Nemecká doga & # 8211; trocha histórie

"Nepoznám citlivejšie, jemnejšia a hravejšie zviera. Má na jednej strane vlastnosti bojovníka a štváčov, na druhej dušičku až dievčenské jemnosti. Spája v sebe veľkosť a hrdosť šľachtica, pružnosť šermířovu, krásu a statočnosť dohromady. Tak, ako sa k doze správate, takého psa budete mať. Doga nikdy nezabudne a ťažko odpúšťa. "

Citát z knihy Josefa Podhorského

Doga je pripomienkou minulosti siahajúcou viac ako 3000 rokov späť. Je to aristokratickej plemeno. Ušľachtilé a krásne. Cesta od prapôvodnej tibetskej dogy k dnešnej nemeckej bola zložitá. Menil sa zovňajšok, povaha i pracovné upotrebenie. V bohatej a pestrej minulosti dogy sa premieta dramatický vývoj a osudy celých národov, vzostupy a pády osobností ako bol Džingischán, Xerxes, Alexander Veľký alebo kancelár Bismark. Starí Sumeri a Asýrčania zdobili jej obrazom hraničné míľniky, paláce a chrámy.

Tak napríklad kmeň Molossanov, obývajúci kraj Epiru, získal ako vojnovú Korita psy perzského kráľa menom Xerxes. Počas krátkeho obdobia sa títo psi stali výborným obchodným artiklom. Panovníci, kniežatá a šľachtici pokladali za otázku svojej prestíže, aby vlastnili dostatočný počet psov z Epiru, ktorým sa začalo hovoriť epirské alebo molossoidné psi. Pretože bol vývoz psov veľmi výnosný, mali Molossania záujem, aby im nikto nekonkuroval, a preto predávali výhrade len samca, nikdy nie feny. Vytvorili si tak na viac ako sto rokov monopol, ktorý sa stal zdrojom vysokých príjmov. Až keď sa molosské princezná Olymipas vydala za marockého kráľa Filipa, dostala od svojich rodičov ako dar k narodeniu syna Alexandra svorku psov. Psy Alexandra Veľkého sprevádzali celý život a okrem iného aj na jeho výbojoch do prednej Ázie a do Indie. Tu medzi kráľmi, ktoré si Alexander podrobil, bol tiež indický kráľ Porus-Sofites. Ten, pretože bol šikovným diplomatom, vyšiel pri priblížení Alexandrova vojská zo svojej rezidencie, ústrety Alexandrovi s cennými darmi, medzi iným aj 150 veľkými psami. Boli to psy ďaleko väčšie ako psi epirské. Ukázalo sa, že ti za sto rokov svojej domestikácie značne zakrpatený. Indickí psy, ktoré Alexander dostal darom, boli v stavbe tela ďaleko mohutnejšie. Vyznačovali sa väčšou odvahou a bojovnosťou a prispeli k osvieženiu krvi domácich psov. Ich potomkom sa hovorilo supermolosské dogy. Po svojom poslednom psovi pomenoval Alexander Veľký indické mesto Peritas.

Staroveké dogy zase prenikli do náboženstva. Podľa jednej báje psi prichádzajúce z východu, vznikli zo zvierat, ktoré boh Vulkán vytvoril z lávy a venoval ich bohu Jupiterovi. Aj v umení sa doga objavovala veľmi často napr. V starovekých literárnych dielach. Písali o nich najmä Aristoteles, Britannicus, Diodorus, Falisous, Herodot, Horacius Lucretius, Oppian, Strabo, Xenofon a rad ďalších.

Aj pomenovanie dogy ušlo dlho cestu, než sa ustálilo označenie nemecká doga. Pôvodné označenie "doga" patrilo veľkým a silným psom, ktorí spočiatku nemuseli patriť k nejakej konkrétnej rase. Neskôr sa názvy pre dogu rôznili podľa farby a veľkosti, miesta či kmeňa, ku ktorému patrili napr. Ulmská doga, anglická doga, pes na štvanie, pes na diviaky alebo veľká doga. Roku 1878 sa sedemčlenný výbor chovateľských nadšencov rozhodol zlúčiť všetky tieto variety pod jeden názov "nemecká doga". Tento okamih sa dá pokladať za akýsi základný kameň samostatné rasy nemecká doga.

V čase. kedy boli psy využívanie predovšetkým na vojenské a poľovnícke účely, sa vyžadovala hrubá stavba tela, mohutná hlava a silná šije, odvaha, útočnosť a neohrozenosť. Keď sa medvede, vlci a diviaky stali viacmenej minulosťou, zmenili sa aj požiadavky a to ako na zovňajšok, tak na povahu psov. Prechádzalo sa k ušľachtilým a elegantným formám a jemnejšie povahe. Typické znaky však zostali - mohutná stavba tela a výška.

Aj v dnešnej dobe je najvýraznejším znakom dogy jej veľkosť, predovšetkým výška. Mala by mať jemne modelovanou hlavu tehlového tvaru a výrazný a elegantný zovňajšok. Bohužiaľ celá rada súčasných chovateľov tiahne k robustnému až "mastodontnímu" štýlu a stretávame tak dogy, ktoré viac pripomínajú mastifa. Tým doga veľmi často získava vzhľad hlúpeho zvieraťa, ktorým rozhodne nie je. Je sebavedomá, pokojná, trpezlivá, oddaná svojmu pánovi, vhodná k deťom. Je to proste spoľahlivý spoločník. K cudzím ľuďom je však nedôverčivá.

Stretneme ju v farebných rázoch žltá, žíhaná, čierna, škvrnitá (harlekýn) a modrá. Pred niekoľkými rokmi uznala konečne FCI tiež farby tzv. Sivého a porcelánového tigra, ktorí sa v minulosti často tajne utrácali, pretože išlo o nežiaduce sfarbenie. Doga, rovnako ako každé iné zviera, potrebuje lásku, kvalitné stavu, dostatok pohybu, základný výcvik a kvalitné veterinárnu starostlivosť. Dobre vychovaná doga je veľmi príjemným a oddaným spoločníkom. Nemá potrebu ukazovať silu a prevahu.

Text: Šárka Janouchová, CHS Modrá sedmokráska, www.krasnacarodejka.cz

Foto: Ivana Čelikovský - fotografovanie koní, psov a iných zvierat, www.fotoivana.cz