Na návšteve u Jany Boušková a Václava Vydry

Už počas štúdií na pražskej hereckej konzervatóriu hosťovala Jana Boušková v Národnom divadle, kde následne získala stálej angažmán a pôsobí v ňom dodnes. V devätnástich rokoch natočila svoj prvý film Hviezda prvej veľkosti a televízny inscenácii Kráľovský gambit. Z mnohých jej televíznych a filmových prác menujme aspoň detektívku Smrť talentovaného obuvníka, Rebrík ku hviezdam, Priateľka z domu smútku alebo obľúbené televízne rozprávky Nezbedná princezná či Strach má veľké oči. V súčasnej dobe ju diváci môžu vidieť na javisku Národného divadla v predstaveniach Lucerna, Cyrano z Bergeracu alebo v Nepriateľovi ľudu a v Stavovskom divadle v inscenáciách Mikve a Revízor. Na scéne Kolowrat účinkuje v novej inscenácii režiséra Jana Káčera Plač od Lenky Longrenové. So svojím dlhoročným partnerom Václavom Vydra hrajú spoločne v niekoľkých hrách, napr. V Divadle Bez zábradlí v komédii Blbec na večeru alebo v hre Príbuzné si nevyberáme, ktoré má na repertoári napríklad aj Branicki divadlo.

Syn herečky Dany Medřický a herca Václava Vydry hral po absolvovaní pražského konzervatória v divadle na Kladne, v Mladej Boleslavi a potom v Mestských divadlách pražských. Od roku 1996 je členom hereckého súboru Divadla na Vinohradoch, kde v súčasnosti hrá v inscenácii Vojcek. Diváci Českej televízie ho poznajú napr. Zo seriálov Život na zámku, Bolo nás päť, Šípková Ruženka alebo z filmovej komédie režiséra Zdeňka Trošku Kameňák.

Obaja herci sa zoznámili už na pražskom konzervatóriu. Život je zviedol dokopy až po desiatich rokoch a sú spolu dodnes. Žijú v dome so záhradou blízko Slapskej priehrady. Na statku, ktorý je od ich domu vzdialený desať kilometrov, správajú štyri kone. Milujú dlhé prechádzky na koňoch krásnou krajinou, ktorú im ponúka okolitá príroda. Domácnosť s nimi zdieľa ešte boxer Ferdo a kocúrik Tom. V spoločnosti zvierat sa cíti dobre. Trochu viac mi o ich vzťahu k nim prezradili na návšteve.

Mali ste možnosť vo svojom detstve vyrastať s nejakými zvieratkami, so psami alebo s mačkami?

Jana: Keď som bola malá, priala som si mať nejaké zvieratko. Je to prirodzené,

ale mama to nechcela. Až neskôr som si dovolila mať dva škrečky,

pieskomila, andulku.

Václav: Ako dieťa som mal škrečky a ešte k tomu myš a morča. Keď som bol

úplne malý, pamätám si, že sme mali doma kanárika.

Kedy sa vám pošťastilo mať svojho prvého psa?

Václav: Svojho prvého psa som si vyškemral za vysvedčenie, keď mi bolo

pätnásť. Kúpila mi ho mama. Chcel som motorku, ale mama sa o mňa

moc bála, tak navrhla psa. Bol to boxer, ktorému som vybral meno

Bonny.

Jana: Ja som svojho prvého psa dostala k narodeninám. oslávila som

svojich dvadsať rokov a veľkým prekvapením bol pre mňa nádherný živý

darček, sučka Pusina. Zhodou okolností to bola taky boxerka. bola

krásne žíhaná, ale nemala papiere. Vaškův boxer Bonny papiere mal, bol

takmer dokonalý. Keďže sme sa poznali už zo školy a vedeli sme o sebe,

že obaja máme boxery, skúsili sme ich dať dohromady. A podarilo sa!

Moje Pusina vtedy porodila šesť šteniatok, prežili avšak len štyri

psíkovia. Jedno šteniatko si vtedy vzal herec Ivan Luťanský, druhé

putovalo k herečke Lenke Termerové, tretí si vzala kolegyne Jana

Březinová ai štvrtej šteniatko sa dostalo do dobrých rúk.

Keď sme spolu s Vaškom začali žiť, bol s nami Bonny ešte tri roky.

Dvakrát s nami bol aj na dovolenke v Španielsku. Rád s nami jazdil

autom a v mori sa potápal a lovil kamene. Odišiel nám vo svojich

štrnástich rokoch.

Vaši psy boli vždycky boxeri?

Jana: Áno, len boxeri. Vašek vždy vyberie boxera, aby mal

pieskovú farbu a bielu machuľa na prsiach.

Václav: To je náhoda!

Jana: Náhody neexistujú. Proste ti to vždy vyjde! Aby mal biele ponožky

a charakter!

Václav: Boxeri sú skvelí. Navyše majú mimiku. Akoby s človekom hovorili.

Tým sú ale obdarení skoro všetci psi s krátkymi ňufákom.

Jana: Boxer sa vie smiať a dá sa na ňom ľahko rozpoznať, akú má náladu.

Vaškův otčim zo Španielska hovoril, že sú ako opice. keď Bonny

zomrel, ostali sme skoro sedem rokov bez psa. A potom sme si zaobstarali zase

boxera. Volal sa Axe. Bol s nami ďalších deväť rokov. No, a teraz máme

už sedem rokov nášho tretieho boxera, Ferda!

Žijete tu kúsok od Slapskej priehrady. Má Ferdo rád vodu?

Václav: Bohužiaľ nie. Ako šteňa spadol nedopatrením do vody a pamätá si to.

Jana: Zato Axe vodu miloval. Keď sme prichádzali k rybníku, rieke alebo jazeru, bežal už ďaleko pred nami. Hneď sa vrhol do vody, robil od radosti kolieska a čakal na nás. V mori sa mu tiež páčilo.

Václav: Môj prvý boxer Bonny sa dokonca potápal. Raz som mal o neho

veľký strach. Mával srdcovej slabosti. Keď sa to stalo prvýkrát, vzal som

ho do náručia a bežal s ním do auta. Triasol som s ním, až sa zase prebral.

Za čas sme spolu išli k moru a ja som mu hodil do vody klacek.

Doplával pre neho a keď sa vracal, prestal plávať a išiel ku dnu. skočil

som za ním a vytiahol ho. Zdalo sa mi, že je mŕtvy. Položil som mu

hlavu zo svahu a začal po ňom poskakovať. Keď sa konečne

rozkašlal, vedel som, že už je v poriadku. Obaja moji predchádzajúci boxeri

vodu milovali. Ale Ferdu jeho zlý zážitok o túto radosť pripravil.

Ale on je výnimka!

Psy sa niekedy zatúlajú. Zabehol sa niekedy niektorý váš pes?

Václav: To nie! Ale raz som vzal Ferdu so sebou na prechádzku s koňmi.

Išli sme okolo elektrického ohradníka pre kravy. Ferdo sa k nemu

priplietol a dostal ranu. Začal jačať a v šoku utiekol. Hľadali sme ho do

noci, ale nikde nebol. Vrátil sa až na druhý deň o šiestej ráno na

statok, na ktorý trafil. Bol asi niekde celú tú dobu schovaný.

Čo rád jej? Čím ho kŕmite?

Václav: Teraz ho kŕmime trikrát denne. Dávame mu veterinárne stravu.

Jana: Ferda je totiž chorý. Má rakovinu močového mechúra. dávame

mu homeopatické lieky. Operovať sa to nedá. Opúchajú mu packy, býva

taky viac unavený, rád si pospia. Ale inak je čulý a všetko mu

funguje. Je to statočný bojovník, drží sa už rok a pol.

Keď nastáva doba dovoleniek a vy sa chystáte niekam vyjsť, beriete ho so sebou alebo ho zveríte do starostlivosti niektorého zo psích hotelov?

Jana: Psie hotel nepripadá do úvahy. Je to pre psa vždy veľký zásah do jeho

života. Nevie, či sa pre neho jeho pán vráti. Cudzie prostredie na neho

pôsobí stresovo. Keď si ho na dovolenku nemôžeme vziať, vždy si

to zariadime tak, aby bol v starostlivosti u niekoho z rodiny alebo kamarátov.

Václav: Kým bol Ferda zdravý, jazdil s nami aj na lyže. V zime alebo aj

v lete na ľadovec. Axe s nami bol raz aj na motorovej jachte.

Venčiť sme ho vozili na pevninu v gumovom člne. len na

plachetnici sme nikdy psa nevzali. Všetko sa dá o dovolenke s psím

členom rodiny zvládať v pohode a s humorom, ako hory, tak mora.

Ďalším zvieracím členom rodiny je aj váš malý kocúrik Tom. Ako sa u vás objavil?

Václav: Jeden rok mali na statku, kde máme ustajnené kone, veľa mačiek. A tomuto kocúrikovi, ktorý prišiel na statok ťažko zranený a bol vtedy veľmi zúbožený, sa v našom aute náramne páčilo. Stále nám do neho liezol.

Jana: Raz som s Ferdom v aute odchádzala zo statku. Pozriem sa do spätného zrkadla a vidím, ako Tomíček prelieza Ferdovi cez hlavu. Hovorím: Ferdo, je tam mačka! To si necháš páčiť? Ten ale zavrel oči a robil, že žiadnu mačku nevidí. Pochopila som, že by ho Ferdo prijal, ale ja som na to pripravená nebola. Nikdy som mačku v domácnosti nemala. Vrátila som sa s kocúrom na statok, ale do týždňa sa už sťahoval k nám. Ferdo síce žiarlil, ale do mesiaca bolo všetko v poriadku. Ferdo len potreboval uisťovať, že on je stále ten prvý. Tomíček je u nás už dva roky a za tú dobu sa z nich stali nerozluční kamaráti. Rada je niekedy pozorujem. Uvelebí sa spolu na pohovke a Ferda si na Toma dokonca položí hlavu ako na vankúš. Je im spolu dobre. No, a nám s nimi taky!

Text a foto: Milena Forstová