História
Prvé zmienky o plemene nachádzame v 17. storočí. Dočítame sa o psoch, ktorí boli využívaní pre stráženie stajní. Hubili tu škodca - krysy, potkany a pod. Z týchto psov sa počas ďalšieho vývoja oddeľujú práve pinče a bradáče. Vďaka svojej spoľahlivosti a nenáročnosti sa rozšírili skoro po celom Nemecku. V plemennej knihe nachádzame záznamy už od roku 1880. Čoskoro však nastáva veľký útlm a to v období druhej svetovej vojny, kedy zaznamenáva väčší úspech blízky príbuzný pinča - bradáč. S koncom vojny sa plemeno pinč rozširuje aj mimo územia svojej domoviny. Dnes rozlišujeme nemeckého pinča a trpasličieho pinča, ktorí sa od seba líšia váhou a výškou v kohútiku.
Povaha a využitie
Pinč je výborný strážca aj lovec - tieto vlastnosti v ňom boli podporované niekoľko storočí. V súčasnej dobe sa však využíva predovšetkým v športovej kynolgii - napr. Agility. Je to pes rovnako vhodný do rodiny, tu nachádza v súčasnosti najširšie uplatnenie.
Je aktívny, temperamentný, sebavedomý, bystrý, rýchly a prispôsobivý. Jeho inteligencia a veselá povaha z neho robia výborného spoločníka. Hneď tak niečo ho nevyvedie z miery, väčšinou zostáva pánom situácie a je nad vecou.
vzhľad
Nemecký pinč dosahuje medzi 45 - 50 cm kohútikovej výšky. Váha sa pohybuje v rozmedzí 14 - 20 kg. Telo je kvadratického rámca a hrdého držania. Osvalenie je dobre vyvinuté. Srsť je krátka a hladká. Jeho sfarbenie môže byť: jelenie červená, červenohnedá až tmavo červenohnedá či čierna s pálením. Uši sú klopené vysoko nasadené v tvare písmena "V", natočené dopredu. Pohyb je priestranný, harmonický a plný sily.
starostlivosť
Nemecký pinč nepatrí medzi náročná plemená. Jeho srsť nevyžaduje prakticky žiadnu starostlivosť. Plemeno netrpí žiadnymi zdravotnými problémami a jeho priemerná dĺžka života dosahuje 15 rokov. Pinč vyžaduje dôslednú výchovu a dostatok aktivít, ktoré ho zamestnajú.
Text: Eva Černohubová
Foto: Isolda Black Bohemia http://www.nemeckypinc.cz