Orientálne a siamské mačky

Siamske a orientálne mačky sú extrovertný, živé a hravé. Ich charakteristickým znakom je veľmi štíhle telo, dlhé končatiny, trojuholníková hlava a krátka srsť. Obe plemená sa od seba líšia len farbou srsti a očí. Vyskytujú sa v mnohých farebných variáciách, a preto môžu pôsobiť rôznorodo. Sú to stredne veľké, komunikatívna a aktívny spoločenské mačky. Okrem britských mačiek sa radí medzi chovateľsky najrozšírenejšie krátkosrsté plemená na svete.

História siamok

Pôvod siamských mačiek je obostretý tajomstvom. Odborníci sa však zhodujú, že ich pravlasťou je niektorá z oblastí Ďalekého východu, pravdepodobne Thajsko (predtým nazývaný Siam). Prvé podobizne týchto mačiek sa nachádza v "básne o mačke", ktorá je uchovaná v národnej knižnici v Bangkoku. Uvádza sa, že jeden z prapredkov plemena mohla byť aj divoká bengálska mačka, ktorá v týchto oblastiach voľne žila a príležitostne sa nabehali s domácimi mačkami. Kráľovské mačky zo Siamu, ako sa im vtedy hovorilo, bývali ozdobou a pýchou palácov siamských kráľov. Mačky boli považovaná za sväté a verilo sa, že prinášajú šťastie. V kláštoroch je správali aj budhistickí mnísi. História siamok v Európe začína na konci 19.storočia, presne roku 1884, kedy bol privezený prvý siamský pár do Veľkej Británie, dar od thajského kráľa. Prvý štandard bol zverejnený už v roku 1892 v časopise Our Cat. Do USA boli prvé siamské mačky dovezené v roku 1890. Veľké popularity dosiahli okolo roku 1920. Babičky našich dnešných siamok mali veľmi často zálomok na chvoste a škúlil. Vraj to bolo spôsobené tým, že kedysi strážili palácovej poklady. Zálomok na chvoste bol vraj pozostatok toho, ako si na ne orientálne princezné navliekali prstene. Pravdou je, že v chove siamok sa používala často príbuzenská plemenitba, ktorá sa po nejakej dobe prejavila genetickými vadami. Bohužiaľ s tým súvisela aj povaha, ktorú má ešte mnoho ľudí vrytú pod kožou a to, že siamky sú zlé a agresívne. Bolo to spôsobené tým, že mačky mali zálomok aj na chrbtici a cítili každý pohyb, preto i pohladenie človeka bolo pre nich veľmi bolestivé. Postupom času a vďaka usilovnosti nadšencov pre toto plemeno boli defekty takmer vyrúbané. Dnešné siamky nešilhají a zálomok sa vyskytuje len minimálne. Povaha sa tiež zmenila a to priamo dramaticky, pretože sú to veľmi inteligentný, maznavá, hravá, priateľská a na svojom pánovi závislá stvorenia, ktorá musí všetko riadne okomentovať. Siamské mačky z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia mali úplne iný vzhľad, než ako ich poznáme v súčasnosti. Typom tela i hlavy sa oveľa viac podobali britským krátkosrstým mačkám. Čo sa týka postavy, siamské mačky boli predtým zavalité, s guľatou hlavou a v tmavých farbách. Vývoj plemena sa však uberal iným smerom a mačky boli šľachtené k extrémnej štíhlosti a typické dlhé, klinovité hlave. Dnes sú siamky elegantné, veľmi štíhle, s dlhou hlavou a vyskytujú sa v mnohých farebných variáciách. Jedným z prvých priekopníkov chovu tohto plemena bola kedysi v Československu FIFe posudzovateľka Jitka Kytlerová.

História orientálek

Pôvodný predkov mali siamské aj orientálne mačky spoločné. Od siamských mačiek sa totiž orientálky líšia len farbou srsti (bez odznakov) a farbou oka, ktorá je zelená oproti siamce. Orientálne mačky, ako umelo vytvorené plemeno, vznikli krížením siamok s domácimi mačkami v Anglicku v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Cieľom bolo vyšľachtiť plnofarebnú mačku, ktorá by pripomínala mačky žijúce dodnes na území dnešného Thajska vedľa mačiek s odzanky a modrými očami. Mačky s modrými očami a odznaky boli predtým pre chovateľov zaujímavejšie, než mačky jednofarebné alebo s kresbou, a preto boli pre chov preferované. A pod plemenom siamské mačka sa mohli správať iba mačky s odznakmi a modrými očami. (Za zmienku stojí aj to, že Angličania neboli prvý, kto sa pokúšal vyšľachtiť tento štíhly typ mačiek. Už pred druhou svetovou vojnou sa o niečo podobné pokúšal chovateľ T. Schwangart v Drážďanoch. Mačky šľachtil v čiernej a modrej farbe, hovorilo sa im egyptskej typy. Výsledky jeho dlhoročného šľachtenie však boli počas vojny úplne zničené.)

Angličania na počiatku šľachtenia orientálek spárili siamskú mačku s čokoládovými odznakmi a krátkosrstého čierneho kocúra. Zrodila sa čierna štíhla mačiatka a počas rokov, vďaka líniové plemenitbe, aj mačiatka hnedá. Hnedá varieta orientálne mačky dostala názov havana (farbou totiž pripomínala kubánske cigary) a bola uznaná v roku 1958. Po čiernych a hnedých orientálkách bolo vyšľachtené mnoho ďalších farebných variet. Americkí chovatelia toto plemeno šľachtili do extrémnej štíhlosti rovnako ako siamky. V dnešnej dobe FIFe uznáva okolo dvesto farebných variet a chovatelia najmä v USA sa neustále snažia vyšľachtiť ďalšie farby.

Do skupiny mačiek zaradených do kategórie IV. Siamské a Orientálne mačky patria nasledujúce plemená: siamské, Balineská (dlhosrstá siamská mačka), orientálne krátkosrsté, javánské (orientálna dlhosrstá), Seychel krátkosrsté, Seychel dlhosrstá mačka a od r. 2007 aj bezsrsté plemeno Peterbald.

Standard siamok a orientálek

Siamske a orientálne mačky a poťažmo aj ich dlhosrstej príbuzných (orientálna dlhosrstá, balineská- siamské dlhosrstá a seychelské - siamský bikolor) majú zhodný štandard. Ide o stredne veľké mačky, ktoré sú štíhle, elegantné, s dlhými zbiehajúcimi líniami, pružné a svalnaté. Hlava má stredná veľkosť k proporciám k telu, je dobre vyvážená s rovnými líniami. Je dlhá, klinovitá s rovným profilom a nadväzujúcim okrúhlym čelom. Klin začína na nose a rozširuje sa postupne na obe strany v rovných líniách až k ušiam. Na hlave nie je žiaduce pinč, čo je prehnutie v líniách tvárou a papule. Nos je dlhý a rovný, nadväzujúce na čelo bez prehnutie, papuľa je úzka, brada stredne veľká, špička brady tvorí so špičkou nosa vertikálnej línii. Uši sú široké v základni, veľké a zašpicatené a predlžujú líniu klinu hlavy. Oko má mandľový tvar, smerom k nosu je ľahko šikmo posadené, tvorí harmóniu s klinovitým tvarom hlavy. Oko má byť stredne veľké, nemá ani vystupovať a byť hlboko posadené. Farba oka je u siamok tmavo modrá, u orientálek sýto zelená. Iné farby oka nie sú povolené, ale vo svete sa vyskytujú aj různooké orientálne mačky. Krk je dlhý a štíhly. Telo je dlhé a štíhle, svalnaté, ale jemné a elegantné. Končatiny sú dlhé a jemné k proporciám tela. Labky sú malé a oválne. Chvost je veľmi dlhý a tenký v nasadení, zbieha sa do špičky. Siamky a orientálky majú jemnú, lesklú, hodvábnu a priliehajúce srsť bez podsady. Dlhosrstej orientálky a balinéskou mačky majú tiež jemnú a hodvábnu srsť. Na tele stredne dlhú, dlhšia na golieroch, lopatkách a chvoste, ktorý má tvar chocholu. Aj tu je srsť bez podsady. Odznaky u siamok a balinéských mačiek tvorí masku na hlave, odznaky na ušiach, nohách a chvoste. Farba všetkých odznakov by mala byť čo najjednotnejšie a kontrastné s farbou tela. U orientálnych mačiek plnofarebných variet nie je žiaduce náznak kresby. Pred niekoľkými rokmi boli uznané bielej škvrnitosti u orientálek. Siamkám s bielou škvrnitosťou hovoríme mačky seychelské.

V dnešnej dobe majú siamky a orientálky rôznu škálu farieb od klasickej čiernej u orientálky, seal point u siamky po rôzne modrej, krémovej, čokoládové a iné až po korytnačej sfarbenie (u samíc) s kresbou, bez kresby, s bielou a bez bielej, sa striebrom, aj bez. V Českej republike máme pár strieborných orientálek. Siamské strieborné s odznakmi nie sú uznané farebné variety.

Srsť a pôvodný vzhľad

O siamských a orientálnych mačkách koluje veľa informácií. Niektorí ľudia si myslia, že nemajú srsť, ale je to spôsobené tým, že nemajú podsadu. Majú iba jemné, krátke, hodvábne krycie chlpy, ktoré priliehajú k telu a zvýrazňujú tým elegantný siluetu postavy. Moderný vzhľad orientálek a siamok sa dosť líši od prvých jedincov dovezených do Anglicka. Predtým boli siamky robustnejší, s guľatou hlavou a existovali v málo farebných variáciách. Dnes sú siamky a orientálky symbolom elegancie a vyskytujú sa v mnohých farebných variáciách. Sú to také malé šelmičky. Siamky a orientálky dnešného typu majú dlhé, elegantné telo na vysokých nohách, kde zadné nohy sú vyššie ako predné. Chvost musí byť dlhý a štíhly. Aj keď mačky na prvý pohľad pôsobí krehko, sú veľmi pružné, pevné a svalnaté, čo im umožňuje výbornú pohyblivosť.

povaha

Povaha týchto mačiek sa veľmi podobá psie, ale môžete v nich vidieť aj malé dieťa. Dokážu sa hrať dlho s jednou hračkou, poprípade si zájdu za svojim pánom a ten im musí hračku hádzať. Aportovanie je totiž veľmi baví. Prechádzky na kšírkách im nevadí, a tak s nimi môžete ísť aj von. Sú veľmi pohyblivé a majú neobyčajnú schopnosť skákať a vyliezť aj na tie najviac nedostupné miesta. Sú živé, energické, temperamentný a veľmi zvedavé. Od svojho pána vyžadujú pozornosť (vedia si ju aj veľmi dobre vynútiť) a milujú spoločné hry. Sú to veľmi citlivá a vnímavé zvieratá, a vždy, keď sa necítite dobre, dokážu to presne vycítiť. Prídu sa s vami pomaznať a pozerajú na vás svojimi upřímnýma očami, ako keby vedeli, čo vás trápi a oni hovorili, že to chápu a s nimi to všetko prekonáte. Svoje majiteľa neskonale milujú a niekedy aj žiarli, čo dávajú rôznymi činy najavo. Chcú svojho pána len pre seba. Na druhú stranu majú rady veľkú spoločnosť a to ako ľudskú, tak aj tú zvieracie. Všetko okomentujú, či už je zavoláte, alebo je pokarháme, alebo proste len tak, aby ste vedeli, že sú doma. S nimi totiž nikdy nie je človek sám, sú to kamaráti, ktorí si vás omotajú dokonale okolo prsta a vy ich budete bezhranične milovať do konca ich mačacieho života.

starostlivosť

Starostlivosť o srsť nie je nijako náročná. Tým, že mačka nemá podsadu, ale len krycie chlpy, zvláda starostlivosť sama. Ak chceme, môžeme ju vykúpať, ale nie je to nutné. Niektoré mačky si dokonca na kúpanie zvyknú a nevadí im to. Siamky aj orientálky majú rady teplo, a preto sa vyskytujú na teplých miestach, kde radi odpočívajú. Znáša dobre vonkajší výbeh, ale v zime sa musí dávať pozor na to, aby mačky von nechodili. Mohli by ľahko prechladnúť a prechladnúť. A takéto prechladnutia mačka znáša veľmi zle. Siamky a orientálky by ako spoločenské mačky nemali zostávať dlho samy doma. Ak ste často mimo domova, urobíte dobre, keď si zaobstaráte mačiek viac, aby si robili navzájom spoločnosť. Sú to totiž veľmi sociálne zvieratá, ktoré by samotou trpela. Ale pozor na susedov, v čase ruje sa ozývajú veľmi prenikavým hlasom. Čoskoro dospievajú a mávajú pomerne početné vrhy.

záverom

Siamske a orientálne mačky si získali rad obdivovateľov nielen vďaka svojmu elegantnému vzhľadu, ale aj pre svoju mimoriadnu povahu. Nie sú tak rezervovanej ako iné plemená, naopak si pozornosť a spoločnosť človeka vynucujú, dokážu byť i žiarlivé. Sú živé, temperamentný, mrštné a veľmi komunikatívny. Bežne "odpovedajú" na ľudskú reč. Aj pre svoju vysokú inteligenciu, vďaka ktorej sa jednoducho učia nové kúsky, si získali nespočetné množstvo priaznivcov a právom sa radí medzi celosvetovo najobľúbenejšie mačací plemená.

Text a foto: Petra Jurutková

Chovateľská stanica Narsil * CZ

www.narsil.calibracz.net