Prinášame vám pár otázok a odpovedí, ktoré často trápia majitelia psov. Jedná sa o ukážku z knihy Pes v 21. storočí, ktorú vydalo nakladateľstvo CanisTR.
Prečo pes kňučí a prečo šteká?
Kňučaním pes sprevádza niektoré svoje pudové a emočné správanie. Napríklad, keď pózuje pred druhým psom alebo pred hárajúcu sučkou. Preto by som nedoporučoval akokoľvek zasahovať do jeho hlbokého súkromia a akýmkoľvek spôsobom tento prejav cielene ovplyvňovať. So štekotom psa sa to má trochu inak. Pes si zrejme štekot zvolil ako jeden z elementov komunikácie s človekom. Je známe, že štekot ako komunikačný prostriedok medzi psami nemá veľký význam. Divoký pes nešteká a domáci, ak zdivejú, tak vo voľnej prírode štekať prestane. Tiež asi preto cvik "štekanie na povel" nie je z kategórie ľahučkých, ako sa niektorí domnievajú, ba naopak, najmä u niektorých plemien je cvikom veľmi ťažkým.
Čo je to dysplázia bedrového kĺbu a dá sa tejto vade predchádzať?
Dysplázia bedrového kĺbu je deformácia hlavica stehennej kosti a kĺbovej jamky na bedrovej kosti. Touto chybou trpí v prevažnej miere veľké plemená. Postihnutie býva rôzneho stupňa, je dedičné a stupeň postihnutia v tejto súvislosti nie je podstatný. Dokonca nositeľom tejto vady môže byť jedinec, ktorý ju sám nemá, ale pochádza z chovu touto vadou zaťaženého. Predchádzať sa tejto vade príliš nedá. Jedine snáď tým, že sa budeme skutočne podrobne orientovať v chove daného plemena a vyberieme si šteniatko z chovu, kde sa táto vada nevyskytuje. Následky pre pracovné vyťaženie psov s touto vadou sú veľmi individuálne. Poznám prípady, kedy bola táto vada limitujúce pre pracovné vyťaženie pri pomerne nízkom stupni postihnutia a naopak psy sa 3. stupňom boli práce schopní bez väčších problémov do vysokého veku.
Čo s túlavým psom?
Túlanie je u psa jedným z najhorších zlozvykov. Odnaučenie tejto necnosti je veľmi prácne a dá zabrať aj ostrieľanému cvičiteľovi. Sú psie jedinci, ktorí sa pre tento spôsob života tak nadchli, že akékoľvek úsilie o ich prevýchovu je márnou snahou. Túlaním si pes zrejme nahrádza nedostatok zaujímavejšie aktivity. Preto je snáď jedinou cestou k náprave mu tento deficit nahradiť. To teda znamená, že na prechádzkach sa budeme psovi intenzívne venovať. Pre psa stráviteľnú formou sa snažiť o čo najväčšiu zblíženie - hrať sa s ním, schovávať sa mu, pohadzovať mu rôzne predmety, prehlbovať poslušnosť, najmä cvik privolanie. Zo začiatku psa nepúšťame z vodítka, neskôr s vodítkom, a ak máme privolanie stopercentne pod kontrolou, môžeme ho pustiť na voľno. Začíname na odľahlom mieste, kde sme sa psom sami, a až máme psa "v ruke", ideme s ním do rušnejšieho prostredia a medzi psami. Pes musí pochopiť, že sme pre neho zaujímaví, že sa s nami nenudia. Vzájomný vzťah musí nadobudnúť nové kvality.
Prečo pes napáda ostatné psy bez rozdielu pohlavia, vrátane šteniat?
Základy vzťahu psa k ľuďom, psom a napríklad aj k hospodárskym zvieratám, skrátka jeho socializácie voči okoliu, sú pokladané už v jeho veľmi útlom veku. Často sú tieto základy vybudované veľmi zle a so psom sú problémy do konca života. Tento problém je často riešený veľmi primitívne - fyzickými trestami. To je úplný nezmysel a psa vyprovokuje k ešte väčšej agresivite a nenávisti voči okoliu. Tiež je veľmi naivné si myslieť, že takého psa prevychováte tak, že si bude s ostatnými psíkmi hrať. Plne postačí, keď dosiahneme to, že ich nebude napádať, že ich bude ignorovať. Odporúčam nevyhýbať sa miestam so psami v okolí, ale zároveň je nutné vlastného psa zamestnať a odpútať jeho pozornosť od nich. Poslušnosť je v takýchto prípadoch na mieste. Robte najrôznejšie cviky, aby bol pes čo najviac plne zamestnaný a nemohol psom v okolí venovať pozornosť. Najmä je nutné pilovať cvik "privolanie", sprvu na dlhej šnúre, a dopracovať sa tak ďaleko, aby pes tento cvik vykonával spontánne, na voľno aj v prítomnosti cudzích psov. Skrátka pasivita v danom prípade rozhodne nie je na mieste. Tento problém je potrebné riešiť konštruktívne - akcií.
Možno cvičiť, skladať skúšky alebo pretekať vo výkone s gravidné sučkou?
Gravidita je doba, po ktorú sa v maternici feny vyvíja plod (plody). Trvá 58 až 65 dní. Graviditu nie je choroba. V dĺžke gravidity hrá úlohu celý rad faktorov, od veku suky, cez jej zdravotný stav a fyzickú kondíciu po počet zárodkov. U starších súk, ktoré čakajú menší počet šteniat, nie je mimoriadnym vrh až 69. deň. Pokiaľ ide o pracovné zaťaženie, tak z praxe môžem povedať, že do prvej polovice gravidity som pracoval s sučkou bez obmedzenia. V druhej polovici gravidity je potrebné sa vystríhať skokov do výšky, diaľky aj zoskokov do hĺbky. Pohyb však fena vyžaduje a je veľkou chybou jej ho nedopriať. V prípade, že ho nemá dostatok, zbytočne priberie, šteňatá sú neúmerne veľká, čo sťažuje pôrod.
Čo si počať s mladým psom, keď na záhrade ohrýza stromčeky a kríky?
Stromy možno ochrániť pletivom, ako sa to bežne robí, aby ich neokusovala zver. Tým však psa nenapravíme. Psa je nutné vychovať au mladého psa by to nemal byť zase tak veľký problém. Rozhodne to nepôjde tak, že psa ponecháme osudu, aby sa bavil, ako sa mu zachce, a keď zistíme, že obhrýzli ďalší stromček, tak mu nejakú vrazíme. V takom prípade by pes nemusel ani pochopiť, za čo je trestaný, a problém by to nevyriešilo. Je nutné usilovať o to, aby sme jeho nevhodné správanie usmernili. V okusovanie stromčekov je psovi potrebné fyzicky zabrániť. Navodiť situáciu, aby sa nevhodne prejavil, aby sme ho mohli chytiť pri čine. Potom je na mieste aj primeraný fyzický trest, psovi je nutné výrazným spôsobom túto činnosť zakázať. Vyžaduje to veľkú trpezlivosť a vytrvalosť, mať dohľad nad chovaním psa do tej doby, než pochopí, že je táto činnosť tabu. Túto aktivitu, ktorú si pes sám vybral, musíme preorientovať. Najvhodnejšie je hra na záhrade, napríklad s balónikom, môžeme sa preťahovať o najrôznejšie predmety, ktoré psa zaujímajú, sú psy, ktorí sa zabavia hrou s pneumatikou. Dôležité je, aby pes nebol len v byte a na záhrade. Je nutné s ním chodiť na prechádzky mimo domova a vonku ho aktivizovať k najrôznejšie činnosti. Tým sa prirodzenou formou upraví aj jeho správanie v byte a na záhrade.
Aký je najprirodzenejší pohyb psa?
Najprv by som sa zmienil, čo psovi najviac vadí. Nejde o pohyb, ale najviac psa zaťažuje dlhodobé státie. Na rozdiel napríklad od koňa má pes úplne inak uspôsobený svalový aparát aj kostru (skelet). Pes je uspôsobený k akcii a pri postoji sa mení ťažisko hrudníka a pes je veľmi skoro unavený. Najpomalším pohybom psa je krok. Pri tomto pohybe sa všetky štyri končatiny pohybujem za sebou striedavo v diagonále. Pes mnohokrát miesto pravidelného kroku volia za svoj pohyb mimochod (pohybuje oboma stejnostrannými končatinami súčasne). Tento pohyb pes má buď naučený, alebo, a to je častejšie dôvod, mu nevyhovuje tempo pohybu. Ďalším pre psa najprirodzenejším pohybom je klus, hlavne u plemien obdĺžnikového formátu. Z hľadiska námahy je to pre psa najúspornejšie spôsob pohybu. Najrýchlejším pohybom psa je cval. Cval je vlastne rad skokov, pri ktorých sa zadnými končatinami odráža, dopadá na jednu a potom na druhú predné a zadné končatiny trochu roznožte dopadajú pred miesta dopadu končatín predných. Takto sa tento pohyb opakuje. Cval je pre psa únavnější než klus a pes ho používa na kratšiu vzdialenosť.
Potí sa pes?
Pes sa v podstate nepotí. Náznak potných žliaz má pes (bez ohľadu na pohlavie) v vankúšikoch na labkách, feny potom v okolí mliečnej riasy. Pes sa ochladzuje predovšetkým ventiláciou vzduchu z ovzdušia, ktorý nasáva hlavne tlamou.
Ukážka z knihy Pes v 21. storočí, František Preisler, nakladateľstvo Canis TR
Foto: Pája Zemánková