovali pelech a až nám dochádzalo, že máme vlastne prvé dieťa. Skúpili sme všetku dostupnú literatúru a začali sa správať ako správny psie chovatelia. Zásadné pre nás boli pravidelné návštevy veterinárky, ktorú sme vyberali starostlivejšie ako neskôr pediatra pre naše deti. Postupne sme zvládli všetky očkovania, a tiež sa nám celkom darilo udržať šteňa v jeho pelechu.

Pes na sedačke? Nikdy!

Jedného večera som však zaspala v obývačke pri televízii a prebudilo ma až odfukovanie čiernobieleho ňufáku. Náš psík sa uvelebil vedľa mňa. Zachvátila ma panika. Pes na gauči? Na to som jednoducho nebola zvyknutá. Ako dieťa z dediny som totiž mala zažité jasné vzorca. Ľudia býva v dome, zvieratká vonku vo svojich malých príbytkoch. Už len mojej dovolenia, že psie pelech bude v obývačke, bola revolúcia. Ale toto bolo vážne moc. Čo blchy? Nemá pes dokonca Čmelík? Vždy ma babička strašila, nech nechodím do kôlne, kde spali sliepky, že budem mať Čmelík. Nikto mi nikdy nevysvetlil, čo to ten Čmelík je, alebo čo robí, napriek tomu (alebo práve preto) som z nich mala strach. Každopádne o blchách viem svoje. Susedom sa v pivnici jednu zimu usídlila túlavé mačka. Bolo im ľúto ju vyhodiť na mráz, a tak táto squaterka prečkala zimu relatívne v teple. Na jar však horko ľutovali. Mačka odišla, ale blchy zostali. Bol ich tam snáď milión a pri každej príležitosti naskákali na kohokoľvek, kto vkročil dnu. Teda aspoň podľa toho, že sa čoskoro usídlili aj u susedov doma. A že blchy psie na človeka nejdú, to vážne nie je pravda. Nakoniec pomohla až profesionálnych deratizácia. Ale späť k našej Duffy. Pes uvelebená na gauči ma vyviedol z miery a ztropila som scénu. Tým som to považovala za uzavreté. Priateľ to ale videl inak a večer dostala naša Duffy nový antiparazitárny obojok . Pamätám si, ako som neveriacky krútila hlavou. "Vo februári kliešte predsa nie sú!" Na to mi manžel prečítal príbalový leták, a tak som sa dozvedela, že aj vo februári by sa kliešť mohlo pri teplom počasí objaviť a hlavne, že takýto obojok chráni aj pred blchami. Od tej doby mal manžel zámienku, prečo si náš psí miláčik raz za čas zaslúžia pohovieť na našom gauči.

Príprava na ďalšieho člena rodiny

Onedlho som zistila, že som tehotná. Moja obava z psieho spolubývajúceho sa opäť vystupňovala, a tak som si predsa len presadila, že pes na gauč nesmie. A do postele už vôbec nie. Duffy to niesla ťažko, ale nakoniec to pochopila. Na tradičné boj s psími chlpmi a všetkými nečistotami, ktoré zvonku prinesie, som si postupne zvykla. Strach z kliešťov a ďalších parazitov sa opäť ozval, keď som bola druhýkrát tehotná. Ešte ten deň som volala veterinárke, ktorá mi odporučila spot on Advantix . Je to kvapôčka, ktorá sa psíkovi nakvapká na koži, a tým je až 4 týždne chránený pred blchami, kliešťami a ďalšie nepríjemnú háveďou.

Pes - najlepší priateľ dieťaťa

Naše dve deti zvieratka milujú. Vlastne asi nemajú inú možnosť. Od mala je pes všade s nimi. Kto pozná plemeno bígl, vie, o čom hovorím. Tento pes je stále pri vás, obzvlášť ak máte v ruke jedlo. A tak sú deti zvyknuté strážiť si svoje tanieriky. Bígl sa neštítia ničoho. Žiarli na druhé, keď jedia, a on sám nedostal. Kradne. Naše Duffy ukradla aj celé kura zo zatvorené rúry, a keď králik dostal jedlo a ona zistila, že jej seno nechutí, tak mu aspoň vypila vodu ... Jej ňufák je neustále v pozore a nasáva vône. Ak niečo zacíti, neváha a strčí nos priamo do taniera. Preto je pre mňa dôležité strážiť si termíny odčervovanie. Každé tri mesiace dostáva Duffy prášky, aby som mala istotu, že našim ratoestem neodovzdá nežiaduce parazity. Čistota vo veľkom dome so neudržiava ľahko. V čase, keď deti ešte nevedeli chodiť a liezli po zemi, som utierala 2krát denne. Vysoká daň za spolužitie so zvieratkami. Nutím deti umývať si ruky asi častejšie ako ostatné matky, pretože keď zrovna nepohladí psa, majú v ruke zajačika, alebo cez klietku šteklia osmáky. Keď prídu zo záhrady, kam sa psík chodí venčiť, najprv zamieri do kúpeľne. Čokoľvek, čo mohlo prísť do kontaktu s psími hovienka, môže obsahovať parazity, a keby to deti olízal, parazity by si z nich urobili hostiteľa. Pravidelné odčervovanie beriem ako nevyhnutnosť ....

Som živým dôkazom, že žiť s deťmi a zvieratkami v jednom dome je možné. Je však potrebné dodržiavať jednoduché zásady prevencie a hygieny.

Text: Petra Tomanová