Na návšteve u Vlastimil Harapes

Už rok po absolutóriu Tanečné konzervatória v Prahe sa stal členom baletu Národného divadla a v roku 1971 jeho sólistom. Počas svojej viac ako dvadsaťročnej aktívnej činnosti tancoval hlavnej mužskej role prakticky vo všetkých tituloch repertoáru Národného divadla. Na niekoľkých úspešných baletných predstaveniach sa Vlastimil Harapes podieľal aj ako režisér a choreograf. Vo funkcii umeleckého šéfa baletu pôsobil dvanásť rokov. Vďaka všestrannému talentu sa stal tiež úspešným hercom. Hral vo filmoch Markéta Lazarová, Deň pre moju lásku, Operácie mojej dcéry, Panna a netvor, Bolero a ďalších. Zahral si v televíznych filmoch Ako dostať otecka do polepšovne či Ako vytrhnúť veľrybe stoličku a v ich pokračovaní po dvadsiatich rokoch Ako sa krotia krokodíly. Tancuje v balete Marie Antoinette úlohu Markíza de Sade v libereckom divadle. Hrá v zájazdovom predstavení Niekto to rád v kine s herečkou Ursulou Kluková, v ktorom sú zakomponované tanečnej scény zo slávnych filmových muzikálov. Vlastimil Harapes je aj dobrým spevákom. S opernou speváčkou Soňou Červenou spieva slávna tangá s kvinty Bona Fide. A aby toho nebolo málo, venuje sa aj charitatívne účely. Už dvadsať rokov je čestným predsedom Slovenského hnutia špeciálnych olympiád pre mentálne postihnutých občanov. Je patrónom občianskych združení, ako je Globo v Košiciach, ktoré pomáha fyzicky a mentálne postihnutým občanom alebo Drak v Liberci, zaisťujúce špeciálne dielne pre postihnutých. V neposlednom rade je patrónom jabloneckeho útulku pre psov a mačky Dášenka a venuje sa aj práci v Nadácii Zdeny Frýbová, ktorá pomáha opusteným a týraným zvieratám. S touto nadáciou navštívil aj jeden útulok, kde sa prvýkrát stretol so svojou súčasnou psie kamarátkou Albou.

Niekde som čítala, že ste svoje psíkov vždy dostával. Je to tak?

To je pravda a boli to vždy kríženci. Mal som raz malého čierneho "Zmeták", ktorému som hovoril Maur. Keď sa ma niekto pýtal, aké je rasy, hovorieval som, že je to tibetský grifonik. Tá rasa neexistuje, to som si vymýšľal. Bol roztomilý, mal som ho dlho. Zistil som, že sú fenky prítulnejšie a milšie ako psy. Alba je už môj šiesty psík, je dobrá a maznavá, vie sa správať v reštaurácii. Dokonca má rada penu od piva, vďaka čomu jedna servírka prišla na jej pôvod - vraj je to zlatý Malostranský pivbull.

Albu ste si vybral z psieho útulku?

Kdeže, ja som si ju nevybral, ona sama si vybrala mňa. Stretli sme sa v psom útulku v Měcholupy. Bol tam veterinár, doktor Sedlář a hovoril, že jej môže byť tak rok a čo najskôr bude rodiť. Mal pravdu, do týždňa porodila päť šteniatok. Všetky boli rovnakej farby, jedno šteňa bol psík a ďalšie štyri boli fenky. Psíka som jej nechal a ostatné šteňatá som odviezol na kliniku. Mali tam zrovna suku, ktoré sa narodila mŕtva šteňatá. Albiných šteniatok sa hneď ujala, takže bola spokojnosť na všetkých stranách. Alba bola skvelá mama a keď jej nezbedník povyrástol, udal som ho jednej kolegyni. Mal úžasnú, šťastnú povahu ako má jeho mamička. Albe je desať rokov a dnes je už prababičkou.

Z koľkých rás si myslíte, že pochádza?

Ja sa v tom moc nevyznám, ale pán doktor Sedlář súdi, že je v nej kúsok labradora skríženého s chrtom. Má silné a statné nohy a naozaj behá úžasným tempom ako chrt a ani sa nezadýchá. Samozrejme s vekom už toho nabehá menej, šetrí sa.

Musel ste ju nejako vychovávať?

Určite! Prešla mojim výcvikom a počúva. Keď stojíme na prechode, počká a až poviem: Ideme !, tak sa rozíde. Občas ju ten jej "čuchometr" niekam zatiahne, že si odo mňa odskočí, ale na pisknutie pribehne. Je veľmi disciplinovaná.

Chodíte s ňou na prechádzky? Máte nejakú svoju trasu tu na Malej Strane?

Scházíváme dole na Malostranské námestie a vraciame sa Snemovni ulicou na malé námestie, Päťkostolie. Rastú tam tri krásne stromy, pod ktorými je lavička. Na tej chvíli posedím, zatiaľ čo si to ona okolo všetko pročuchá. Alebo ideme po Nových zámockých schodoch hore ku Hradu. Ona rada chodí po schodoch, rovnako ako ja. Chodenie do schodov vlastne supluje v balete precvičovanie dolnej časti nôh. Takže aj ja trénujem a hovorím si, že robím "battement tandem", ako sa vo francúzskom baletným názvoslovie tento cvik nazýva. Radi sa prechádzame aj po Petříne.

Chodíte aj k Vltave, skočila niekedy do nej?

Nikdy neskočila, vody sa bojí! Raz bola veľa zablatená, tak som ju hodil do vane, osprchoval jej bruško a nohy. A ona za mnou od tej doby už nikdy do kúpeľne nevkročila. Nekúpi ju a vôbec nie je cítiť, len jej vyčesávajú srsť. Má ju hebkou. Ako každý pes lenivá a púšťa chlpy. Všetko je teda na mne mohérové, čo je obzvlášť zrejmé na mojom čiernom ošatenie.

Je vykastrovaný?

Akonáhle porodila, poprosil som pána doktora, aby ju vykastroval.

Ako Alba reaguje na ostatné psíkov?

Keď stretne veľkého psa, tak šteká. Myslím si, že sa bojí. Našli ju na ulici, kde sa musela určitý čas brániť. S niektorými psami je veľmi priateľská a hravá. Máme tu v ulici staršie susedov. Chodí von s prekríženým vlčiakom, ktorý je do Alby zamilovaný. Vyje, spieva árie, ale ona ho absolútne ignoruje. Nemá záujem. A potom príde nejaký ratlík a ona okolo neho skáče, môže sa zblázniť.

Čo jej predkladáte k jedlu?

Kŕmim ju granulami a navyše si tu po malostranských krčmičkách príde na svoje. Jej všetko. Než ste prišla, naservírovali jej tú talianske cestoviny. Tie ona rada, hlavne keď sú cítiť trochu mäsom. Ona je ochotná aj zatancovať. Je ohromne spoločenská, nechala by sa údrby.

Keď odchádzate mimo Prahu a nemôžete ju vziať so sebou, kto sa o ňu postará?

Na chalupu si ju beriem vždy. Do Ríma, ani do Košíc ju neberiem. Dávam ju k priateľom v susedstve. Skrátka, mám na to ľudí. Keď sa po pár dňoch vrátim, Alba je vždy celá radosťou bez seba.

Prítomnosť psa pôsobí na človeka pozitívne, lepšie sa vraj vyrovnáva so stresom. Na vás to ale neplatí, väčšinou ste v dobrej nálade ...

Našťastie nie som depresívny typ. Rád sa s Albou maznám, avšak len keď ona chce. Príde ku mne, vyskočí mi na klin a tmplí sa. Chce sa maznať. A keď má dosť, zoberie sa a zmizne. Ja to rešpektujem, pretože keby som chcel naše maznanie predlžovať, tak mi to nedovolí. Má svoje penzum. Človeka to ale poteší. Ako sa hovorí, pes je najlepší človek.

Mačičku ste nikdy nemal, len psíkov?

Vyrastal som na dedine. Keď mi boli asi tri roky, mali sme doma jazvečíka, ktorého pohrýzol veľký vlčiak. Bol to pre mňa strašný zážitok! Človek, ktorý svojho vlčiaka poštval na toho malého psíka, mal z toho dokonca obrovskú radosť. Pamätám si tú hrôzu dodnes, ako sme s mojou staršou sestrou niesli nášho jazvečíka minúť. Po psíkovi som vždy túžil, ale naši mi to nedovolili. Možno preto, aby som nezažil niečo podobné v budúcnosti. A potom som si odniekiaľ priniesol domov mourovatou mačičku, ktoré som hovoril Radus, asi najskôr z radosti. Po čase sa zistilo, že je to kocúr. Kúpil som si ešte kanárika. Kocúr sa po ňom nejako maškrtne pozeral a tak som zavesil klietka na verandu. Jedného dňa som prišiel zo školy a veranda bola plná žltého peria. Kocúr pretiahol pracku medzerami v klietke a zožral ho. V tej dobe u nás na záhrade žiadny vták nehnízdil, kocúr musel všetky mláďatá vybrať. Viem, sú to pudy, mačacie vášeň, je to príroda. S tým sa nedá nič robiť. Mačky u mňa ale stratili na cene. Uznávam, keď je niekto má rád a chová je. Je na každom, aby si vybral, čo ho poteší. Psy sú pre mňa ďaleko prispôsobivejšie ako mačky, ktoré sú veľké individualistky.

Mali ste niekedy o Albu strach? Utiekla vám?

Niekoľkokrát mi utiekla na chalupe. Ale na pisknutie, ktoré sa v okolí krásne rozlieha, sa vždy vrátila. Raz v lete mi utiekla tu v Prahe! Mal som ju sebou na nejakom rokovaní na Hudobné akadémii blízko chrámu sv. Mikuláša. Sedeli sme na dvore a ona musela vystihnúť moment, kedy niekto otvoril veľké vráta a vybehla von. Ani som si to nevšimol. Mal som o ňu veľký strach! Keď mi sused zavolal, že Alba čaká pred dverami u nášho domu, upokojil som sa. Musela si to štrádovat cez dve križovatky. Cestu ona pozná z našich prechádzok, ale mohlo ju prejsť auto, ktorých je tu na Malej Strane požehnane. Je to hrozná anarchistka a slobodomyseľný pes. Je však mojou prítulnú a nežnú priateľkou, tak jej všetko odpúšťam!

Text a foto: Milena Forstová