Ako ľudskej, tak mačacie osudy sú hocikedy nevyspytateľné.
Ide len o to, byť v správny čas na správnom mieste.
Alebo mať jednoducho kľučku.
Alebo - ale kto vie, aká ruka vlastne ťahá za krehké nitky osudu.
Salma z hájika bohužiaľ nie je ani mačka hollywoodska, nieto mačka šľachtená. Salma už totiž mala byť mačkou navždy uspanie. Dokonca dvakrát v jednom dni.
Prvýkrát, keď nič netušiaci turista našiel pri svojich potulkách skrvavené bezvládne telíčko. Chlpaté čosi pripomínajúce mačku, veľa špinavú a vychudnutú. Chumáček zlepených špinavých chlpov. Toto stvorenie ale ešte dýchalo, teda turista zmenil trasu a miesto pešo do lesov zamieril "autmo" do najbližšieho útulku. Tu údajne stačil jeden letmý pohľad na vynesenie rozsudku. Takto zúbožené zviera nemožno prijať, nie je žiadna šanca na uzdravenie, je koniec. Aj keby vraj nejakým zázrakom mačka prežila, zostane nezvratne postihnutá a čo potom s ňou? Žiadny pokus, žiadna nádej.
Lenže onen turista to nevzdal, za čo mu patrí vďaka.
Proste to ešte skúsil. A tak sme sa stretli so Salmou z hájika.
Okrem krvavé rany na hlave, ucha na zdrapy, z ktorých voľne vytekal hnis bol zrejmý zapáchajúce zápal ďasien, bezvládne ovisnutý chvost s napuchnutú hrčí, tiež plnú hnisu. Ľahučká kostrička na odpis.
Lenže z tých krvavých zlepencov sa pozerali dve okrúhle oči a prosili.
Tie oči neboli privreté ani apatické. Naživo sledovali dej.
Tie oči boli natoľko zvláštne, že nešlo odolať. Mačka v bolestiach, vychudnutá, skrvavená, zmasakrovaná, prosiace očami o pomoc.
Keďže situácia vyžadovala okamžité riešenie a Salma okamžitú pomoc, skúsili sme najbližšieho veterinára.
A tu bola Salma odpísaná druhýkrát.
Veterinár - "remeselník" na ňu zbežne pozrel, nezúčastnene konštatoval, že do ucha nakládli mäsiarky vajíčka a nie je cesty späť.
Koniec, hotovo dvadsať. A či to teda chceme skúsiť inde, tak nech to teda skúsime, ale že on má jasno. Ostatne, my už tiež - tejto veterine sa budeme zďaleka vyhýbať. Hotovo dvadsať.
Ale tie oči nás stále sledovali a čakali.
Išlo sa teda ďalej.
Nasledoval týždenné boj, nevyhnutná operácia, denne niekoľko injekcií a podporné lieky. Keďže Salma bola vzhľadom na svoj stav dlhšiu dobu bez potravy, prejavilo sa to na pečeni, neliečený zápal ju dal tiež zabrať, žlté mala už nielen očné bielko, ale aj kožu. Niekoľko dní to skutočne vyzeralo na "hotovo dvadsať". Dokonca si dovolím tvrdiť, že sme zasiahli do diania osudu už v momente, keď už bola "na ceste inam" a fakt, že sme nezvolili milosrdné uspanie, opäť svedčí o našom bláznovstvo. Jej totálne vyčerpaný organizmus nemusel liečbu zniesť, naša snaha mohla byť márna, pohľad na to zúbožené čosi skutočne moc nádejou nedával.
Lenže, vzdajte to, keď vás sledujú dve dúfajúci oči.
Príčina Salmina utrpenie? Staré známe "za všetkým zlom hľadaj človeka".
Ranu na hlave a rozbitá ucho s následným zápalom spôsobil brok, proste priestrel. To ostatné už sa tak nejako pridalo.
Bez okamžitej pomoci by to nezvládla, okrem toho mala šťastie v nešťastí, že brok neprefičal priamo do hlavy.
Či to bol zámer alebo náhoda, kto vie?
Ak si nejaký úbožiak lieči mindráky tým, že si zastřílí na živé terče, sa možno len domnievať. Bohužiaľ po všetkých skúsenostiach na náhody už príliš neveríme, zvlášť potom, keď jednu mačku postihne priestrel hneď na dvoch miestach (hlava, chvost). Ostatne, túlavé mačky, to je predsa "škodová". A že tá postrelená "škodová" umiera v bolestiach niekde pri lese, koho to zaujíma?
Salma z hájika ale bojuje ďalej. Liekov a diéty sa hneď tak nezbaví, ucho jej zrejme zostane deformované, rovnako ako časť chvosta, ale s tým sa dá žiť.
Pretože žiť - to je to, o čo tu ide.
Zvlášť, keď vás o to prosia mačacie oči.
Tie oči, ktoré videli ruku, ktorá vystrelila.
Fotky sú trochu drsné, pretože (bohužiaľ) skutočné.
Kto chce zhliadnuť dôsledky ľudských hrátok so strelnou zbraňou,
môže tak urobiť tu http://www.felinogrey.estranky.cz/fotoalbum/nezarazene/salma-z-hajku
Salma však robí pokroky.
Dokonca už dokáže sama vystrčiť hlavu z prepravky a preskúmať obsah misky. A čuduj sa svete, začína aj komunikovať.
Taká nepodstatná malichernosť, povedalo by sa.
Mačka vylezie z prepravky a ide sa najesť. No to je toho.
My to však vidíme inak.
Tentoraz zlo spôsobené človekom nezvíťazilo a tie oči mačacie dostali šancu. Pretože dostať šancu - to je to, o čo tu ide.
Vieme, aká je doba a že každý má svojich vecí k riešeniu habadej.
Napriek tomu - kým je nádej, cesta vedie ďalej.
Trebárs má zrovna niekto vo vašom okolí práve narodeniny či meniny a darček sa hodí ...
Prispieť možno aj na účet číslo 1002015761/2700, variab.symbol 72562
Ďakujeme.
Za FELIX GREY osí, Majka Šrámková, dobrovoľník