Špice boli vždy "klasikou" českého vidieka, v rôznych rázoch sa vyskytovali po celej republike. Ako dobrí strážcovia aj spoločníci sa tešili veľkej obľube a bývali k videniu za ploty vidieckych stavení aj vo veľkých mestách. Dnešná situácia je ale bohužiaľ iná ...
História
Nemeckí špice sú potomkami psa rašelinného Canis Familaris palustris z doby kamennej a neskoršieho špica kolových stavieb. Považujú sa za najstaršie plemeno strednej Európy. Vyvinula sa z neho početné ďalšie plemená.
špic dnes
Situácia špicov sa veľmi zmenila so vzrastajúcou obľubou tzv. Módnych plemien (labradorský retriever, rhodésky ridgeback, bígl ...). Tá je totiž z miest i vidieka takmer vytlačila. V súčasnej dobe je v celej republike len 30 chovných jedincov v bielej a čiernej farbe. Z toho je 17 psov a 13 sučiek, z ktorých len 4 sú suky veľkého bieleho špica. V Poľsku a Maďarsku sa veľkí špice vôbec nevyskytujú, a situácia nie je priaznivá ani v Nemecku, kde chovatelia tiež bojujú za záchranu plemena. Predtým existovali aj hnedí špice, tí ale už úplne vymreli.
Možno práve to, že nie je módnym plemenom, mu pomohlo k dobrému zdravotnému stavu. Nejedná sa o prešľachtenia plemeno. Veľkí špice sú skutočne nenároční, veľmi odolní a dlhovekosťou. Dosahujú kohútikovej výšky cca 46 cm a váhy 18-20 kg. Majú radi dlhé prechádzky a pohyb. Sú vhodní pre rodinu s deťmi a tiež pre starších ľudí.
milujúci spoločník
Vďaka svojej srsti môže byť chovaný celoročne vonku. Pre svoje povahové vlastnosti, ako je absencia poľovného pudu a nedôvery k cudzím ľuďom, je dobrým strážcom. Pôvodne bol vyšľachtený na stráženie dvorov, viníc, ale aj ako sprievodný pes furmanov. Najviac však miluje spoločnosť svojho pána. Je to veselý spoločník, s ktorým sa majiteľ nikdy nenudí.
Učenlivosť je im vlastné
Špice sa veľmi dobre cvičí, hodí sa na agility, tanec so psami, canisterapiu, a pretože sú výbornými stopári, uplatňujú sa aj ako záchranársky psi. Údržba srsti je nenáročná na čas, stačí ju len raz týždenne poriadne vykefovať.
Špic v SR
Veľký čierny špic sa v Čechách vyskytuje v dvoch líniách a genofond sa podarilo čiastočne oživiť prikrížením vlčieho špica, čo je veľký úspech českých chovateľov.
Pre oživenie chovu veľkého bieleho špica bola do Českej republiky importovaná fena z Holandska, ale aj tá je vzdialene príbuzná českému chovu. Pre záchranu plemena je nutné rozšíriť genofond, preto sa snažíme oslovovať verejnosť. Ak by niekto z vás mal doma veľkého bieleho alebo čierneho špica, ktorý nebol zaradený do chovu, mohol by pomôcť. U psíkov sa môže jednať aj o staršieho jedinca, aj pes starší 10 rokov je schopný spáriť fenku a pomôcť tak rozšíriť existujúce súbor génov v populácii.
Ja a špice
Kto raz spozná ich veselú a nebojácnu povahu, ich lásku k rodine a statočné srdce, zostáva tomuto plemenu verný celý život. Mňa sprevádzajú už 40 rokov. So špici som sa zoznámila vďaka svojej babičke, ktorá mi o jednom často rozprávala. Ku koncu druhej svetovej vojny tiahli Európou vojenskí zběhové a páni tu veľký hlad. Tlupy v niektorých prípadoch pre trochu jedla vyvraždili celej rodiny. Babička mala tri malé deti, bývala na polosamote blízko Černovice. A mala veľkého bieleho špica s čiernymi škvrnami. Dedko bol vo vojne a babička bola na všetko sama. Raz je v zime za súmraku prepadla tlupa zbehov. Snažili sa dostať do domčeka a špic im v tom s hlasným štekotom bránil. Došlo k potýčke. Pes za babičku a deti položil život, bol prebodnutý bajonetom, ale stačil vzbudiť obyvateľov blízkej dediny a tí prišli na pomoc. A tak jeho zásluhou prežila babička i deti - najmladší z detí bol môj otecko.
Bola by som veľmi rada, keby toto krásne plemeno, ktoré kedysi sprevádzalo naše prababičky, znovu našlo svojich priaznivcov a dostalo sa na výslnie záujmu verejnosti aj chovateľov. Teda na miesto, kam určite právom patrí.
Text: Jiřina Budínska
Foto: Renata Hofmann