Martínkova spoveď

Na svoj predchádzajúci život si moc nespomínam, zrejme som bol milovaný a starostlivosťou zahrnutý. Matne si spomínam na plné mištičky , mäkučký pelech, na láskyplného dvounožci. Na teplo a bezpečie ...

Nie som si istý, či to nie je len sen, ktorý som si vysníval. Možno, že sa mi to len zdalo, v tých dlhých krutých dňoch, kedy som bol sám a sám. Nemal som miesto, kde sa stočiť bezpečne do klbka a vyspať sa v pokoji a teple. Nemal som ani čo jesť, a keby občas nezačalo pršať a nenašiel som tu kalnú špinavú vodu, ktorej sa hovorí kaluže, nemal by som ani čo piť.

Tak išli dni, vliekli sa ... a ja sníval o tom ako som sa kedysi mal dobre, alebo o tom ako by som sa chcel mať. Už som nerozlišoval čo je sen, a čo spomienky na minulosť. Bola vôbec niekedy nejaká? Momentálne bola len šeď, hlad, samota a bolesť. Nechcel som už nič, len aby skončilo mojej súčasnej, ktoré som nemohol žiť. Zaspával som sám, opustený a hladný a v duchu mňaukala k najvyššej mačke, aby si ma vzala k sebe. Prišlo však znova ďalší a po ňom ďalšie ráno. Krutý osud sa zdal byť nekonečný. Môj dlhý strieborný kožúšok, zašednuté špinou, nzacuchal sa a postupne sa z neho stal pancier, ktorý mi bránil v pohybe.

Neviem odpovedať čo ma bolelo viac, či prázdne bruško, čo sa krútilo hladom alebo moje mačacie dušička, ktorá vie milovať, a chce byť milovaná. A napriek tomu bola opustená ...

Časom sa pridalo ešte niečo .. Môj mačací jazýček nestačil na údržbu tak dlhého kožúšku. Však ma ľudia vyšľachtili, aby som ho mal dlhý a krásny, aby ho mohli pravidelne udržiavať a chváliť sa ním. Lenže ľudské ruky neprichádzali. V kožúšku bolo čím ďalej viac špiny, a krunýřek sa stával čoraz neproniknutelnější pre to, aby ho môj mačací jazýček očistil. Prišli muchy, veľmi sa im páčil. Dúfal som, že mi pomôžu. Lenže si vo mne urobili domček pre svoje larvy, nakládli mi tam vajíčka a odleteli. Z vajíčok sa vyliahli červy, a tí ma začali hrýzť.

Bolo to hrozné, bol som takmer ako živá konzerva. A všetko ma tak bolelo ...

A potom zrazu prišiel jeden deň, zrazu niekto přišel.Objevily sa ľudskej dlane, chytili ma a odniesli ma niekam, kde je veľa ďalších mačičiek. Väčšina je ich na tom lepšie ako ja, a všetky tú vraj čakajú na nového pána. Sú tu, ľudské laskající ruke! Prvý kúsoček môjho sna. Ostrihali ma, vyzerám príšerne. Ale nič ma už nehryzie, tvrdý pancier z chlpov je preč. Teta, čo sa o mňa stará, mi starostlivo vybrala všetky tie mušej potomkov z miest, kde ma toľko trápili. Až mi dorastie nový kabátik, budem zase fešák, za ktorým sa hociktorá mačka obzrie. Celú dobu pri strihaní som držal ako baránok. A čudujete sa mi? Tááááková úľava. Však ja už nemohol ani chodiť, tak sa to trošku učím znova.

Majú tu aj dobré jedlo, dávajú mi mäsko, to mám veľmi rád. Aj keď zjem všetko, viem aké to je mať hlad. Hoci mi chýba nejaké tie zúbky, poradím si aj s granulky. Strašne moc som vďačný, že už skončilo to strašné trápenie na ulici. Vítam každú náruč, konečne môžem milovať a byť milovaný. Rád sa správam, a svoju lásku dávam najavo tým, že z lásky oždibuji končekmi prstov svojim opatrovateľom. Nebojte, nebolí je to, sú to moje bozky pre nich.

Odhadli ma na 7 rokov, nepoznám počítanie ľudského veku, sám sa cítim momentálne na 100 rokov - tak dlho trvalo moje trápenie ... Možno som starší, možno mladší, než tipujú. Kto vie a záleží na tom vôbec?

Teta, čo ma ošetruje, má so mnou plné ruky práce. Dostávam infúzie - vraj mi to pomôže. Čaká ma vraj návšteva nejakého pána, čo sa mu hovorí veterinár, testy, a bohvie čo ešte. Teta si zatiaľ myslí, že som asi aj hluchý, ale to sa ešte uvidí. Ľudí, robte si so mnou čokoľvek, len ma nedávajte späť na ulici, to hovorím, prosím a nahlas miaukajú ja - zúbožený kocúrik!

Nájde sa niekto, kto mi dá v budúcnosti teplý pelech a plnú mištičku natrvalo? A hlavne: nechcete niekto celé moje mačacie srdce výmenou za to Vaša?

A aby som nezabudol, volám sa Martínek, ... Martíneček :-)

Prispieť môžete aj mojej hodné tete na bankový účet združenia: 43-4255310287 / 0100>

var. symbol pre Martinka je 555101.

Martínek sa nachádza tč. v depozite v Jílovom pri Prahe u pí. Zdeny P., návštevu

Martinka je potrebné vopred dohodnúť telefonicky na tel. 732 145 527.