Na návšteve u Marthy Elefteriadu

Speváčku Marthu Elefteriadu poznáme ako skvelú a osobitou interpretku gréckych piesní vo dvojici so sestrou Teno. Je autorkou knihy Grécka kuchyňa, ktorá sa dočkala už tretieho vydania. K atmosfére obľúbených Gréckych večerov, ktoré sa pravidelne konajú každý mesiac v pražskom klube Lávka, patrí aj originálne grécke tance. Pri nich sa zakaždým nabíja priestor klubu strhujúce energiou pôsobivého, farebne zladeného dvojhlas Marthy a ţeny sprevádzaného gréckym ľudovým nástrojom zvaným buzuki. Keď pred niekoľkými rokmi začala Martha kurzy gréckych tancov organizovať, netušila, aký veľký záujem o ne bude. Dnes už mnohí skúsení tanečníci sa môžu nechať unášať svojráznymi rytmy a podmanivými melódiami krajiny, ktorá je kolískou európskej kultúry.

Najväčší láskou Marthy je a zostane muzika a spievanie. Láskou sa jej stalo aj maľovanie na hodváb a veľkou láskou, ktorá ju sprevádza takmer celý život, sú pre ňu milí, prítulní a slobodní tvory - mačky.

Vždy ste si priala mať mačičku?

Už od detstva bolo mojim prianím zaobstarať si mačku. Prvý bol milounký čierny kocúrik. Nedalo sa mu hovoriť inak ako Miláčik. Ak som mohla mať svoj byt, tak som mačičku vždy mala. Mačky mi absolútne vyhovujú svojou povahou. Vie priľnúť k človeku a nielen k prostrediu, ako sa často hovorí. Sú slobodné, žijú tajomne po svojom, a keď potom za vami prídu zavrnět a pohovieť si, je to ako vyznamenanie. Nech sa uvelebí kdekoľvek, sú ako malý drahokam. Dokážu vás krásne nakaziť svojou pohodou, ako by vám nečujne vraveli, život je krásny, pozeraj si užívať ako ja.

Je vidieť, že si to u vás táto mačička pekne užíva. Ako sa volá?

Tahle štrnásťročná čierna dáma sa zlatými očami sa volá Čičolína. A hoci to meno znie taliansky, bolo pre ňu vynájdené podľa českého vzoru Číča. Je to nežná mačička s noblesný povahou, na všetko si spôsobne počká, posadí sa, pozrie sa a čaká. Je to oddaná dušička. Nikam sa nederie, ako to robievala jej o rok a pol mladšia dcéra Andelko, ktorá nám bohužiaľ na jeseň odišla do mačacieho neba. Tá bola taký drzounek. O všetko si vedela povedať a taky všetko "vydyndala". Bola od prírody držky, bola hovorca oboch mačičiek. Keď som potrebné dlho sedela do noci pri počítači, jemne mi položila labku na nohu a celkom artikulovaný mi oznámila, že je čas ísť do spálne, kde sa chce schúliť v postieľke. Chcela sa pozerala na televíziu, ale programy si vyberala. Nepozerala na všetko ako niekto.

Páčili sa jej filmy o kočičkách?

Najradšej mala Komisára Rexa. Sadla si pred obrazovku a sústredene sa na seriál pozerala. Keď išli titulky, ešte chvíľu počkala, čo keby sa ten pekný psík ešte vrátil, a potom si šla po svojich. Lákali ju tiež filmy z podvodná ríše. Keď začínali správy, bola ich znelka signálom ku mačacie večeru. Andelko prišla, jemne ma upozornila, že ony sú prednejšie než nejaká bedňa.

Vždy ste preferovala mačičky pred psíkov?

Jiří Suchý mal vždy psy a mačky a páčilo sa mi, ako v jednej svojej knižke o nich trefne písal, že zatiaľ čo pes obťažuje vás, tak vy zase kladiete na mačku. To je pravda! Mačka sa nádherne stôl do klbka a zdobí celú domácnosť. Keď si tak pekne spinká, neodoláte, hrabne do jej jemné srsti a rozvrtáte jej kožúšok. Kdežto pes, ktorý vás víta, pribehne, kývať chvostom, praští vás, skočí na vás, ako prejavuje hmatateľne svoju radosť. Ale mačička vykonáva uvítací ceremoniál nežným spôsobom. A to mne totálne vyhovuje!

Mačičky sú tiež malé šelmičky. Dokážu niekedy znenazdajky drápnout ...

Tak táto nikdy nedrápne. Nikdy neurobí niečo sama o sebe. Urobí to v momente, keď sa k nej človek neurvaleji priblíži, alebo urobí niečo, čo ona nemá naozaj rada. Mačky sú osobnosti, sú hrdé a osobnú slobodu si cenia nadovšetko. Prinúti vás, aby ste ich vnímali. A tak ako jemne ony vnímajú vás, tak vy sa zase musíte jemne naučiť vnímať je. Aby k nim prišiel dominantný človek a povedal: Sadni, ľahni! To neexistuje!

Snažila ste sa svojej mačičky nejako vychovávať?

Kdeže toto mačičky vôbec nepotrebujú. Samy vedia, kam majú ísť na záchodík. Samy si nájdu svoje miestečko, kde je im najlepšie. Sú samostatné a inteligentný. Keď niečo nesmie, stačí im len mierne zvýšenie hlasu alebo konkrétne slová, ktorým rozumie. Keď urobia niečo, čo sa nemá a poviem: No, teda! Čo to je ?, tak len táto intonácia postačí k tomu, aby sa zobrali a previnilo utiekli. Mačky majú vycibrenej svedomí. Moc dobre vedia, že vykonali nejakú rôzne nezbednosti. Nejaké trestanie alebo revanie nepripadá do úvahy.

Myslíte si, že každá mačacie rasa si prináša na svet určité povahové rysy? Ako by ste Čičolínu charakterizovali?

Je žiarlivá. Keď si s niekým rozprávam, tak sa nám hrozne rada pletie do hovoru. Potrebuje si povedať taky to svoje. Je polobritka, má mohutnejšie chrbátik a hustú lesklú srsť. Rodokmeň nemá, ale ja si na to nepotrpím. A to ani u ľudí. Gréci milujú ľudí, akí sú. Majú to vrastené do svojich pováh. Ma tiež zaujímajú ľudia a zvieratá, akí sú. Baví ma je pozorovať a odhadovať ich povahy, či sa dá na nich niečo zmeniť a alebo už je to nemenné. Milujem Čičolínu práve preto, že je taká, aká je. Je s ňou náramná zábava a pohoda.

Ako prebieha jej deň, kedy sa jej môžete vo svojom voľne venovať a ako vo chvíľach, kedy tu musí zostať sama?

Ráno sa pozdravíme a ona dostane svoju mačacie krmi. Má najradšej kuracie jatýrka a alebo chudé mleté hovädzie mäsko. Niekedy jej urobím hustý vývar s mäsom a zeleninou. Dbám o jej hygienu tým, že namočím žinku v mačacom šampónu, ľahko prejdem po kožúšku a vyčesávajú srsť. Rada to síce nemá, ale vie, že to musí vydržať. Nekúpi ju, to by mohla brať ako podraz. Keď idem na zájazd mimo Prahu a musím tam zostať po koncerte cez noc, stará sa o ňu moja dobrá susedka. Môžem sa stopercentne spoľahnúť na to, že mačičku nakŕmi. Keď vyrážame na dlhšiu dobu, nasťahuje sa sem dlhoročný verný kamarát Miloš, ktorý sa o ňu postará. Keď sem príde, tak ona po ňom lezie a šplhá sa po ňom, tak ho miluje. V tú ranu na mňa zabudne. Je to nevernica!

Už sa vám niekedy stalo, že sa vám mačička zatúlala?

Raz som prišla večer domov a Andelko som nikde nenašiel. Bola som zúfalá. Bývam v poslednom poschodí a k môjmu bytu patrí terasa, z ktorej si mačičky mohli vyliezť na strechu. Chodila som po vonku, volala ju, ale nikde nebola. Prečítala som všetky možné materiály o kočičkách, ako mám postupovať, keď sa stratí. Vraj sa tak dva tri dni môžu zdržiavať v blízkosti domu, kde žijú. Cez deň sa mačky nezvyklé zvukov z ulice skrývajú, ale v noci majú väčšiu odvahu z úkrytu vyliezť. Premýšľala som o tom, že si Andelko pravdepodobne z terasy vyskočila na priľahlý strom, po ktorom slezla dolu alebo spadla a už sa nedokázala vrátiť späť. Volala som ju vo dne v noci, ale nikde sa neozýval. Napadlo ma, že mohla tiež spadnúť oknom do nejakého pivnice. Zvonila som na okolité susedmi a prosila ich, či by mi neprišli otvoriť ich pivnica, že by tam niekde mohla byť moja stratená mačička. Neustále som ju volala. Až som konečne začula z jedného pivnice rachot a vzápätí také malinké tenučké - mňau! Andelko, chudák, tam bola v jednom pivnici skrčená, vystrašená a hladná. Zaťala sa mi hneď pazúriky do šiat, držala sa ma a klopala po celom telíčku. Bola šťastná, že som ju našla a ja však taky!

Spozná vaša mačička, že zažívate radosť alebo nejaký smútok?

Keď si smutním alebo nemám dobrú náladu, spozná to. Nejako to vycíti, príde ku mne a začne priasť. Stôl sa ku mne a čumí mi zamilovane do očí. Akoby mi odovzdávala nejakú blahodarnú energiu. Cítim to z nej. Je to moja liečiteľka.

Ako si viedla ako mamička?

Bývala som vtedy v dome, ktorý mal voľný výbeh cez terasu do prírody. Na návšteve bola práve malá Tenička, dcérka mojej sestry. Zverila sa mi: Marti, videla som, ako Čičolínku sprevádzal pekný mourovatá kocúrik! A bolo to! Za čas sa jej narodilo päť mačiatok. Pripravila som im pelech v krásnom košíku. Raz som prišla domov a mačiatka v košíku nebola. Nastalo veľké hľadanie, až som ich objavila v duté nohe veľkého dreveného stola. Čičolína je tam jedno po druhom nakrúcanie priniesol medzerou v boku nohy, o ktorej som vôbec nevedela. Vnútri bol dlhoročný prach, tak som mačiatka odtiaľ zase vytiahli, umyla a dala do košíka. Pre prípad, že by si ich tam zase nanosila, som vnútro nohy vyčistila a vystlali. Samozrejme, že si tam mačiatka znova schovala. Vybrala si pre nich lepšie pelech, než som jej prichystala ja. Takto ma zaskočila! A jedno mačiatko, to nejpřítulnější a najnežnejšej som si nechala. A tým bola Andelko, murované mačiatko s bielou brada. Proste je fajn, že mačičky existujú a že s nami chcú zdieľať súkromie. Bez nich by to nebolo ono. A nech robia čo robia, vždy zdobia domácnosť a sú dušou domova.

Ak si chcete pripomenúť atmosféru letnej dovolenky, odreagovať sa pri podmanivých gréckych melódiách alebo sa dokonca naučiť tancovať ako Grék Zorba, stačí kliknúť na webovú stránku: www.martha-tena.net

Text a foto: Milena Forstová