Bohužiaľ veľa ľudí si kupuje psa, bez toho aby si zistilo dostatočné množstvo informácií o povahe vybraného plemena. Chcú psa na stráženie, ale nedokážu posúdiť, či sú schopní ho zvládnuť a zabezpečiť mu vhodné podmienky k životu. Taký osud stretol i Chitu - sučku brazílskej fily, ktorú jej majitelia kvôli svojej neznalosti a nedbanlivosti chceli nechať minúť ...
V septembri 2009 sa na internetovej kynologickej diskusiu (k nahliadnutiu tu ) objavila správa o dvojročnej brazílskej file v núdzi. V ponuke stálo, že dvojročná žíhaná fena, zvyknutá na deti, hľadá nový domov. Majitelia sa jej chcú za každú cenu zbaviť a to aj za cenu usmrtenia, pretože im stále uteká ...
Rozhodli sme sa ich navštíviť. Strávili sme u nich asi dve hodiny rozprávaním o psoch všeobecne a zvlášť o povahe a prístupe k brazílskej file. Majitelia nám okrem iného povedali, že si fenku zaobstarali, pretože im bola odporučená odborníkom ako super plemeno oddanej rodine. Zrejme im však pán akosi zabudol ukázať aj druhú stranu Filia povahy - že túto oddanosť plní na 1000% is nasadením vlastného života a vôbec nemá problém s konečnou elimináciou nepriateľa akéhokoľvek druhu. A že to vôbec nie je pes vhodný k životu na dvore a malej záhradke, okolo ktorej vedie úzka cestička slúžiaci zároveň aj ako chodník pre peších. Všímali sme si aj správanie fenky Chita a nezdalo sa nám, že by bola nejaký problémový jedinec. Skôr bola ďaleko miernejšie a ústretovejšie, než by sme od dvojročnej fily očakávali - nechala sa od nás hladkať, piškotky jej taky chutili ...
Nakoniec sa nám podarilo majiteľa prehovoriť, aby to s fenkou ešte skúsili, a hlavne sme z nich vymámili sľub, že ju nedajú minúť bez predošlej konzultácie s nami. Za pár dní volali, že čo sme to s ich psom urobili, že je úplne ako vymenený, pohodový, poslušný atď. Povedali sme im, že so psom sme neurobili nič, len sme im trochu ukázali, ako sa na fily musí pozerať a ako s nimi zaobchádzať. Po telefonáte sme si vydýchli a mysleli si, že je zase jeden pesan v pohode. Potvrdilo sa nám to aj pri ďalších náhodných návštevách (posledná tento rok v júni), kedy sme sa stavili len na kus reči cez plot - páničkovia aj psina vyzerali spokojne.
Tým viac nás prekvapilo, keď sa v pondelok 29. 8. 2011 navečer ozval mobil a v ňom nám pán oznámil, že fena preskakuje plot, útočia na ľudí i psov, susedovi roztrhla ruku, a že ju už fakt nechcú. Nech si pre ňu prídeme, alebo že ju dajú minúť. Nakoniec sme sa dohodli, že nám - a hlavne fene - dajú čas do stredy 31. 8. do 18 hodín. Pokiaľ ju neodvezú, tak volá poľovníkov alebo veterinára - to že ešte zváži. Bolo nám jasné, že suku musíme zachrániť. Spočítali sme naše domáce psy (dve jedenásťročnej Filia babičky, sedemročného kríženca fily a pitbula zachráneného z útulku, päťročného Filák s brazílskou genetickou a povahovo výbavou, dvojročného cane-corso zachráneného pred utratením a deväťmesačné slečnu stredoázijského pastierov s pravou povahou plemena) a došli sme k záveru, že do tejto relatívne zrovnané smečky doviesť štvorročnú filu s podľa popisu agresívne (a podľa nás pravú Filia) povahou, by bolo vcelku vražedné. Nasledovalo preto uverejnenie žiadosti na internete o aspoň dočasnú pomoc s ubytovaním. Tiež sme premýšľali o niekom, kto by bol schopný fenu adoptovať a komu by sme ju zverili bez obáv o jej ďalší osud. Na nikoho sme bohužiaľ neprišli, a tak sme nakoniec v stredu 31. 8. po 16. hodine išli pre fenu a vedeli len to, že ju naložíme do auta a odvezieme. Uvidíme, ako sa bude správať, či nás roztrhá hneď, alebo až neskôr a podľa toho sa ešte len rozhodneme, čo s ňou urobíme ďalej. Došli sme k patričnému plotu, sučka sa prišla pozrieť, kto to ide a nič - ani neštekol. Páníček ju pripol na vodítko a chvíľu ju nakladal do auta. Nakoniec sa mu ju do kufra podarilo vystrkat (pokyn poď-hop, po ktorom naši psi skáču do auta, div sa navzájom neprerazí, nejako nezaberal), zavrel dvere, dal nám darovaciu zmluvu a vyzeral, že sa v ňom miešajú pocity úľavy (už nebude mať zodpovednosť za filu) a zároveň smútku (už nebude mať filu). Sľúbili sme mu, že sa o fenku postaráme a rozhodne ju nenecháme minúť. K nášmu prekvapeniu fena vôbec nevyzerala na agresora - v kufri auta sedela, pozerala okolo skôr zvedavo, na nás ani neštekol, po pánovi sa nepozerala, nezavyla, na sklo neškrábla. Predstavovali sme si naše Filák v podobnej situácii ... Auto by už malo asi silne narušenej čalúnenie a skla zaprskaná do nepriehľadná.
Nakoniec sme sa rozhodli zájsť do útulku v Blansku a poctivo im všetko vypovedať. Dúfali sme, že sučku prijmú, čo sa tiež vďaka ústretovosti vedúci útulku podarilo. Vyplnili sme papiere, zaplatili poplatok a išli za fenkou, ktorá už bola vypustená z auta. Na vodítku sa pomaly a opatrne zoznamovala s novým prostredím a pritom bola fotená. Chodili okolo nej 4 úplne cudzích ľudí a ona neprejavila ani náznak agresie, skôr mala uši aj chvostík stiahnuté k telu, pohybovala sa ostražito, každý prudší pohyb alebo hlasnejší slovo ju vystrašil ešte viac. Došli sme k záveru, že to vôbec nie je agresor, že sa sveta skôr bojí a (aspoň zatiaľ) reaguje skôr snahou o útek než výpadom. Dohodli sme sa s vedúcou útulku, že budeme spolupracovať na hľadanie jej nového domova a medzitým za ňou môžeme v úradnej dni chodiť, trochu ju socializovať a prípadne ju skúsiť na neutrálnej pôde skamarátiť s vybranými členmi našej domácej svorky. Čo keby sa podarilo a ... :-)
To je zatiaľ relatívne dobrý koniec, dúfame, že pokračovanie bude čoskoro nasledovať. Zatiaľ teda táto Fili krásavice býva v psím útulku v Blansku, kde je o ňu dobre postarané a čaká na svoj nový domov. Moc ďakujeme vedúci útulku Blansko, pani Jarmile Jurova, za spoluprácu.
Hľadáme pre ňu nového pána, ktorého každá fila nutne potrebuje. Ku spokojnému životu musí mať vedľa seba milovaného človeka, ktorému zloží k nohám celé svoje srdce. Viem čo píšem, sám mám doma Filák. Pre človeka, ktorý ešte stále uznáva poctivosť, čestné jednanie a oddanosť - tak pre toho je fila ten správny pes.
V prípade záujmu vám pomôžeme a poradíme.
Chitu nájdete na tejto adrese: http://www.utulekblansko.wz.cz/nalezeni%20psi.html
Eva Novotná + František Novotný