História
Jedná sa pravdepodobne o jedno z najstarších a najpôvodnejších loveckých plemien kontinentálnych sliedičov vôbec. Ako nám názov napovedá pochádza z Nemecka. Jedným z jeho predchodcov bol tzv. "Vtáčí pes" - tým rozumieme psom k lovu pernatej zveri. Koncom 19. storočia sa však z tejto skupiny psov istá línie odtrhla a dala tak základ novému plemenu - dnešnému nemeckému prepeličiar. V oboch líniách sa od seba oddelili dve farebné variety a to za účelom génovej pestrosti. Prejavili sa ďalšie rozdiely medzi farebnými vyrietami - okrem farby aj spôsob hľadania.
Povaha a využitie
Je to všestranný poľovný pes, ktorý sa často uplatňuje v poľovníckej praxi. Je použiteľný ako k práci v teréne tak i vo vode a v lese. Je pracovitý, schopný a učenlivý. Dnes je nemecký prepeličiar využívaný prevažne na poľovnícke účely avšak verne zastáva aj funkciu spoločenskú. Výcvikom ho možno naučiť aj vystavovať zver. Nie je v žiadnom prípade agresívny ani bojazlivý.
vzhľad
Je to najmohutnejší a nejstatnější sliedič. Jeho srsť je drsnejšia, silná, avšak strednej dĺžky. Môže byť hladká alebo mierne zvlnená. Na krku, ušiach a zadku býva často až kučeravá. Vyskytuje sa v dvoch zafarbeniach - tmavo hnedá s bielymi znakmi a s červenkastým alebo žltohnedým pálením či takzvaný hnedý belko - strakoš. Kohútiková výška by sa mala u psov pohybovať medzi 40-
starostlivosť
Je to pes poľovný a teda je pre neho dobré ukájať svoje lovecké vášne. Hoci je srsť dlhšia, nie je jej údržba prehnane náročná ako u iných dlhosrstých loveckých plemien a to vďaka jej drsnosti. Je vhodný aj do mestskej zástavby, avšak je nutné u dopriať dostatok primeraného pohybu.
Text: Eva Černohubová
Foto: Chovateľská stanica Svatoborská revír, www.svatoborsky-revir.estranky.cz
Na fotografiách sú nemeckí křepeláci Black a Colin.