Na návšteve u herečky Lucie Juríčková

Spolu so svojím bratom Tomášom vyrastala v hereckej rodine. Mamička je brávala na skúšky do plzeňského divadla, kde mala angažmán v operete. Už ako deti objavia vo v rôznych hrách. Herecké povolanie je lákalo a obaja si svoju túžbu splnili. Stali sa herci ako ich rodičia. Po ukončení pražského konzervatória dostala Lucie Juřičková angažmán v plzenskom divadle. Najskôr do operety na štipendium Literárneho fondu a po roku a pol nastúpila do činohry. Keď dostala ponuku angažmán od pani Jiřiny Jiráskovej, vtedajší riaditeľky Divadla na Vinohradoch, prijala ju. Na scéne tohto divadla hrá už šestnástu sezónu. V súčasnej dobe ju môžu diváci vidieť v inscenácii slávnej Schillerovej hry Mária Stuartová, kde hrá kráľovnú Alžbetu, v úspešnom americkom muzikáli Donaha !, v inscenácii Višňový sad či v predstavení Tranzit v štúdiu. Hrala vo filmoch Ako básnici prichádzajú o ilúzie, Sedem hladných. Hrá v seriáli TV Nova Ulice. Venuje sa tiež prácu v dabingu. Svoj hlas prepožičiava Sharon Stoneovej, Sophii Lorenovej či Sarah Jessice Parker, ktorú dabuje v seriáli Sex v meste. Taktiež sa podieľa na dabingu v seriáloch Zúfalé manželky či v kriminálnych príbehoch Closer. So svojím manželom, Martinom Zahálka, takisto hercom Divadla na Vinohradoch, vychovávajú dvoch synov, Martina a Honzíka. Ich zvieracími miláčikmi sú okrem dvoch papagájov ešte dlhosrstý jazvečík Matěj a mačička Arwenka, ktorá im nedávno priviedla na svet mačiatka.

Kedy k vám prišiel jazvečík Matěj?

Matejovi bude dvanásť rokov. Narodil sa fenke dlhosrstého jazvečíka v rodine príbuzných môjho manžela. Šteniatka sa zapáčila nášmu Martinovi tak, že si prial jedno z nich mať doma. Trochu sme sa tomu čudovali, pretože sa predtým psov hrozne bál. Boli prázdniny a práve v ich polovici mal Martínek svoje štvrté narodeniny. Jedno šteniatko sme mu teda ako darček vybrali. A to je náš jazvečík Matěj.

Ako ste vymýšľali mená pre zvieratká?

V tej dobe bol u nás v angažmán v divadle Matěj Hádek. On je taký zvláštny zrzounek, a tak ma napadlo dať nášmu zrzavému šteniatku meno Matej. Mačička Arwen sa volá podľa jednej postavy z kníh Tolkiena.

Mala ste predtým nejaké skúsenosti s psíkom?

Keď mi bolo tak päť rokov, mali sme doma maltézskeho pinča. Dožil sa štrnástich rokov. Na psíkov som bola zvyknutá odmala. Okrem psíka bola u nás aj iné zvieratká. Naši chovali andulky, brat mal rybičky a ja škrečka a potom aj morča. To som dostala v košíčku na javisku k jednej premiére v plzenskom divadle.

Kedy sa u vás objavila mačička Arwen?

Pred rokom o prázdninách sa za plotom našej chalupy potulovala dve opustená mačiatka, ich mama však nikde nebola. A tak sme si jedno vzali. Boli sme ale trochu rozpačití, pretože pri tom nebol môj muž, hlava rodiny. Vtedy zrovna hral na Hrade v rámci Shakespearovských letných slávností titulnú rolu Othelo. Zavolala som mu o pauze tú novinu, že máme mačiatko. V telefóne nastalo zvláštne ticho. Pochopila som, že to nebolo úplne správne postaviť ho takto pred hotovú vec. Starší syn hovoril, že sme obišli otca a to sa nerobí! Celú noc som sa zmietala v pochybnostiach a mala výčitky svedomia. Druhý deň som zauvažovala, že teda mačiatko niekomu venujeme. S touto predstavou sa chlapci nechceli zmieriť a zavolali otcovi. Jeho odpoveď bola: No, dobre, keď vy máte mačku, ja si kúpim uškatca! A dnes ju má rád, dokonca hovorí, až raz nebude Matěj, miesto psa si kúpime ďalšie mačku.

Ako prijal Matěj novú mačičku do svojho teritória?

Je veľmi žiarlivý, o mačičku som sa bála. Keď sme priniesli malinké mačiatko domov, Matěj sa mohol zblázniť. Mačička pred ním strachy utiekla za ratanovú poličku. On išiel hneď po nej, ona ale tou malou Labkou ho sekla a urobila také skoro nepočuteľné - pchať! Celý z toho zcepeněl. Časom sa medzi nimi vyvinula zvláštne hierarchie. Arwenka ho rešpektuje. Vie, že je tu šéfom on, a ona prišla až po ňom.

Ako sa to prejavuje?

Keď prídem domov, prvé ma hneď búrlivo víta Matěj. Ona ma príde taky privítať, ale sedia dva metre ďalej. Vôbec si netrúfne prísť bližšie a čaká, až prebehne rituál so psom a až potom vie, že príde rad aj na ňu. Keď im dávam večer žrať, napred musím dať Matejovi a potom mačičke. Dokážu však aj spolupracovať na spoločnom diele ako o minuloročných Vianociach. V detskej izbičke som objavila na zemi kúsok nedojedeného kapra. Zistila som, že mačička vždycky skočí do odpadkového koša, vynesie zvyšky ryby a spolu sa o to podelí. Najprv som si myslela, že to robí len mačka a hrozne som jej nadávala. Matejovi som sa sťažovala: Viď, to je potvora, Matej, že sa nehanbí! Tváril sa, že s tým nemá nič spoločné. A potom som našla v jeho pelechu úplne to isté. Pracovali na vianočných lúpežiach spoločne!

Mal Matěj niekedy nejaké zdravotné problémy?

Pred dvoma rokmi sa jeho psie túžby vystupňovali tak, že ich začal vybíjať aj tým, že čúral do vankúšov na pohovke alebo na nohy od kresiel. Pán doktor usúdil, že by mohol mať v budúcnosti problémy s prostatou a že bude potrebná kastrácia. Dostal ju, chudák, k desiatym narodeninám. Údajne kastrácia zmierni i agresivitu psa. To sa však nestalo! Ešte omámený narkózou po zákroku s ochranným golierom na hlave sa Matěj pustil v čakárni ordinácie do veľkého psa. A pred naším domom sa snažil napadnúť vlčiaka. Keď sa akýkoľvek pes priblíži do miest, ktoré Matěj považuje za svoje výsostné územie, alebo priblíži ak sa k nám, teda ku "svojim" ľuďom, trhá sa ako lev. Zvyčajne sa psy kastruje v dvoch rokoch, ale v desiatich má už pes svoju povahu jasnú. Ako sa hovorí - starého psa novým kúskom nenaučíš! Jeho problémy však časom pominuli!

U jazvečíkov sa musí strážiť aj ich váha ...

Práve po kastrácii pribral. Nikdy nejedol sladkosti a zrazu liezol na stôl a kradol bábovky. Zvyšky rozťahal po byte. Nikdy to predtým nerobil. Začal naberať na váhe a pred nedávnom mal veľké ťažkosti. Nariekal, kríval, až sa mi zdalo, že ľahko ochrnul. Nosila som ho týždeň von v náručí. Začala som mu pridávať do jedla kĺbovú výživu Alavis s glukózamínom a žraločia chrupavku. Teraz sa zdá byť v poriadku. Jednu dobu zase veľa pil aj dve veľké misky za deň. Doktor mi hovoril, že by mohol mať problémy s obličkami, a že sa musí na vyšetrenie odobrať moč. Ľudia sa mi smiali, ako som behala po parku s fľaštičkou a nič do nej nechytila. Až mi došlo, že musím hneď skoro ráno. Bola som nadšená, fľaštička bola skoro plná. Našťastie sa nič negatívneho nenašlo.

Keď je vonku mráz, obliekam ho do nejakého teplého oblečku?

Vždy som si hovorila, že môj pes nebude nosiť kabátik alebo sveter. Ale vlani som mu do mrazu zakúpila sveter. Človek si musí uvedomiť, že má pes síce zimnú srsť, ale keď žije v byte, kde je dvadsaťdva stupňov, tak sa na vonkajšiu teplotu okamžite "nepřesrstí". Matej je už starší pes a jeho chrbticu a kĺby trpia. Sveter nenávidia, ale pristane mu. Dávam mu ho len do veľkých mrazov.

Čím ho kŕmite?

Keď bol malý, navarila som mu vždy jedlo na štrnásť dní a v škatuľkách dala do mrazničky. Mal mäso a cestoviny, ryžu, vločky, koreňovú zeleninu a pridávala som mu tam žĺtok, olivový olej aj pekárske droždie. Keď sa nám narodil Honzík, bol to pre Mateja votrelec. Žiarlil na neho. Odmietal jesť to isté jedlo, ktoré mal deň predtým. Chcel byť tiež tak opatrovaný ako naše bábätko. A to už nešlo zvládať. Vyvárať pre dve deti a ešte rozmaznávať psovi každý deň inú stravu? Previedla som ho na granule. Tri dni hladoval, ale potom si dal povedať. Od tej doby je na suché strave.

Ako mačička Arwen prišla ku koťátkům?

Chceli sme jej dopriať, aby bola mamička. Otehotnela vonku o prázdninách. Jej nápadníka som načapala u nás na chate na pôde. Arwenka bola skrčená pod posteľou a bála sa. Obrovského mourovatého kocúra som chytila a zniesla dole. Ešte ma stačil ostriekať. Pes Matěj žiarlil a vyštěkal ho preč. Kocúr prišiel ešte niekoľkokrát, nedal sa odbiť. A raz Arwenka s kocúrom utiekla. Bola preč dva a pol dňa. Mala som o nej strach. Matěj večer pri ohni nariekal, chodil okolo a ruffled. Ona potom prišla dopoludnia úplne vybavená, unavená. Matěj ju hneď zvalil a celú olízal. Arwenka sa nažral a spala skoro celý deň. Za čas už na nej bolo vidieť, že sa stane mamičkou. Porodila nám štyri mačiatka. Až povyrastú, tri rozdáme a jedno si necháme. To tu bude u nás veselo!

Text a foto: Milena Forstová