Agresivita sa u psovitých šeliem uplatňuje napríklad v boji o postavenie v hierarchii svorky. Niekedy sa pes snaží byť pánom, preto je tak dôležité, aby pochopil, kde je jeho miesto v pomyselnom rebríčku.
Hierarchia sa vytvára podľa reakcií pána a podľa toho, k akému správaniu vedie šteňa. Je potrebné, aby všetci členovia rodiny postupovali voči psovi podľa rovnakých zásad. V rodine by mal pán zaujať najvyššie miesto. Nutne to nemusí byť osoba, ktorá psa kŕmi . Vďačnosť za sýty žalúdok ešte neznamená, že pes prijme nadradenosť toho, kto mu dáva nažrať ...
Ako to chodí vo vlčej svorke?
Členovia svorky sú rozdelení do troch pásiem.
Pásmo centrálnej - zaberá ho dominantný samec a samica vyššej triedy (matky a ich šteňatá). Iní samce sú tolerovanie v tejto zóne len vtedy, keď samice nehárají.
Mezipásmo - je vyhradené samiciam, ktoré boli z centra vypudené, a takisto samcom, ktorí sa uchádzajú o najvyšší post. Práve v tomto pásme dochádza k súbojom, ktoré riadia vodcovské samec.
Okrajové pásmo - je doménou najmä mladých samcov, ktorí majú úlohu strážcov (skutočných ochrancov svorky).
Ku konfliktu dochádza, keď "uchádzači o úlohe dominantného samca" vyzvú alfa samca na súboj.
Vzťahy medzi jednotlivcami sa utvárajú prostredníctvom dominancie, submisivitu a upokojovacích.
V knihe "Môj pes má psie povahu" uvádza dr. Dehasse pre názornosť tento príklad:
Existujú dva psy, z ktorých pes A je dominantná (nadradený) a pes B je submisívny (podriadený). Pokiaľ budú majitelia ochraňovať psa B, urobia z neho dominantného jedinca. Ak budú súčasne trestať psa A, odsunú ho na podriadenú pozíciu. Napriek tomu sa v ich neprítomnosti pes A opäť chopí svojho dominantného postavenia voči B. K potýčkam medzi oboma psami dôjde, keď A bude chcieť udržať vedúcu úlohu v prítomnosti svojho pána. V tomto prípade by bolo vhodné, keby pán prejavil "súcit" (opak ľahostajnosti) voči psovi A a ukázal ľahostajnosť voči psovi B.
Tiež si všimnite si, že v domácnosti, ktorú tvorí muž a žena deliace sa rovným dielom o starostlivosti o šteňa (strava, venčenie, maznanie, hry ...) si pes vždy vyberie jedného z nich a tomu dáva prednosť. Ak napríklad dôjde k rozchodu, pes by mal mať sám "možnosť vybrať si", či zostane s pánom či paničkou.
Zdroj: Budeme mať dobrého psa, Jean-Pierre Hutin, Magnet-Press, 1993