Na návšteve u Mojmíra Maděriče

Za predstaviteľom komediálnych rolí, hercom Mojmírom Maděričem a jeho malú psie svorkou som sa vydala do kraja, ktorému sa hovorí Český raj. Na chalupe onoho augustového dňa, keď som k nemu na návštevu zavítala, na mňa dýchla atmosféra blaženej voľnosti prázdnin. V tieni pod kríkmi alebo na chladivých dlaždiciach si doprial odpočinok horúčavou zmorení čierny labrador. Štíhly doberman sa naopak svižne preháňal po záhrade. Chvíľami ho lákala modrá hladina bazénu, v ktorej prebleskovali lúče oslňujúceho sálavého slniečka. Úvodným štěkacím ceremoniálom sa mi hlasno predstavil ten najmenší z psieho tria, malý psík - krysarik. Po chvíľke sa však upokojil a vkĺzol do bezpečnej náruče svojho pána. Slnkom prežiarená rozkvitnutá záhrada a ovocný sad dodávali nášmu stretnutie ten pravý punc letnej pohody. Páníček psíkov mi prezradil, že až teraz si môže začať trochu viac vychutnávať divadelné prázdniny. Až do začiatku augusta usilovne pracoval na novej inscenácii francúzskej hry Úverov sna, ktorá mala premiéru na hrade Švihov. V rámci akcie Leto hereckých osobností hrá s herečkami Ivanou Chýlkovou a Evou Holubová v hre Klára a Bára a ešte v hre Tichý hlas vo Švandovom divadle. Autorom oboch hier je Patrik Hartl. V novej sezóne ho môžeme vidieť na javisku Divadla Kalich, v muzikáli Krysař a alebo na zájazdových predstaveniach s kolegom Oldřichom Navrátilom v hre Dvaja muži v šachu od Miroslava Horníčka. Na chalupe trávi svoj čas najradšej. Tu - vo svojom raji - v spoločnosti svojej rodiny, priateľov a tiež svojich psích kamarátov.

Ako sa postupne dostalo vaše psie trio k vám do rodiny?

Celé osadenstvo nášho psieho tria je rodu ženského. Prvé k nám prišla Sárinka, čo je ona čierna labradorka, zaľahnutá pod kríkmi. Už je to dnes stará dáma. Pred štrnástimi rokmi sme na nejakom hrade točili niečo pre televíziu. Bola tam tiež Lenka Šindelářová, známa ako Kalamity Jane. Tajuplne vtedy hovorila: "Mám pocit, že sa nám zajtra narodí šteňatá. Nechcete niekto? "Moja žena Jitka mala mať práve narodeniny a už dlho si priala mať psa. Zauvažoval som: To by bol pre ňu krásny darček! A hneď som sa prihlásil. Spoločne sme si potom pre našu malú Sárinka k Lenke zašli.

A kto bol druhý prírastok?

To bol Filípek. Žije teraz u našej babičky v Brne. A ako sme k nemu prišli? Vlastne úplnou náhodou! Môjmu kamarátovi tu z dediny zomrela sučka a chcel si zaobstarať poriadneho vlčiaka. Vtedy sme išli niekam do útulku a priviezli sme mu odtiaľ malinké šteniatko. Kamarát si ho odviezol cez noc domov. Ale druhý deň bol u nás znova. Po starostlivom preskúmaní usúdil, že vraj to nie je vlčiak. Musí to byť nejaký kríženec. On potrebuje k domu vlčiaka, tak vraj ho máme vrátiť. To sa nám nezdalo voči útulku seriózne a tak sme si ho nechali. A to bol Filípek, s ktorým tu na chalupe bývala naša babička od jari do jesene. Filípek sa na nej veľmi zafixoval a tak si ho brávala so sebou cez zimu do Brna. Keď s ním sem príde, všetci psi sa navzájom dobre znášajú, hoci sú každý iné rasy. A tretia bola Terezka, pražský krysařík. Dostala ho ako maličké šteniatko moja dcéra Eliška od svojho priateľa. Terezke sú dva roky a je to náš maznáčik. Je krásna a rozmaznaná, ale počúva na slovo.

A táto krásna dobrmanka?

Naša dcéra Eliška išla raz so Sárou a Terezkou k známemu psiemu psychológovi pánovi Desenskému k Havlíčkovu Brodu. Trochu len tak na zvedov, a tiež trochu odhaľovať taje kynológie! A očarila ju tam tahle čistokrvné dobrmanka. Nemohla odolať tomu, aby si ju hneď nepriviezol domov. Z malého šteňaťa vyrástla za rok a pol táto naša kráska. Volá sa Chelsea, Chelsina, Chelsinka.

Ako si postupne na seba zvykali?

Obe prvé fenky, Sára a Terezka, si padli do oka. Priľnuli k sebe. Horšie to už bolo vo dvojici Sára a pre ňu nový votrelec - Chelsea. V ten deň, keď sem na chalupu pribudla Chelsea, som išiel celkom skoro spať. Ráno sa zobudím a nikde nikto. Potom prišli žena s dcérou a oznamovali mi, že v noci stará Sára odhryzla Chelsince kus ucha, museli s ňou ísť k veterinárovi. Tak to bol prvý spoločný deň týchto dvoch psích dievčat. Časom sa Sára umúdrila, taky už jej začala prokvétat srsť šedinami a obe sa dnes navzájom rešpektujú. Sára z pozície staroby a Chelsea z pozície mladého inteligentného tvora. Babičkin Filípek sa taky nezachoval ako gentleman, keď sa zoznamoval s malou Terezkou. Počujeme šialený rev a pišťanie, vybehneme von. Filip mal v zuboch a už pomaly v krku Terezku. Asi mu pripadala ako krysa a robilo mu zrejme dobre, že pišťala. Skoro ju udusil. Museli sme s ňou k veterinárovi.

Ako ste vyberali pre nich mená?

Pri vymýšľaní mená pre prvého psa som si spomenul na kolegu Ťuldu Scrimgeoura a jeho dalmatínku Sáru. Nejako ma to inšpirovalo. Spýtal som sa doma, či sa im to meno páči, a keď zavládol všeobecný súhlas, tak sa tomu malému čiernemu šteňaťu labradora začalo hovoriť Sára. Ostatné psy už k nám prišli od predošlých chovateľov pomenovaní.

Máte tri fenky. Ako zvládate ich hárania?

V mladosti mala Sára zdravotný problém. Pravdepodobne išlo o falošnú graviditu. Radili sme sa s veterinárom a ten nám odporučil kastráciu. Takže s tou v tomto smere problémy nemáme. Horšie je to s krysařičkou Terezkou. Ako na ňu príde hárania, tak ako je malinká, podlezie bránu a lieta po dedine. Nastavuje sa a dranká. Je to s ňou peklo. Musíme ju strážiť. Ale už mám pre ňu dohovoreného "frajera" od jednej mojej kolegyne, tak sa snáď od nej dočkáme potomkov. A Chelsea je zatiaľ v pohode, drží sa doma, neuteká. Uvidíme, čo s ňou ešte v budúcnosti zažijeme.

Ako a čím je kŕmite? Každá má nejaké svoje špeciálne krmivo?

Každá má svoju misku, do ktorej dostávajú granule. Dnes sa dajú zohnať veľmi kvalitné druhy granúl s prídavkami vitamínov a minerálov, ktoré psy potrebujú pre zdravý vývoj. Je to vidieť aj na ich pekné lesklé srsti, ktorú im pravidelne kefujeme. Nejžravější z nich je však Sarina. Hoci najstaršie, je stále pri chuti. Predtým sme ich kŕmili viackrát za deň, ale napokon sme sa rozhodli, že sa im bude servírovať chutný len jedenkrát denne. Sarina bola z toho najskôr vyjavená, ale už si zvykla. Keď príde čas kŕmenia, prejaví sa ich žravosť v plnej miere. Tvoje miska, moja miska - to nevadí, svorne všetko zjeme z našich misiek!

Majú rady vodu?

Sarina je vodný pes, má blany, vodu má rada. Chelsea príde k bazénu, sadne si opatrne na zadoček a pozoruje cvrkot. Keď tam skočím, okamžite hupne za mnou. Je to pes záchranár. Snaží sa ma zachraňovať. Musím ale ihneď z vody von, celého by ma poškrabkala. Malá Terezka dáva najavo, že vodu nemusí. Keď sme sa ju snažili vykúpať vo vani so psím šampónom, bola v ľahkom šoku a snažila sa utekať.

Hovorí sa, že prítomnosť zvieraťa pôsobí na psychiku človeka veľmi pozitívne. Rovnako pes inštinktívne vyhľadáva blízkosť svojho pána, zažíva u neho príjemný živočíšny pocit bezpečia. Rád spáva človeku nablízku. Ako je to u vás?

Terezka rada spáva u dcéry Elišky a mnohokrát sa ráno okolo tretej hodiny objavia u mňa v mojej izbe. Musím ju zdvihnúť, pretože je posteľ pre jej malé nožičky vysoká a zašije sa mi do nôh. Zavŕta sa tam a spinká. Ráno už ma zase prichádza privítať Chelsinka. Ľahko ma oblizne s takým pocitom, akoby mi chcela povedať: Je nový deň a ja som už hore a mám ťa rada. Terezka sa len zavrtí, a ešte nejakú dobu sa túli. Majú to obe rady. Stará Sára spí dole v pelechu, tá už hore do izieb nechodí.

Doprajete im voľného pohybu tiež mimo záhradu?

V okolí je veľký bývalý vojenský priestor a tam rada chodí Eliška s Chelsinkou a Terezkou na dlhé prechádzky. Najradšej z priestoru záhrady zdrhával Filípek. Raz mi jeden miestny poľovník hovoril, ako videl, keď sedel v noci na posede, blížiť sa lesom dva čierne body. Zameral na ne puškou a vyčkával. Bol by býval vystrelil, ale keď prišli bližšie, poznal ich. Bol to Filip a Sára. Nevystrelil, ale obaja psíkovia mali vtedy namále. K ranu sa vrátili a robili, akoby vôbec žiadne dobrodružstvo nepodnikli. Tieto výlety vyprovokovával Filip. Ťahal za plot Sáru. Vždy našiel nejakú dieru, ktorú prekĺzli von. Filip je trošku do sveta. Taky keď s babičkou prídu, túla sa nenápadne okolo plotu a preskúmava terén, či tam niekde nenechal tesár dieru. Už máme na našom plote, dúfajme, všetky otvory a otvorčeky nepriedušne nepriestupné.

Mali vaše fenky niekedy nejaké zdravotné problémy? Mimo tých úrazov, ktoré si samy sebe privodili?

Raz sme sa ráno prebudili a Terezka mala hlavu nafúknutú ako veľký balón. Akoby jej niekto tú hlavu napumpoval. Okamžite sme išli k veterinárovi na kliniku do Mladej Boleslavi. Tam nám povedali, že je to od zuba. Uspali ju injekcií a boľavý zub vytrhli. Mala tam kaz a ten spôsoboval nepríjemný zápach z jej papuľky. Snažíme sa psom občas čistiť zuby pre to určenú psie pastou. Dá sa tak predísť komplikáciám. Inak sa našim miláčikom u nás dobre darí a nám sa s našimi psími slečnami tady taky dobre žije.

Text a foto: Milena Forstová