Aj mačkovité šelmy majú svoju reč, ktorú je možné dať do súvislosti s určitými významy. Vedci rozoznali rozličné fonetické vzorce - zvuky vydávané pri párení a súboji, pradenie, prskanie a zamňoukání na žiadosť alebo ako sťažnosť.
Roku 1944 rozlíšila Mildred Moelková 16 zvukových prejavov dospelé mačky, u ktorých zistila, že majú určitý konkrétny význam. Naproti tomu Desmond Morris navrhol zhrnúť hlasové prejavy mačiek do iba šiestich oznámení: "mám hlad", "bojím sa", "niečo ma bolí", "chcem pozornosť", "poď ku mne" a "som neškodná". Existuje však mnoho rôznych odtieňov ich významov, v závislosti na tom, ako a kde sú tieto zvuky prednesené ...
Trebárs mňaukanie dvoch mačiek alebo kocúrov, ktorí stoja čelom k sebe, je väčšinou súčasťou vyhrážanie. Vrieskanie a vrčanie pri aktívnom súboji by ste ťažko s niečím zamenili. Pri vydávaní útočných a obranných zvukov je mačací hrdlo napäté, vďaka čomu sa vytvárajú hrubé zvuky vrčanie, bručanie, syčanie a prskanie.
Čím sa v hlasovom prejave odlišujú mačky domácej od veľkých mačkovitých šeliem? Všeobecne to možno zhrnúť jednoducho - malé mačky "vreští", veľké mačky "revú". Je to dané tým, že veľké mačkovité šelmy majú k hornej časti hlasiviek pripojený veľký vankúšik elastické tkaniva (malým mačkám chýba), ktorý im umožňuje revať.
Domáce mačka si počas dospievania "nájde svoj hlas" - dokáže upravovať zvuky, ktorými komunikuje so svojím majiteľom. Mačky naozaj registrujú, akým spôsobom vydávame hlas a dokážu "zosilniť hlasitosť"! Ženy na mačky obvykle viac prihovárajú, a preto na ne mačky väčšinou viac reagujú. Bolo vypozorované, že mačka, ktorá sa vracia z vonkajšej prechádzky, sa pri "pozdrave" viac hlasno prejavuje a predvádza ako mačka čisto domáca. Všimnite si, že akonáhle je naviazaný fyzický kontakt hladením, mačka väčšinou mňaukať prestane. A súvisí nejako "umňoukanost" s plemennú príslušnosťou? Obzvlášť hlasné sú barmskej, siamské a orientálne mačky, naopak mačky perzské sú skôr tichšie.
Zdroj: 100 spôsobov ako rozumieť vašej mačke, Roger Tabor, Mladá fronta