Mýty a nepravdy o kastrácii mačiek

Hladín kastrátov program KasPro zostavil 9 najrozšírenejších mýtov o kastrácii mačiek a kocúrov. Ktoré to sú a ako projekt funguje?

Len máloktoré aktivistické téma je opradené toľkých mýty, polopravdami a nepravdami, ako práve kastrácia. Väčšina týchto legiend pochádza z pôvodného miesta výskytu, teda dedín. To však neznamená, že mestská aglomerácia je od tohto nešváru očistená. Naopak, veľa týchto predpotopných názorov je akceptovaná aj v mestách a to z dôvodu, že človek si radšej racionalizuje vlastné neinformovanosť a tendenčné zvyklosti.

Začiatok týchto mýtov pochádza z klasickej neznalosti nielen problematiky svojvoľného množenie v rámci dedinských usadlostí, ale predovšetkým z chápania zvieraťa ako veci alebo prostriedku vlastného prospechu (chytanie myší atď). Takýto prístup vlastne ani neumožňuje snahu takému zvieraťu porozumieť a zabezpečiť mu potrebnú starostlivosť. A tak sa z generácie na generáciu odovzdával komplex týchto predpotopných názorov, ktoré sú v našej spoločnosti zakorenené tak pevne, že ani najpokročilejšie doba plná revolučných poznatkov nie je schopná toto paradigma efektívne zvrátiť. Prejdime si aspoň tie najtradičnejšie a najzábavnejšie mýty o mačkách a kastrácii rovno doplnených o skutočné informácie:

Mýtus # 1: Kastrácia je proti prírode.
Väčšina ľudskej činnosti je proti prírode, aj keby to bolo obyčajné koexistovania bez zásadnejšie záťaže planéty. Ľudská činnosť bude vždy niesť nezmazateľný vplyv na životné prostredie a prírodu, takže je paradox zmieňovať zrovna kastrácii, keď sa ľudstvo denne dopúšťa oveľa horších zverstvách, ktoré sú však legitimizovaný systémovými aj spoločenskými záujmami. Kastrácia je predovšetkým redukcia utrpenie vytvorené človekom.

Mýtus # 2: Mačka by mala mať aspoň raz za život mačiatka.
Toto znie ako nejaké otrasné rodové klišé plné rozmnožovacieho predurčenie. A je to pochopiteľne nezmysel. Hoci sú mačky vlastne prírodou naprogramované stroje na rozmnožovanie, nie je žiadny dôvod preto, aby mačka musela mať (skutočne tu nie je zdravotný ani iný benefit), hoci len raz, mačiatka. Stačí na to ísť matematicky. Z jedného vrhu vznikne 1-12 mačiatok, ktoré za predpokladu že z nich vyrastú dospelé mačky a každá by mala mať podľa tohto mýtu aspoň jeden vrh o 1-12 mačiatkach. Týmto prístupom by sme de facto legitimizovali neopodstatnené množenie a každý schopný matematik si dopočíta, koľko by to bolo za rok a viac rokov zvierat, ktoré budú zbytočne vystavená utrpenie.

Mýtus # 3: Ak kastrovať, tak až po prvej ruji.
Tu nám komplikujú situáciu niektorí chovatelia a tiež stále veľká skupina veterinárov, ktorá tvrdí, že vhodnou dobou na kastrácii je obdobie po prvej ruji. Toto je známy prežitok, ktorý sa vyučoval na školách v období komunizmu, takže sa k nemu hlási predovšetkým starší veterinári. Opakom kastrácia po prvej ruji je tzv. Raná kastrácia, ktorá sa dá vykonávať v závislosti na váhe cca od dvoch mesiacov, čo veľa ľudí nazýva týraním. Kým vystaviť mačku aj mačiatka ďalšiemu utrpeniu sa ako týranie nejaví, pretože je to etablovaná zvyklosť? Faktom ale zostáva, že neexistuje žiadna štúdia, ktorá by bola schopná preukázať "závadnosť" kastráciou v ranom veku a tiež zdravotné benefity sú nezanedbateľné (lepšia reakcia mladého organizmu na zákrok, predídeniu hormonálnych zmien a zaťaženia organizmu v čase ruje atď.) Zatiaľ čo sa celá rad tuzemských doktorov drží starých učebných vzorcov, všade vo svete sa vykonávajú ranej kastrácia úplne bežne a bez pobúrených názorov spoločnosti. Ak by sme tento mýtus mali dotiahnuť do absurdných, vždy veterinári môžete povedať, že mačka už prvé ruji mala, čo sa nezriedka deje u päťmesačného zvieraťa, takže prakticky sedem mesiacov staré mačiatko už môže mať vlastný vrh. Toľko teda k zpátečnickému pohľade na prvú ruji.

Mýtus # 4: Kastrácia má neblahý vplyv na telesný vývoj mačky.
Toto tvrdenie sa najčastejšie opiera o vplyv na konštitúciu tela alebo na vývoj močovej trubice, teda opäť narážame na konflikt s ranou kastráciou. Čo sa vzrastu týka, z vlastnej skúsenosti máme potvrdené, že zavčas kastrované mačky sú naopak väčšie a statnejší a majú kvalitnejšie srsť. Je to logické, lebo mačka, ktorá nemusí dávať energiu do rozmnožovacích procesov, ju spoľahlivo ušetrí pre vlastný rast, výživu kostí a srsti. Samozrejme sa ponúka rečnícka otázka, prečo by niekto, komu sú mačky ľahostajné, riešil ich vzrast, ale to už je taký kolorit, že sa v rámci diskusie používajú i paradoxné argumenty. Čo sa vývoja močovej trubice týka, k tomuto argumentu sa uchyľujú opäť veterinári, čo majú problém s rannými kastráciou. Tvrdí, že zavčas vykastrovanému zvieraťu sa nedostatočne vyvinie močová trubica, takže trpia na močové kamene atď. Lenže presne opak je pravdou, mačka, ktorá má močové kamene, je nikdy nemá kvôli úzkej trubicu, takže tu je potreba riešiť primárny dôvod vzniku kameňov a nie sa odvolávať na nesúvisiace kastráciu.

Mýtus # 5: Kastrácia sa netýka kocúrov.
Na reprodukciu musia byť dvaja. Mačka nie je samoopelivá, takže k vzniku potomstva je potrebná mačiek aj kocúrov. Lenže zatiaľ čo mačka bude v rámci ruje gravidné len raz, šikovný alfa kocúr zvládne úspešných spojenie pokojne niekoľko v ten istý večer.

Mýtus # 6: vykastrovaný mačka zlenivie a prestane loviť myši.
Mačka je telom aj dušou rodený predátor a lovia všetko, čo sa pohne a zďaleka to nie sú len myši. Mačky lovia z dvoch dôvodov, buď ako zdroj potravy, ale oveľa častejšie pre zábavu. Predstava, že by mačka stratila záujem o jedlo i zábavu, sa javí značne nepravdepodobná, takže to opäť vyzerá na tendenčné výhovorku k vlastnej nezodpovednosti. Naopak takmer s istotou môžeme povedať, že kastrovaná mačka zmenší svoj rádius pohybu, takže bude skôr loviť v blízkom okolí, ako na druhej strane dediny, kde môže byť vystavená ďalšiemu nebezpečenstvu.

Mýtus # 7: Správanie mačky sa po kastrácii zmení.
Toto nie je mýtus, ale vítaný fakt. A je to tiež jeden z dôvodov, prečo sa kastrácia tiež robia a to najmä u kocúrov. Tí majú nielen v čase ruje špecifické správanie ako je značkovanie "teritória" (tým však môže byť chápaný aj váš obývacia izba v prípade domácej mačky, alebo značenie vonkajších častí vášho domu u mačiek vonkajších) alebo bitky v rámci pytačiek. Ani jeden z prejavov nie je nič, o čo by ste stáli, takže za tieto druhotné zmeny správania môže byť človek skôr vďačný, než ich používať ako hladín kastrátov protiargument.

Mýtus # 8: Všetky mačiatka sa dostanú do nových domovov.
Niektoré krajiny sú tak pokrokové, že požadujú kastrácii všetkých mačiek, ktoré nie sú určené k záujmovému chovu podliehajúcemu chovateľskému poriadku príslušných organizácií. Dokonca aj u nás sa v osvetových kruhoch chápe každý, kto umožní nekoncepční rozmnoženie mačky, ako obyčajný množiteľ, aj keď nemusí priamo napĺňať podstatu množiarne. Väčšina ľudí sa takého množenie dopúšťa kvôli nevedomosti a vďaka etablovanosti týchto mýtov, ktoré legitimizujú množenie mačky ako niečo úplne bežného či dokonca roztomilého. Pravdou je, že každé takto "vyrobené" mačiatko zaberá miesto iné opustené mačke z ulice alebo útulku. Všetci, ktorí či už vedome alebo nevedome množia, sú čiastočne zodpovední za neutešenú situáciu na uliciach, v útulkoch aj dočaskách (dočasných domovoch). V neposlednom rade takto nezodpovedný človek dáva z rúk väčšinou nekastrované zvieratá, ktorá svojím reprodukčným cyklom prispievajú k začarovanému kruhu.

Mýtus # 9: Kastrácia je drahá.
To aj niektoré autá. Nie je potreba podstúpiť kastráciu u najdrahšieho veterinára v okolí. Rovnako ako keď si vyberáte výrobok alebo službu, robíte si rešerš cien. Niektoré kastrácia môžu byť aj násobne drahšie, ako iné, ale to sa bez opýtania nezistí. Cieľom nášho projektu je dohovoriť čo najviac veterinárnych pracovísk za čo najprívetivejšie ceny pre všetkých, ktorí majú o tento zákrok záujem.

Foto: pixnio.com