Ocicat

Pri prvom pohľade mačke Ocicat do očí sa vám môže zdať, že stojíte tvárou v tvár pravej divokej šelme. Akoby z oka vypadla oceloty, menšie mačkovité šelme s čiernymi bodkami po tele, ktoré tiež vďačí za svoje označenie. Nie však za svoj pôvod. Táto vitálne domáci šelmička s krásnou divoko bodkovanou srsťou má s voľne žijúcimi divokými mačkami spoločného menej, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pri jej šľachtenie nebola použitá žiadna divoká mačkovitá šelma. O tom svedčí aj povahové črty tohto mierumilovného stvorenia. Ale nepredbiehajme ...

Prvopočiatky chovu
Ocicat patrí medzi pomerne mladá plemená. Hoci by sa podľa vzhľadu zvieraťa dalo usudzovať, že u prvopočiatkov plemena stála jasná vízia priviesť na svet akúsi "bonsaj" geparda, ocelota či iné divoké mačky, je jeho vznik v skutočnosti skôr hračkou osudu.

Za počiatky plemena sa musíme vypraviť do USA 60. rokov 20. storočia. V roku 1964 sa tu totiž objavuje prvý predok Ocicat. Na svet prichádza prekvapivo neplánovane, v rámci programu experimentálneho kríženie habešskej mačky s mačkou siamskú, ktorý v Michigane tou dobou uskutočňuje uznávaná chovateľka Virginia Daly. Cieľom bolo vyšľachtiť siamskú mačku s habešskými znakmi. V druhej generácii sa ale rodičovskému páru siamského kocúrika a mačky zo siamských a habešských rodičov rodia potomok slonovinovej farby so zlatými škvrnami, čo je pre všetkých prekvapením. Pre svoju podobu s Ocelot dostáva toto "plemeno" názov Ocicat, ktorého autorom je dcéra chovateľky. Samotný kocúrik Tonga je však bez väčšieho záujmu chovateľky vykastrovaný a predaný záujemcom.

Pre svoj netypický vzhľad sa však Tonga dostáva na novinové stránky, kde jeho zovňajšok zaujme aj významného genetika doktora Clyda Kellera z univerzity v Georgii. Až on prichádza s myšlienkou vyšľachtiť domácu mačku, ktorá bude vernou napodobeninou divokých šeliem. A šľachtenia nového plemena začína ...

Nové plemeno si hľadá svoje miesto
Svoju podobu potom prostredníctvom kríženia a šľachtenia hľadá nasledujúcich 20 rokov. Do šľachtiteľského programu bola postupom času zaradená tiež mramorovaná americká krátkosrstá mačka, vďaka nej sa môžeme u ocicatov stretnúť tiež s elegantným striebristým zafarbením srsti. V roku 1986 bola Ocicat oficiálne uznaná severoamerickú organizácií Cat Fanciers Association (CFA) s provizórnym experimentálnym štatútom, o dva roky neskôr ju uznala The International Cat Association (TICA) a v roku 1992 medzinárodný Federation Internationale Féline (FIFe).

Od tejto doby tiež výraznejšie vzrastá o Ocicat záujem a plemeno býva tiež pravidelne zastúpené na výstavách. Hoci má najväčšiu popularitu v krajine pôvodu, neustále sa chov rozširuje po celom svete. V Európe sú cenené chovy najmä zo severských krajín, ako je Fínsko či Škandinávie. U nás je plemeno zatiaľ stále pomerne málo známe a tomu zodpovedá aj jeho zastúpenie a počet chovov. Ešte v roku 2004 boli v Slovenskej republike iba 4 chovateľskej stanice s celkom 11 jedincami.

ako vyzerá
Ocicat patrí do skupiny krátkosrstých mačiek strednej veľkosti. Má svalnaté telo a je celkovo atletického výzoru. Ladný, pružný a ostražitý pohyb môže vyvolať dojem, že si práve vyzerá svoju korisť.

Ku kľúčovým vzhľadovým znakom plemena patrí iste krásne lesklá srsť sa škvrnitú kresbou. U škvŕn sa vyžaduje čo najjednotnejšie tvar a ostré ohraničenie. Pripúšťa sa 12 farieb, v ktorých môžeme rozlíšiť dve línie. Líniu šiestich základných farieb: zlatohnedá (Tawny), čokoládová, škoricová, modrá, levanduľová (lavender), plavá (fawn), a potom líniu týchto farieb kombinovaných sa striebristú (po americkej krátkosrstej mačke). Na každom chlpu musí byť zrejmé charakteristické prúžky, striedavo tmavé a svetlé (tzv. Ticking). Chlpy s tmavým zakončením potom tvoria jednotlivé škvrny na trupe alebo pruhovanie v oblasti hlavy. Na výstavách tvorí srsť (textúra, vyfarbenie) až 50% z celkového hodnotenia zvieraťa.

Hlava má klinovitý tvar. Ľahko zošikmené oči pripomínajúce tvar mandle bývajú typicky zelenej, žltej či medené. Prípustné sú aj ďalšie farby, nemala by sa však vyskytovať modrá. Uši sú väčšie, pri hlave rozšírené. Na ich končekoch môžeme zaznamenať rysie štetinky, ktoré dodávajú jedinci divokejšie výraz.

Váha je v pomere k veľkosti tela pomerne značná. To je dané najmä mohutnejšími kosťami a dôkladným svalstvom. Mačky sú zreteľne menšie ako kocúri. Mačky dosahujú hmotnosť medzi 2,7 kg a 4 kg, kocúri medzi 4 kg a 7 kg.

S kým sú si podobné
Určitú podobu s divokými šelmami zdieľa Ocicat ešte s niektorými ďalšími plemenami. K tým patrí napríklad mačka bengálska. Určitú podobnosť môžeme nájsť tiež s egyptskou mau či orientálny mačkou škvrnitú, pre rozlíšenie je potrebné sa zamerať napríklad na ostrosť ohraničenie škvŕn, farebné kombinácie či stavbu tela. Podobne škvrnitá srsť sa tiež objavuje u veľmi mladého plemena - mačky savanskej. S tou si ale Ocicat pravdepodobne nepomýlite, váži 10 kilogramov a vzniká krížením Serval afrického s domácou mačkou.

Príjemné správanie (zn. Nielen na kolenách)
Mačky Ocicat sú veľmi temperamentný, inteligentný a vnímavé. Hoci vyzerajú divoko, sú to mierumilovná, spoločenská stvorenia. Po celý svoj život oplývajú hravosťou a pomerne ľahko ich zaujmete spoločnou činnosťou. Mnoho chovateľov upozorňuje na "psie sklony" Ocicat sú oddané svojim ľuďom, ľahko sa učí novým veciam a dobre reagujú na hlas či signály píšťalky.

Starostlivosť a zdravie
Vyžadujú starostlivosť ako všetky ostatné mačičky. Ich srsť je nenáročná a osobitnú starostlivosť nevyžaduje. Nie sú tiež známa žiadna typická genetické ochorenia plemena. Pretože ocicatov stále nie je veľa, je na zabezpečenie prísunu "novej krvi" do chovu dovolené od roku 2005 kríženia s habešský mačkou. Všetky mačiatka, ktorá z tohto kríženia vzídu, sa smie ďalej páriť len s čistokrvným ocicatov.

Kde sa im páči
Sú to nenáročné, prispôsobivé mačky. Sú plne oddané svojmu pánovi, ktorého rady nasledujú krok za krokom. Sú to ale predsa len mačky, takže si cez všetko zachovávajú svoju nezávislosť. Ak máte doma psa alebo iné zvieratká, budú im dobrými spoločníkmi. Dobre sa znášajú aj s malými deťmi. Zle však znášajú dlhotrvajúcej samotu. Ak začnete včas, nie je problém naučiť je cestovať s vami. Milovníkov ticha je potrebné upozorniť, že majú pomerne prenikavý hlas a miaukajú veľmi rady, niekomu by sa toto plemeno mohlo zdať nepatrne hlučnejšie. Jedinci sú veľmi inteligentní, živí a hraví, takže poteší majiteľov, ktorí nechcú mať doma len maznáčika, ale ktorí sú ochotní svoje mačke zabezpečiť aj dostatok pohybu, chcú s ňou komunikovať a prípadne ju tiež učiť novým veciam - napríklad chôdzu na vodítku. A že aportovanie je čisto psie záležitosť? Kdeže! Práve Ocicat je jedným z mačacích plemien, s ktorým sa môžete do aportovanie pustiť. Možno nebude počúvať na slovo. Možno prídu chvíle, keď sa pani mačke znenazdajky prestane chcieť spolupracovať a vy nenarobíte skrátka nič. Rozhodne sa ale s touto krásnou vitálny mickou nebudete nudiť.

Text: Lucie Hamanová
Foto: Renata Hofmann