Potrebná pomoc zvieracím hrdinom z útulkov

V útulkoch sa bohužiaľ stretávame so smutnými zvieracími príbehy. Niektoré končí tragicky, ale našťastie sa objavujú aj tie so šťastným koncom. Tých môže pribúdať hlavne vďaka starostlivosti ľudí, ktorí sa tu angažujú, či už priamo ako ošetrovatelia, osvojitelia, darcovia alebo návštevníci.

Každá pomoc je cenná a môže zachrániť aj život. Nadácia na ochranu zvierat a značky Pedigree a Whiskas sa preto rozhodli o zopakovanie kampane "Pomôžte naplniť misky v útulkoch", ktorú tento rok realizujú už piaty rok. Celkom sa už vďaka tejto aktivite podarilo do českých a slovenských útulkov rozdať 156 ton suchého krmiva. Za výrobky týchto značiek, ktoré si zákazníci zakúpia v období od 15. augusta do 15. novembra 2013, budú do vybraných útulkov darované misky plné psieho alebo mačacieho krmiva.

Prinášame vám niekoľko príbehov priamo od ošetrovateľov. Podelili sa o svoje skúsenosti a zážitky, z ktorých síce mrazí, ale ktoré ukazujú, že s dostatočným zázemím sú zvieratá schopné pobiť sa s nepriaznivým osudom a žiť ďalej šťastný život. Bez pomoci ľudí, ktorí zasiahli v núdzi a zaistili, aby sa zviera dostalo do dobrej starostlivosti, bez podpory útulkov a ošetrovateľov, mohlo všetko dopadnúť inak. Príbehy ukazujú, aké je dôležité útulkom pomáhať, pretože poskytujú starostlivosť a zázemie tým, ktorí to najviac potrebujú. Krásny pocit, ktorý zamestnanci zažívajú pri zaistení novej milujúci rodiny pre zvieratá nájdená v zúboženom stave, im všetko vynahradí. Čím viac ľudí sa do pomoci útulkom zapojí, tým je väčšia šanca, že príbehov o psích či mačacích hrdinoch, ktorí prekonali ťažké obdobia a teraz sú z nich šťastná a zdravé zvieratá, bude pribúdať.

Lienka z králičieho pletiva

Krásna strieborná síce mačka sa jedného dňa, ako odrastené mačiatko, ocitla u popolníc, kde si zháňala potravu. Občas jej súcitní ľudia prihodili aj trochu granúl alebo zvyškov z kuchyne pod schodmi domu, kde sa usídlila. Úkryt pred dažďom a zimou si našla v pivnici domu medzi haraburdím, kam sa dostávala vetracím okienkom. Lienka sa o seba dokázala celkom dobre postarať. Jedného dňa však do neďalekého útulku volal zúfalý starší pán, že sa z pivnice ozýva mačacie plač a volanie o pomoc, a že nevie, čo má robiť. Zamestnanci útulku sa ihneď vydali na miesto, kde začuli nárek tak desivý, že sa báli, že mačičke už nebude pomôcť. Po chvíľke sa všetkým podarilo dostať do pivnice. Akonáhle vstúpili dovnútra, nárek ustal. Na zemi našli zúfalú a zakrvavenú mačku, ktorá bola zamotaná v spleti králičieho pletiva. Podarilo sa jej z ostrého pletiva aj za cenu mnohých šrámov oslobodiť. Kožíšek mala ale zle potrhaný. Zranenie našťastie nebola príliš hlboká a nasadená antibiotiká pomohla proti zápalom. Poranené oko sa Lienke hojilo veľmi dlho. Dnes je to krásna a pohodová mačka s hodvábnym neporušeným kožúškom. Je vďačná, veľmi maznavá, dobrá a nekonfliktný. Stále čaká v útulku na nový domov. Ošetrovatelia verí, že nebude trvať dlho, než niektoré zodpovedné a hodné rodine učaruje jej povaha.

nepočujúci Matýsek

V polovici tohtoročného júla prijal depozit pre mačky zbědovaného a veľmi zablešeného kocúra. Bol dlhosrstý, takmer rok starý, úplne vychudnutý, so srsťou vyzerajúce ako šedivá kúdeľ, mal nádchu a zalepené oči. Po kúpeli sa ukázalo, že sa jedná o krásneho kocúrika s bielym kožúškom a modrými očami. Dodnes nikto nechápe, ako sa taký krásavec ocitol na ulici, či ho niekto vyhodil, alebo utiekol a stratil sa. Na letáčiky však nikto nereagoval. Matýsek je bohužiaľ úplne hluchý. Teraz sa zotavuje po chorobe a jeho kožúšok septembra ako čerstvo padlý sneh. Hoci bol v tak zúboženom stave a strávil na ulici dlhú dobu, kedy to so svojim handicapom musel mať veľmi ťažké, je veľmi milý a maznavý. V depozitu čaká na nový domov, ktorý by mal byť v bytových priestoroch, pretože pobyt vonku je pre neho príliš nebezpečný. Kocúrika inak hluchota nerobí žiadne problémy a svoju prítulnosťou učaruje snáď každému.

Týraný Alfréd zo Slaného

Alfréd je veľmi nenápadný kocúrik, a to hlavne kvôli tomu, že váži len dve kilá. Chýbajúce zuby a mušia váha naznačujú, že sa jedná o nebožáčka, ktorý má za sebou ťažkú minulosť. Alfréd patril medzi niekoľko túlavých mačiek zo Slaného, ktoré krutý tyran mučil a surovo bil. Po záchrane jeho mačacích kamarátov z tyranského domu však zostal opustený a sám, pretože pred ľuďmi z útulku sa zo strachu schoval. Až po ďalších dvoch mesiacoch si ho obyvatelia všimli a zavolali do útulku, kam Alfréd konečne zamieril. Podľa stavu jeho zubov a tela si všetci mysleli, že sa jedná o veľmi starého kocúra, nie je to však pravda. Dnes je z neho hravý a veselý kamarát, ktorý sa naučil ľuďom dôverovať a zo všetkého najviac zbožňuje upokojovacích v náručí. Stále čaká v útulku na novú, milujúcu rodinu.