Na návšteve u Leška Semelku

Už v detstve chodil do hudobnej školy na piano, spieval v zbore a na gymnáziu hral v amatérskej kapele. Keď prišla éra Beatles, bol ich muzikou doslova oslnený. Chcel sa hudbe venovať vážnejšie, lákala ho. Z Litvínova, kde vtedy žil, odišiel do Prahy. Zúčastnil sa konkurzu do kapely Cardinals a vyhral. A tak začal známy spevák, muzikant a herec Lešek Semelka svoju profesionálnu dráhu. Po dvoch rokoch koncertovania s touto hudobnou skupinou ho oslovil gitarista Radim Hladík a tak sa začalo odvíjať mnohoročné obdobie v kapele Blue Effect, jedno z najlepších období v jeho hudobnej dráhe, ako sám hovorí. Ešte dva roky pôsobil v kapele Bohemia, než si založil svoju kapelu SLS, Spoločnosť Leška Semelku. Hrá a spieva v súčasných úspešných muzikáloch: Kleopatra, Angelika, Traja mušketieri, Kladivo na čarodejnice. Venuje sa aj charitatívnym akciám a so záujmovým združením známych osobností Amfora precestoval už kus sveta. Svoj voľný čas rád trávi v spoločnosti svojej rodiny a svojho psieho kamaráta, o ktorom hovorí, že by si už nevedel predstaviť, že by ho nemal.

Kedy ste sa rozhodol zaobstarať si psa?

Bola to všetko číra náhoda. Jeden náš známy, ktorý už dlho chová psíkov, tohto chlpáča priviedol pred štyrmi rokmi do našej krčmičky. Moja žena Alča prišla vtedy domov a hovorila, že videla krásneho psíka, že by ho chcela. Bol som zásadne proti. Zastával som názor, že pes v meste je chudák. A potom som ho videl a páčil sa mi. Bolo to trojmesačné šteniatko, ktoré vyzeralo ako malý medvedík. Akonáhle ho uvidela dcéra mojej ženy, Helena Zeťová, okamžite si ho kúpila a odviezla k sebe domov. Ale už druhý deň volala, či by psík nemohol byť u nás aspoň štrnásť dní, že má prácu v nahrávacom štúdiu. Súhlasil som. Hneď som vydal mištičky a granulky. S psíkom, ktorému sme začali hovoriť Balú, som išiel na očkovanie a všemožne sa o neho staral. Keď si ho Helča odviezla domov, bol som smutný. Za tú dobu som k nemu priľnul a zrejme aj on ku mne. Ďalší deň bol Balú opäť u nás, Helča naň nemala zase čas. Potom si ho odviezla domov, ale hneď ráno volala, že Balú celú noc nespal, sedel pri dverách a kňučal. Priviezla ho k nám a od tých čias už u nás zostal. Dnes si už neviem predstaviť, že by som ho nemal.

Váš názor chovať psov v meste sa tým zmenil?

Človek sa časom naučia aj v meste psa vychovávať trochu inak, než sa to robí so psami na vidieku. Nakúpil som si literatúru o psoch, aby som rozumel aj iným plemenám. Balú je dnes náš najväčší kámoš, ktorý nás lieči nielen na duši, ale aj fyzicky. Taký psík spozná, že vás niečo bolí, treba na nohe a presne spozná miesto bolesti a snaží sa to liečiť tým, že miesto olizuje. Psy majú cit pre určité vnemy. S ostatnými psíčkari si to konfrontujeme. Všetci máme rovnaké skúsenosti. Pes má v sebe nejaké liečiteľské schopnosti, o ktorých nemáme doteraz ani poňatia.

Aké rasy je váš psík?

Jeho mamička je nemecký ovčiak a otec kaukazský ovčiak. Vyrástol z neho krásny a veľký pes. Ľudia sa ma pýtajú, či s ním chodím na výstavy. Nikto nechce veriť, že je kríženec. Na čistokrvné rase nelipnete, náš psík nám dáva radosť a lásku a navyše, ako zbieram skúsenosti, veľa čistokrvných psov je bohužiaľ skoro chorá. Objavujú sa im nádory, majú problémy s kĺbmi. Hovoril som s jedným zverolekárom, ktorý sa zaoberá genetikou a ten mi hovoril, že naopak kríženci majú šancu na dlhší život. Sú vraj odolnejšie.

Ktoré znaky zdedil po svojej mame a ktoré po svojom otcovi?

Čistokrvní zakaukazskí ovčiaky sú svetlejšie, majú pieskovú farbu a sú väčšie. Váži až osemdesiat kíl. Balú je menšia po svojej mame, má len šesťdesiat kíl. Kavkazáci sú obranármi, strážia ovce. Dokážu v dvoch skoliť medveďa. Majú hroznú silu, ale nie sú útočné. Balú zdedil po otcovi silu. Absolvoval obranársky kurz, keby nás niekto napadol, čo sa našťastie ešte nestalo. Keby sa pobil, tak vďaka svojej váhe a sile nahrnie protivníka pod seba, sedí na ňom, neuhryzne ho, ale taky ho nepustí z "objatia".

Má Balú rád vodu?

Do vody je priamo blázon. Už odmalička, ako zbadal nejaký rybníček alebo potôčik, hneď do neho skočil. A to môže byť júl alebo január, jemu je to úplne jedno. Vodu miluje. Dokonca jedného psíka naučil plávať a nebáť sa vody. Boli sme pri vode a bol tam pán s loveckým psíkom, ktorý bol mladší ako náš Balú. Psík sa vody bál. Hádzal som loptičku do vody a Balú pre neho plával. Pomaly si psíkovia začali spolu hrať. Cudzie psík vždycky ale pri brehu zabrzdil. Pán nám hovoril, že jeho pes do vody nepôjde, že sa jej strašne bojí. A ako si Balú s ním hral, tak ho tak lákal do vody, že do nej psík nakoniec vliezol. Pán nám potom ďakoval ..

Utiekol vám niekedy?

Neutiekol. Je dobre vychovaný, dostal výcvik a navyše je náš ochranca. Keď sme v lese na hubách, neustále robí okolo nás veľký okruh a stále si nás stráži. Sme jeho svorka. Je spoločenský a dokonca je aj filmovým hercom. Účinkoval v jednom televíznom filme o zvieratách, ktorý pripravil Vašek riki. Ten to vie nielen so psami, ale dokáže vycvičiť aj kozu, aby zahrala svoju rolu podľa scenára. Videl Balu a strašne sa mu páčil, dal mu úlohu a vycvičil ho. Balú rolu perfektne zvládol. Za honorár, ktorý si zarobil, sme mu kúpili dobré granule.

Mimo granúl mu ešte varíte nejakú ďalšiu stravu?

Nie. V granulách sú všetky živiny, ktoré potrebuje. Niekto vychováva psíka, že mu odmalička dáva sviečkovú s knedľou. Do psej stravy ale nepatria žiadne korenia. Občas Balú dostane uvarené hovädzie mäsko, ale nie je to jeho základná strava. Chceli sme skúsiť, ako mu bude chutiť surové rybie mäso, ale okamžite to vypľul. Niekedy za odmenu dostane sladké piškotky. Má rád na kocky nakrájaný melón alebo uhorku. Sníva aj surovú papriku alebo mrkvu.

A čo keď sa mu zbiehajú slinky na niečo obzvlášť chutného?

Raz na Silvestra sme boli u známych na horách. Sedeli sme v obývacej miestnosti. V kuchyni na stole bol obrovský tácku chlebíčkov. Po chvíli sme si povedali, kde je Balú? On sedel na stoličke za stolom, fascinovane hľadel na chlebíčky, ale nedovolil si do nich strčiť ňufák. O jedných Vianociach Alča napiekla cukrovinky. Položila podnos s cukrovinkami na stolík, preto sme boli zvyknutí na to, že sa Balú ničoho nedotkne, nechali sme ho doma samotného. Bol Štedrý deň, a preto sme boli ešte popriať kamarátom v našej krčmičke. Prišli sme domov, ale Balú nás ako obvykle nevítal. Bol zalezený za rohom, len očká po nás pozeral. To on niečo vykonal! A taky áno! Tácka s cukríkmi bol prázdny. Vtedy prvýkrát a naposledy svoje chute neukrotil a všetko do poslednej omrvinky zožral! Báli sme sa, že bude mať tráviace ťažkosti, ale nič sa na ňom neprejavilo. A toho cukroví bolo asi kilo a pol! Nikdy nič neroztrhal, nerozkousal, je úžasný, ale je aj trochu rozmaznaný.

Prešiel nejakým výcvikom?

Prvýkrát sme s ním boli na cvičisku, keď mal pol roka. Cvičiteľ dával inštrukcie, ako psíkov naučiť základným povelom: Sadni, ľahni, zostaň! Z kruhu ostatných psíčkarov si vybral Balu a názorne na ňom predvádzal, ako sa musia pri povele "sadni" psík pritlačiť rukou na zadoček. Ale Balú sa hneď prevrátil na chrbát v domnení, že ide o hru. On už je taký, bude stále hračičky.

Znáša sa s inými psami?

Malí psíkovia ho milujú, vždy k nemu už z diaľky radostne beží. Len jazvečíky prehliada, pretože na každého štekajú. Chodí tu pán s ridgebackom, novo sa prisťahoval. Psy sa nemajú radi. Pán s nikým nekomunikuje, psa medzi ostatné psy nepúšťa. Nikoho nezdravia a ani nezoberie hovienka z chodníka po svojom psovi. Medzi psičkári je normálne, že aj keď sa nepoznáme, tak sa zastavíme, pozdravíme a porozprávame sa o svojich psíkoch. A tí naši psi preberajú naše správanie, sú potom vzájomne medzi sebou komunikatívnejšie.

Ako sa staráte o jeho bujnú srsť?

Vo vani sme ho dlho nekúpali. Keď mu bol necelý rok, boli sme pozvaní na návštevu k Helenke Vondráčkovej. Jej susedka mala fenku vlčiaka. Dali sme Balu s fenkou na vedľajšiu záhradu, kde si mohli bez starosti lietať a my sa odobrať k pohárom vína. Keď sme sa vrátili do záhrady, pribehol vlčiak a po chvíli za ním vybehla čierna zablatená guľa, ktorá strašne smrdela. V záhrade bolo jazierko, v ktorom už nebola voda, ale len bahno a Balú sa v ňom vykúpal. Vzali sme hadicu, a hoci bol november a my mali strach, aby sa nenastydnul, tak sme ho osprchovali. Potom zabalili do handry a dali na kúrenie. Doma sme ho potom poriadne šampónom vydrhla vo vani, utreli osuškou a zabalili do deky, z ktorej mu vyčnieval iba noštek. Bol tak unavený, že okamžite zaspal ako malé dieťa.

Jazdíte s ním na dovolenku?

Jazdili sme každý rok do Grécka, s ním to veľmi nejde. Je to chlupatec, asi by mu tam bolo horúco. Jazdíme za kamarátmi na Valašsko alebo na Slapy a alebo len tak sa s ním prebehnúť do prírody. To on miluje. Je vďačný. Keď sa vrátime, dáva nám to najavo. Ďakuje, tmplí sa, hrozne ho to baví byť vonku. Je to dobrý chlapec, a taky rozmaznaný!

Text a foto: Milena Forstová