Na návšteve u Jána Hrušínského a Miluše Šplechtová

Do povedomia divákov sa herec Jan Hrušínský zapísal filmy Lásky medzi kvapkami dažďa, Dívka na koštěti, Konec starých časov, Ceremoniár a mnohých ďalších. Od roku 2002 vedie vlastnú divadelnú spoločnosť so sídlom v Divadle Na Jezerce, ktoré v súčasnej dobe patrí k najnavštevovanejším v Prahe. Jeho manželka, herečka Miluše Šplechtová si zahrala napríklad. Vo filmoch Panelstory či Mesto moje nádeje a v seriáli Nemocnica na okraji mesta. Od roku 1991 je v angažmán Národného divadla, hrá tiež v Divadle Na Jezerce. Obaja herci sú veľkí milovníci zvierat. Do ich rodiny patria zlatá Retrívřice Ema a kocúr Fips. Zatiaľ čo sa Ema pri mojej návšteve veselo preháňali po záhrade alebo len tak povaľovala v tráve, kocúrik sa niekde v hĺbke domu "kurírovali" z nočnej šarvátky.

Bolo už od detstva vo vašich rodinách nejaké zvieratko?

Jan: Keď mi bolo šesť rokov, dostal som od rodičov k vianociam šteňa, kríženca foxteriéra, ktorý sa volal Sony a vyrastali sme spolu. Od tej doby máme nepretržite psov a posledných osem rokov aj kocúra.

Miluše: Počas môjho detstva našli u nás domov dve korytnačky, kanárik, korela, škrečok, mlok, kocúr, žubrienky, z ktorých sa stali žabky. Len psík chýbal. Toho som našla až vo svojej rodine s Honzom.

Čo najviac u vás rozhodovalo pri výbere vášho dnešného psíka?

Miluše: Retríver sa nám páčil odjakživa a le nikdy predtým to nevyšlo. Sedemnásť rokov sme mali jazvečíky fanynka, od ktorej sme mali dve fenky, Bibinku a Polynku. Mali sme niekoľko psíkov, ktoré sme milovali, ale keď nás postupne vinou chorôb alebo staroby začali opúšťať, objavila sa Retrívřice Ema.

Zaobstarali ste si Emu ako šteniatko od nejakého chovateľa? Ako je dnes stará?

Miluše: Ema je od chovateľky zo Lhotky. Chceli sme pokojnú fenku s láskavou povahou, čo sa nám do bodky vyplnilo. Spomínam si na deň, keď sme si s dcérou Bárou pre šteňa išli. V kuchyni chovateľky ležala veľká fena, okolo sa batolilo a poskakovalo niekoľko psíkov a keď sme vzniesli požiadavku na pokojné šteňa, siahla za psie mamu a vytiahla malú spiace fenku. To bola naša Ema.

Jan: Vidíte sama, ako sa Ema dodnes rada povaľuje. Sú ňou štyri roky.

Ako zvládate to, aby mala dostatok pohybu vzhľadom k vášmu pracovnému vyťaženiu?

Jan: S Emou chodí Míla a dcéry najčastejšie do parku Jezerka. Ja to nestíham. V Jezerce som od rána do večera, totiž v našom divadle, ktoré tam prevádzkujeme už piaty rok.

Miluše: Veľký pes, ako je naša Ema, vás k prechádzkam proste donúti. Pohyb potrebuje a nielen ona. Takže je to veľká výhoda, nemusíme o tom, premýšľať. Na každodenné prechádzky sa jednoducho chodiť musí a my na ne chodíme radi.

Aká je Emina najobľúbenejší činnosť - honba za loptou, lietajúcim tanierom, palicou či leňošenie?

Ján: Ako som hovoril, najradšej leňoší, ale fakt je, že keď má príležitosť sa poriadne prebehnúť, tak jej nikto nestačí. Ja s ňou rád chodím na prechádzky po ranu a sme schopní ísť treba niekoľko kilometrov.

Miluše: Ema sa rada prejde, rada si zabehať, najradšej za cudzími mačkami, za veveričkami a keď môže na vidieku prehnať sliepky, tak je na vrchole blaha. Sliepky asi už menej.

Objavila sa vo vašom dome najskôr Ema alebo kocúrik Fips?

Ján: Najskôr bol kocúr Fips. Keď začala dcéra Bára prosiť, že by chcela mačku, tvrdošijne som odmietal. Bol som to ale pochopiteľne ja, kto mačiatko domov nakoniec priniesol. Pomenoval som ho po divadelnej postave od Oscara Wildea, pretože som vtedy nakrúcal v televízii s režisérom Zdeňkom Zelenkom Ideálneho manžela. Hral som lorda Goringa a môj sluha sa volal Phips. Doma sa Fips stal okamžite pánom a miláčikom rodiny. Dokonca som na toto mačacie tému napísal pred rokmi fejtón, ktorý presne vystihuje, čo sme vtedy prežívali.

Mala Ema už šteniatka? Na kocúrov prichádza čas od času ich kocúrie toužení. Nechávate tomu voľný priebeh alebo bol už vykastrovaný? Chytá Fips myši?

Miluše: Ema ešte šteniatka nemala. Fips myši lovia bežne, bohužiaľ občas aj nejakého vrabca či kosa. Čo s tým narobíte, je to kocúr. Kocúrie túžby má za sebou, časom musel byť vykastrovaný.

Mali niekedy Ema a Fips nejaké zdravotné problémy?

Jan: Zdravotné problémy je čas od času bohužiaľ stretnú, ostatne, to máte ako s ľuďmi. Nedávno sa Fips niekde v noci pobil a musel byť niekoľko týždňov starostlivo ošetrovaný, rany dezinfikované.

Chodievate so svojimi miláčikmi do salónov krásy či fitcentra pre zvieratá na masáže, vonné kúpeľa či lakovanie pazúrikov?

Jan: Krásni sú dosť od prírody, do salónu teda chodiť nemusí. Lakovanie pazúrikov by bola pekná blbosť, nemyslíte?

Ako sa snažíte dbať o ich hygienu, prečesávate im pravidelne srsť?

Miluše: Kocúr sa najlepšie umýva sám a robí to starostlivejšie ako mnohí ľudia. Prečesávanie po nás oboch vyžadujú, ale málokedy sa ho dočkajú.

Čím kŕmite Emu a čím FIPS?

Miluše: Sú maškrtný a keď sa na ne pozriete, vidíte, že sú kŕmené dobre. Ema musí jesť tzv. Lightky a neúspešne drží občas diétu, ktorú však každý večer porušuje, rovnako ako my. Občas jej teda hovoríme Destinová, ale hlas má oveľa horšie.

Myslíte si, že už po nejakej dobe môžete odhadnúť, čo sa v hlave vášho psa a kocúra odohráva?

Jan: Milá pani, to by sme vystupovali v cirkuse a nie v divadle, keby sme toto vedeli. Tak sa uspokojíme s tým, že je po hlave radšej len škrabkaj alebo hladkaj a hladíme.

Hladenie srsti je príjemné, upokojuje nás. Vraj sa tým aj znižuje krvný tlak. Je pre vás prítomnosť zvierat relaxujúcu?

Jan: Krvný tlak mám dosť vysoký od tej doby, čo mám Divadlo Na Jezerce a žiadne hladkanie po srsti aj proti nej mi nepomáha. Ale je fakt, že zvieratá upokojujú, pokiaľ však zrovna Ema nešteká ako hlúpa a neprivádza nás k úplnej zúrivosti. No, neberte to s tou zúrivosťou zase tak vážne.

Miluše: Ema i Fips patrí do rodiny, niekedy sa správajú ako deti a za nič by sme ich nevymenili.

Ako sa o ne postaráte počas prázdnin, keď napríklad odchádzate von? Beriete je sebou alebo im zaistíte spoľahlivú starostlivosť doma či vo zvieracom hoteli?

Miluše: Do žiadneho zvieracieho hotela sme ich nikdy nedali. Prázdniny vždy prispôsobujeme aj im, proste sme si ich raz zaobstarali, tak sa o ne staráme, ako najlepšie vieme.

Miluše a Ján: Na záver by sme radi odkázali ľuďom, ktorí si vezmú nejaké zviera, aby si uvedomili, že sa o ne potom musí starať celý život a aby sa k nim správali tak, ako sa správajú k svojim deťom alebo blízkym osobám.

Ste srdečne pozvaní do Divadla Na Jezerce!

www.divadlonajezerce.cz

Text a foto: Milena Forstová