otterhound

Vydrař

História

Prvé zmienky o "vydry psoch" pochádzajú z Anglicka z 12. storočia. Plemeno, ako ho poznáme dnes, bolo popísané až v druhej polovici 18. storočia. Cieľom šľachtenia bolo vytvoriť všestranne využiteľného poľovného psa, ktorý má rád vodu. Psy museli byť mrštný, nesmela im vadiť zima a museli byť schopní potápať sa pod vodu, aby ulovili vydru či bobry. Pracovali vo svorkách. Plemenu sa stal skoro osudným zákaz lovu vydier. V roku 1978 boli vo Veľkej Briánii vydry riečnej vyhlásené za chránené a ich lov bol trestaný pokutou či väzením. Plemeno ale našťastie nevyhynuli. Bol totiž založený prvý klub chovateľov tohto plemena združujúca nadšencov, ktorí sa venovali systematickému chovu tohto jedinečného psa. "Klub Vydrař" vo Veľkej Británii funguje dodnes. Za predkov otterhound sa považuje okrem iného Bladhaund, francúzsky hrubosrstý durič či erdelteriér. Aj v súčasnosti sa jedná o pomerne vzácne plemeno. V SR sa chová len pár jedincov.

Povaha a využitie

Čo sa týka využitia, štandard uvádza, že sa jedná o veľkého a silného duričov, vyšľachteného pôvodne pre celodenný lov vo vode, ktorý je tiež schopný naháňať aj na pevnej zemi. Dnes sa chová skôr ako rodinný spoločník. Je milý, má vyrovnanú povahu, ale dokáže byť tvrdohlavý. Je veľmi hravý, priateľský a spoločenský ako k ľuďom, tak aj k ostatným psom. Má veľmi rád deti. Je temperamentný, veselý a pracovitý, má však silné lovecké pudy. Má tendenciu prenasledovať rýchlo sa pohybujúce objekty (nielen zver, ale napríklad i cyklistov).

vzhľad

Je to veľký pes s rovnými nohami, s hrubou srsťou, hlava vyjadruje vznešenosť. Dvojaký hrubá srsť a veľké tlapy sú jeho charakteristickými znakmi. Hlava je impozantný, čisto modelovaná, skôr hlboká, ako široká. Výraz je priateľský. Celá hlava okrem nosnej huby je dobre porastená hrubou srsťou, ktorá tvorí na konci ňucháčovej partie pekný vous a malú briadku. Uši sú charakteristické pre plemeno. Ucho je dlhé, zavesené vo výške očného kútika, je bohato osrstené a srsť na ňom tvoria strapce. Krk je dlhý, mohutný, pekne modelovaný. Telo je mohutné, chrbát je široký, bedrá sú krátke a silné, hrudník je hlboký. Chvost je vysoko nasadený a vysoko nesený ak je pes vzrušený alebo v akcii, nikdy nie je stočený na chrbte. Končatiny sú silné. Srsť je dlhá (4-8 cm), hustá a severský, tvrdá a odolná proti poveternostným vplyvom, ale nie je drôtovitá. Má strapatý vzhľad. Podsada je dobre viditeľná. Textúra krycej srsti aj podsady je trochu mastná. Všetky farby, aké poznáme u duričov, sú prípustné. Kohútiková výška: okolo 69 cm pre psy, okolo 61 cm pre sučky

starostlivosť
Jeho hustá dvojitá srsť nevyžaduje zvláštnu starostlivosť, stačí ho raz týždenne poriadne vykefovať. Srsť sa nesmie upravovať pre prezentáciu na výstave. Pes musí byť predvádzaný v prirodzenom stave. Plemeno je náročné na pohyb i výcvik. Vyžaduje časté a dôkladné zamestnávanie a veľa pozornosti. Môže žiť trvalo vonku v zateplenej búde.

Zdroj: Štandard FCI č. 294 / 21.04.1997 / F