Mám otázku ohľadom nášho dvojročného kocúrika. Jeho problém je, že na seba nenechá siahnuť žiadneho veterinára. Keď bol malý, tak sa dal ešte zvládnuť, ale po kastrácii sa to už nedalo. Nenechá ani ma, aby som sa ho dotkla. Ale to len u veterinára, inak je hodný a veľmi maznavý, ale trochu bojazlivý. U veterinára len syčí, seká okolo seba a neváha ani uhryznúť, a tak sa nedá vyšetriť. K veterinári chodiť musíme, má problémy s močením a raz za čas musíme na pohotovosť, že sa mu robí piesok a upcháva sa mu močová trubica. Teraz je to našťastie v poriadku, má prísnu diétu, ale naposledy sme boli na kontrole, mal ísť na sono, ale nenechal sa a pán doktor ma poslal domov, bez toho aby ho prehliadol. Občas ho naháňam po ordinácii, ale výsledok je vždy rovnaký - že ma pošlú domov, bez toho aby na neho niekto siahol. Už som u druhého veterinára, ale nikto mi ho nechce vyšetriť, pretože sa ho boja. V lete máme ísť na očkovanie, ale sama mám z toho hrôzu, ako to s ním zvládnem! Proste mám kocúrika dvoch tvárí: Doma je to ten najväčší mazel, ktorý sa nechá hladkať, nosiť a aj prášok mu zvládnem dať bez väčších problémov. Ale u veterinára je z neho prskající divoká šelma.
Je na to nejaká rada? Ako prevychovať kocúrika, aby sa u veterinára nebál? Alebo kde zohnať veterinára, ktorý by si s takým kocúrikom poradil?
Veľmi ďakujem za radu!
DJ
odpoveď:
Toto býva problém mnohých mačiek. Jediné, čo by ste mohli urobiť, aby bol kocúrik menej bojazlivý a agresívne, je postupné privykanie na veterinárnu ordináciu. Doteraz ste ho tam vozila len v prípade, že bol chorý, a vždy sa mu tam stalo niečo nepríjemné (injekcia, preplachovanie močovej trubice). Skúste sa dohovoriť s niektorým z veterinárov, ktoré nemáte ďaleko, a doneste kocúrika denne alebo dvakrát týždenne aspoň do čakárne, poprípade aj do ordinácie, keď bude voľno. Berte ho v prepravke, ale nasaďte mu už doma v pokoji obojok a vodítko, aby vám nemohol utiecť, keď sa prepravka otvorí. Najprv ho na "výletoch" nechajte v prepravke. Až si zvykne a osmelí sa, nebude "hučať" a nechá sa za vodítko vytiahnuť, tak ho nechajte prejsť po čakárni, poprípade po ordinácii (keď tam nebudú psi) a zase ho zaveďte k prepravcu a nechajte ho tam vliezť. Nech na neho nikto nesiaha a nevšíma si ho. Až sa celkom upokojí, môžete ho skúsiť dať na stôl, pohladiť a zase schovať. Postupne ho môže pohladiť aj pán doktor ... Niektoré mačke to trvá veľmi dlho, než získa dôveru. Potom je potrebné ho len veľmi opatrne fixovať - nepokladať na bok, ale skôr jemne pritlačiť k podložke tak, aby neuvoľnil nohy a neuhrýzol (tzn. Jednou rukou jemne tlačiť za hlavou a druhou cez bedra).
Keď sa tieto výlety spojí s nejakou dobůtkou, verím, že si na cesty aj na šetrnú manipuláciu zvykne a jeho obranné reakcie nebudú tak vehementne. V každom prípade ho majte zaisteného vodítkom, aby ste všetci mohli dať okamžite ruky preč, keď začne syčať. Nesmie sa mu podariť utiecť ani nikoho uhryznúť a poškriabať. Musí sám prísť na to, že v kľude je všetko ľahšie.
S pozdravom
hana Žertová
Ďalšie odpovede na najrôznejšie otázky nájdete na www.hanazertova.cz