Nebolo by lepšie dať mu ešte šancu?

Máte doma problematického psa? Uvažujete o tom, že ho dáte do útulku? Nebolo by lepšie dať mu ešte šancu? Pani Mgr. Dana Bočková sa zaoberá prevýchovou problematických psov a pomáha útulkom zverejniť ponuky psov na internete. Je veľkou bojovníčkou za práva psov a domnieva sa, že sa ľudia zbavujú svojich psov z banálnych dôvodov a nemajú dosť trpezlivosti sa s nimi ďalej zaoberať. Najjednoduchšie riešenie pre nich je odložiť psa do útulku. Áno, je to ľahké, ale či je pes hračka, ktorá keď vás omrzí, tak jej hodíte do koša? V súčasnej dobe organizuje petíciu na sprísnenie trestov za týranie zvierat. Ako sa dostala k práci so zvieratami a či sa jej darí presadiť vyššie tresty za týranie zvierat si môžete prečítať v nasledujúcom rozhovore.

Ste majiteľkou útulku pre psov?
Nie, nevlastním žiadny útulok. Iba s mnohými z nich spolupracujem.

Kde vznikla myšlienka pomáhať opusteným zvieratám a ako dlho Vám trvalo túto myšlienku zrealizovať?
Vlastne som na to prišla tak trochu náhodne. Hľadala som nejaké informácie v kynologických diskusných fórach a všimla som si tam zúfalých ľudí, ktorým sa zabehol pes a premýšľala som, či by sa nedali všetky straty a nálezy psov zorganizovať na jediné miesto. Objavila som server nájdenci a začala tam sústreďovať informácie o nájdených a stratených zvieratách. Písala som aj na mestské úrady, mestskej polície a útulky, aby tieto informácie dávali na toto jedno miesto.
Bohužiaľ sa skoro vždy hľadala iné zvieratá, ako tá, ktorej sa našla. Ozvala sa mi však pracovníčka mestského úradu z Moravy a prosila o pomoc s udávaním psov, ktorí sa hromadili v odchytových kotercoch ich mesta. Vytvorila som pre ňu stránky a zvieratá tiež inzerovala na internete. To sa darilo veľmi dobre a ma začalo tešiť, keď chodili listy ľudí, ktorí si zviera adoptovali a sú spokojní. Zverejňovala som tieto listy s fotkami, aby to povzbudilo aj ostatných ľudí, ktorí s adopciou psa z útulku váhajú.
V rovnakom duchu som potom začala tvoriť aj stránky pre ďalšie útulky, obchádzala útulky, fotila zvieratá a začala sa so psami stretávať intenzívnejšie a riešiť problematiku okolo opustených zvierat ak tejto tematike publikovať. Potom sa to spustilo ako lavína - stránky pre útulky, kompletný zoznam útulkov, stránky plemenám v núdzi, zbierky pre psov, potrebujú napr. Operáciu po úraze, navrhnutie a zostavenie invalidného vozíka pre psov, do ktorého som zapojila aj manžela a ďalšie aktivity, ktoré s tým súviseli. Je to veľmi pestrá činnosť, kde je stále sa čo učiť a zlepšovať.

Ako dlho sa venujete práci so zvieratami?
So zvieratami som v kontakte od detstva, u nás vždy bolo okrem psa aj ďalšie zvieracie obyvateľstvo. Ale ak myslíte ochranu zvierat tak, ako som opísala, tak to je niečo cez 4 roky.

Z čoho máte vo vašej práci najväčšiu radosť?
Najviac ma teší, keď sa zviera a človek dobre navzájom dopĺňajú a sú spolu šťastní. Mám radosť, keď sa mi podarí za spolupráce s majiteľom zvládnuť prevýchovu problematického psa tak, aby mohol u majiteľa zostať. Keď dostávam listy spokojných majiteľov zvierat z útulku, keď sa podarí dobre umiestniť zviera, ktoré bolo v útulku dlho, keď spoznávam zaujímavé ľudí, nové veci, dôvodov na radosť je veľa každý deň.

A čo Vás naopak najviac demotivuje?
Nedostatočné zákony na ochranu zvierat a ľudská bezohľadnosť a krutosť. Ak sa nezmení zákony tak, aby umožňovali zmysluplnú evidenciu zvierat a ich majiteľov, možnosť zákazu chovu zvierat tým, ktorým už boli zvieratá pre týranie odobratá a nebudú vykonané ďalšie systémové zmeny, je riešenie situácie túlavých zvierat ako prelievanie mora lyžicou a to je niekedy veľmi demotivujúce .

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí by sa chceli tiež aktívne podieľať na pomoci zvieratám?
Myslím, že je vždy prínosné sa zoznámiť čo najširšie s celou situáciou v oblasti, ktorej sa chcete venovať. Je ľahké napríklad z tepla domova od počítača kritizovať situáciu v útulku, ale ak sa tam pôjdete pozrieť alebo ešte lepšie si tam skúsite treba fyzicky vypomáhať formou brigády, venčenie psov a pod. A zoznámite sa s ľuďmi a prácou v ňom, všeličo začne zvnútra vyzerať inak . Potom považujem tiež za kľúčové si vybrať napríklad útulok alebo spolok, ktorý spolupracovať chce a kde si s ľuďmi okolo neho rozumiete. Niekoho naháňať a nútiť do spolupráca je veľmi žalostný a takto sa pracovať nedá. Aj keď pracujete so zvieratami, je to veľkou mierou o spolupráci s ľuďmi. Ja osobne rada pracujem ako s jednotlivcami, tak s útulky, a to predovšetkým s útulky otvorenými verejnosti. Propagujem myšlienku, že útulok by nemal byť geto, páči sa mi, keď útulky spolupracujú so školami alebo sociálnymi ústavy (napr. Útulok v Děčíne či Kutnej Hore), využívajú na pomoc nezamestnaných, robia prednášky po školách o tom, ako sa deti majú správať k psom, aby sa darilo predchádzať úrazom detí z pohryznutie pod.

Pracujete aj v iných organizáciách na ochranu zvierat?
Nepracujem v žiadnej organizácii, týmto činnostiam sa venujem ako dobrovoľník úplne vo svojej vlastnej réžii as ďalšími dobrovoľníkmi, ktorí so mnou chcú, trebárs na chvíľu, kráčať po rovnakej ceste.

Ste veľkou bojovníčkou za práva zvierat. Čomu sa v poslednej dobe venujete?
V poslednej dobe sa venujem jednak príprave meziútulkových seminárov, kde sa pracovníci útulkov nielen navzájom zoznámia, ale zároveň sa dozvedia, ako riešiť niektoré problémové situácie, ako je vymáhanie poplatkov z nezodpovedných majiteľov zvierat, riešenie týranie zvierat, spolupráca s probačný a mediačný službou i verejnosťou , výber vhodného majiteľa, zvládanie stresu a i. Ďalej pripravujem podklady pre legislatívne zmeny pre poslancov Seiche, ktorý pripravuje sprísnenie zákonov, zaoberajúcich sa ochranou zvierat. V poslednej dobe tiež popularizácii petície za udeľovanie vyššiu výmery trestov za zabitie a týranie zvierat.

Koľko ľudí už podpísalo túto petíciu a komu sa chystáte ju následne zaslať?
Petíciu už podpísalo vyše 2000 ľudí, bude zaslaná Vrchný súd v Prahe a poslancom.

Čoho by ste tým rada docielila?
Optimálne by bolo, keby sa podarilo to, aby sudcovia trestali týranie zvierat vyššími trestami, ale budem samozrejme rada, keď sa podarí zviditeľniť tento problém natoľko, aby si zákonodarcovia, sudcovia, médiá a ľudia uvedomili, že to nie je okrajový problém, ale zaujíma to rad ľudí a majú rovnaký pohľad na vec. Nejde zďaleka len o zvieratá, rad tyranov zvierat prechádza neskôr k týraniu ľudí, túto skutočnosť potvrdzujú početné zahraničné štúdie, ktoré sa tomuto problému venujú. Pokiaľ budú padať tvrdšie tresty, tak sa dá predpokladať, že by sa táto možnosť aspoň z časti eliminovala a prípadné tyranov by odradil strach z nepodmienečného trestu odňatia slobody. Spoločnosť by im takto dala jasný signál, že ich konanie považuje za nebezpečné a neprípustné. Zvýšenie trestov za týranie zvierat by malo teda aj ochrannú funkciu spoločenskú, kedy by bola verejnosť ochránená od časti násilníkov, napádajúcich ľudí. Bohužiaľ, aj ako psychológ sa stretávam s obeťami násilia a naša krajina sa drží na čelných priečkach v počte týraných detí i žien, hoci prípady, ktoré sa vyšetrujú a zverejní, sú len špičkou ľadovca.

Už vidíte nejaké výsledky? Vidíte nejaké zlepšenie?
Najviac ma potešila novela zákona 273/2008 Zb. o Polícii Českej republiky, ktorá začne platiť od 1.1.2009 a umožní polícii vstúpiť do iného priestoru alebo na pozemok, kde sa nachádza týrané zviera.

Čo Vás najviac rozčuľuje vo vzťahu k psom?
Nezodpovedné množenie nechcených psov za účelom zisku alebo z ľahostajnosti a smutné konce týchto zvierat pod kolesami áut, vlakov, odstrelom, utýráním alebo v útulkoch a absencia koncepčného riešenia tejto situácie dostatočnú evidenciou čipom a jeho registráciou všetkých psov.

Je niečo, čo by ste rada odkázala čitateľom?
Ak si kupujete zviera, dobre zvážte svoje možnosti a schopnosti. Zviera je predovšetkým veľký záväzok a nemalo by sa odkladať ako nemoderné kabát. Takéto riešenie nie je a nemalo by byť nikdy normou, ale je to ľudské zlyhanie.

Text: Kristýna Hrášková
Foto: Mgr. Dana Bočková, Eva Černohubová,
www.utulky.estranky.cz