Psí kamaráti sprevádzajú človeka už tisíce rokov a počas tejto dlhej spoločnej cesty sa okolo nich vytvorilo množstvo mýtov a povier. Niekedy išlo o varovanie, inokedy o prísľuby šťastia, a často aj o jednoduché vysvetlenie správania psa, ktoré ľudia v minulosti nedokázali racionálne pochopiť. Výsledkom je farebná mozaika príbehov, ktorá dnes pôsobí skôr úsmevne, ale napriek tomu nám ukazuje, aké dôležité miesto mali psy v ľudskej kultúre.

Jedna z najrozšírenejších povier v Česku aj inde vo svete hovorí, že pokiaľ pes vyje pri dome, blíži sa návšteva. Niekde sa tvrdilo, že pes takto oznamuje príchod priateľov, inde išlo o znamenie nečakanej správy. V niektorých dedinách ľudia dokonca verili, že pokiaľ pes vyje dlho a dvíha pri tom hlavu k nebu, privoláva duše predkov. Moderná etológia pritom ukazuje, že pes vyje najčastejšie preto, aby komunikoval s ostatnými psami, alebo keď počuje vysokofrekvenčné zvuky. Ale mágia starej povery pretrváva – a mnoho ľudí si dodnes povie: „Kto asi príde?“
V Indii sa tradovalo, že pes, ktorý vrtí chvostom na prahu domu, prináša obyvateľom šťastie a prosperitu. Verilo sa, že vrtenie chvostom smerom k majiteľovi priťahuje pozitívnu energiu, zatiaľ čo pokiaľ chvost smeruje od neho, je to varovanie pred zlou udalosťou. U nás vrtenie chvostom berieme jednoducho ako známku radosti a priateľskosti, ale je fascinujúce, ako podobné správanie môže byť vnímané mysticky.
Čierne psy sú opradené tajomstvom v celej Európe. V Anglicku sa objavuje legenda o tzv. „Black Shuck“, démonickom čiernom psovi s planúcimi očami, ktorého stretnutie znamenalo blížiacu sa smrť. V Nemecku a Čechách sa čierny pes spájal s predstavou strašidiel, ktoré sa objavovali na križovatkách alebo u cintorínov. Naopak v Škandinávii bol čierny pes symbolom ochrany - ľudia verili, že keď ho pochovajú pod prahom domu, bude dom chrániť pred zlými silami. Dnes to pôsobí desivo aj groteskne, ale ukazuje to, ako veľmi sa farba psa spájala s magickým významom.
V Číne sa pes vo sne považoval za znamenie prichádzajúcej vernosti a priateľstva. Pokiaľ sa vám zdalo, že pes vás chráni, znamenalo to, že vás čaká podpora v ťažkých časoch. V Európe ale ľudia často verili, že pes vo sne predznamenáva hádky či nepríjemné udalosti. Dodnes mnoho ľudí ráno premýšľa, čo ich „psí sen“ mohol znamenať, aj keď to berú s nadhľadom.
Na Balkáne bola veľmi rozšírená viera, že pokiaľ pes ľahol na prah domu, zadržiava tým zlé sily a chráni obyvateľov pred nepriateľmi. Niektorí ľudia dokonca psom stavali malé lehátka práve pri dverách. Podobná tradícia existovala aj v Japonsku, kde sa psy zobrazovali ako strážcovia chrámov a brán.
Na vidieku sa pes používal aj na predpovedanie počasia. Hovorilo sa napríklad: „Pes si drbe ucho – blíži sa dážď.“ Alebo: „Pes sa váľa na chrbte – čaká nás horúco.“ V niektorých oblastiach Európy ľudia verili, že ak pes hrabe zem pred domom, čoskoro príde búrka. Je otázkou, či psy naozaj vycítili zmeny tlaku vzduchu, alebo či išlo skôr o pozorovanie náhodného správania.
Nechýbali ani povery, že psy vidia to, čo človek nevidí – duchmi alebo bytosti z iného sveta. Pokiaľ pes štekal „do prázdna“ alebo sa choval nepokojne bez viditeľného dôvodu, ľudia boli presvedčení, že v okolí je nadprirodzená bytosť. V niektorých kultúrach bol pes vnímaný ako sprievodca medzi svetom živých a mŕtvych, čo ukazuje aj egyptská mytológia, kde boh Anubis – ochranca mŕtvych – mal psiu hlavu.
 Psie povery sú zmesou strachu, úcty a fascinácie týmto zvieraťom. Niekedy pôsobia desivo, inokedy zábavne, ale vždy nám pripomínajú, aký veľký význam mal pes pre našich predkov. A aj keď sa dnes spoliehame na vedu a etológiu, tieto staré príbehy nás stále bavia – dokazujú, že pes nebol nikdy len obyčajný maznáčik, ale bytosť, ktorá mala v ľudskom živote skoro magické miesto.