SK
CZ
PL
Pozoruhodná mačička Gaia
Gainka do srdiečkového útulku prišla, aby nás viedla a učila, pretože my ľudia, aj keď sa snažíme akokoľvek, zostávame z väčšej či menšej časti neprebudené. To preto nám život stavia do cesty prekážky, aby sme sa učili. Úplne presne do seba všetko zapadá. Som si istá, že k nám Gainka neprišla náhodou. Prišla preto, aby nám pomohla mnohé pochopiť.
Anjelsky biela mačička s niekoľkými málo čiernymi škvrnami nám priniesla do života šťastie, radosť a ukázala nám úplnú originalitu seba samého. Bola iná, cítili sme to všetci. Je to zvláštne, ale úplne rovnaký pocit som mala, keď sme do útulku prijímali aj Ninu. V duchu som si hovorila, že to nebude až tak strašné a ono to v skutočnosti bolo v oboch prípadoch ešte ďaleko horšie a nesmierne náročné.
Ako to všetko začalo?
Záchrankyňa mačičky Gainky nám hlásili, že v Rakovníku (v areáli jednej z firiem) žije chorá mačička, a preto ju chceli dostať čo najskôr do bezpečia. Aj keď ju tam kŕmili vrátnici, ostatné mačky ju vyháňali. Gainka skutočne vyzerala zle, už od prvého pohľadu mala matnú srsť, očká mala zdobená čiernymi výtoky a ušká lemovaná čiernymi krusta. Písal sa jeseň 2011, keď sme ju do útulku mačičku prijímali: http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/prijem_z_Rakovnika_-_Gaia_18.10.2011 . Keď sa pozerám na prvé fotografie z osudového dňa, cítim smútok.
Gainka u nás prežila presne 11 mesiacov a my pevne veríme, že to boli mesiace šťastné, aj napriek vážne nádorové ochorenia a stálu liečbu, ktorá bola aj pre nás veľmi náročná. Gainky cesta útulkom bola naozaj neuveriteľná, slovami neopísateľná, plná obojstranného pochopenia, lásky, uznania a životných skúseností. Len pri pomyslení na túto krásnu a čistú dušičku sa niekde vnútri dusia a slzy sa mi hrnú do očí, tak moc je všetko silné a čerstvé.
Gainka bola povahovo absolútne nenáročná mačička s veľmi náročnou liečbou. Bola prispôsobivá, spapala všetko, čo sme jej naservírovali, neodmietala, spolupracovala. Bola nekonfliktný, dobrá, milá a láskavá. Na návštevy sa vždy prisala ako klíšťátko. Dá sa povedať, že návštevy ju milovali. Zdravotná starostlivosť o ňu bola však po všetkých stránkach veľmi náročná. Zaspomíname Ak na hnisavé chrastičky na uškách, ktoré sme museli niekoľkokrát denne ošetrovať, než sme zistili, že sa jedná o nádor - to bol skutočný a naozajstný horor.
Nádory a operácie
Prvý krvné skúšky potvrdili, že má postihnutá pečeň i obličky. Gainka zostala dlhodobo na pečeňové diéte. Akékoľvek vzorky sme zaslali do laboratória, vždy sme sa dozvedeli, že má oslabenú imunitu. Napadali ju multirezistentnej baktérie. Pod kožou sa jej tvorila akoby škvára a ako inak, opäť multirezistentnej.
Som si istá, že s Gainkou prišlo veľké poznanie, vnímanie a pochopenie. S prebiehajúce chorobou sme sa učili aj my. Gainka nás viedla ... Prišla do nášho útulku, aby dôstojne dožila a nás pánov, aby naučila pochopiť mnoho nových situácií, odovzdala nám veľa informácií, ktoré s našou existenciou úzko súvisia.
Vo veľmi krátkej dobe prebehli tri zásadné opierke:
http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foto _-_ Gainka_je_po_operaci ...
http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foto _-_ Gainka_po_operaci_a _...
http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foto _-_ Gainka_po_operaci_na ... a http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foto _-_ jak_se_dari_Gaince_p ...
Prvá operácia sa uskutočnila začiatkom apríla. Na viac postihnutom ušku jej narástla veľká hrče, a tak uško muselo byť aj s hrčí odstránené. Histológia potvrdila zhubný nádor, preto Gainka podstúpila začiatkom mája operáciu a odstránenie druhého ušká. Tretia a posledná operácia prebehla koncom júla, to keď sa na postiženějším ušku objavil nový nádor, ktorý spôsoboval opuch ušnice a na hlavičke narastal ďalší, oba nádory boli odstránené. Žiadna ďalšia operácia už nebola odporúčaná, nádory sa nachádzali v okolí hlavičky a navyše bola agresivita ochorení tak moc zhubná, že sme už všetci vedeli, že tretia operácia bude určite aj operácií posledný.
veľký šok
V auguste 2012 prišiel veľký zlom a pre nás veľký šok, Gainka začala odpadávať, nedržala stabilitu, nevedela normálne ísť, nemohla vyskočiť na skrinku ani na sušičku bielizne, kde bola vždy pečená varená. Niekde vnútri tušíte, že to raz príde, ale keď skutočne nastane zlom, nechápete to. Zistila som túto skutočnosť spoločne s Verunka, ktorá bola u nás práve na návšteve a navyše ju mala vo virtuálnej adopciu. Náhoda? Spoločne s Verunka sme vyrazili na veterinu. Tak sme sa dozvedeli, že na tom Gainka už nie je dobre, ale lieky by mohli pomôcť. A lieky naozaj pomohli. Ubehlo pár dní a Gainka bola opäť zlá, bolo poznať, že jej už nie je vôbec dobre. Na veterine bolo zistené, že má mačička na laloku ušká hnisajúce kapsu. Po uvoľnení hnisu sa jej viditeľne uľavilo. Lenže, potom bol každý nasledujúci deň už veľmi zvláštne. V utorok som sa pýtala pani doktorky, či je to ešte v poriadku. Celý týždeň som bola ako na tŕní, pri každom rozhovore s veterinárnou klinikou som Gainku spomenula. Neustále som prenasledovala Michala otázkou, či je to ešte k žitiu, pretože som všetko cítila už akosi inak. Stále som chcela od niekoho odpoveď, či si myslí, že máme ešte mačičku liečiť. Veď predsa každá liečba je už pre vážne chorých zvieratko utrpením, stále sa mi preháňalo hlavou.
V nedeľu už to s ňou bolo veľmi zlé a nasledujúci deň v pondelok som išla na veterinu s plnou hlavou úplne rôznorodých myšlienok. Než som ju naložila do prepravky, stretli sa naše pohľady, pozerali sme si z očí do očí. Ja mám jej oči stále pred sebou, bolo to úplne neuveriteľné, obe sme vedeli, že sa čoskoro rozlúčime. Vedela som, že je zle a ako to už na konci životnej cesty býva, aj Gainka sa v posledných chvíľach vzchopila, v prepravke dokonca sedela a pozerala na mňa. Bolo to veľmi smutné. Chytila som sa akoby poslednú pominuteľné nádeje a verila som, že sa ešte vráti domov.
lúčenie
Na veterine sme s pani doktorkou cítili vzájomnú oporu, obe sme vedeli bez slov, že všetko vnímame rovnako. Bola to opäť pani doktorka, ktorá Gainku v minulosti operovala a teraz vyslovila ľútosť z prípadného uspanie. Cítili sme smútok a bolesť. Bolo to osudové aj pre pani doktorku, ktoré Gainka prirástla k srdcu. Pani doktorka sa chystala v osudový deň uviesť ju do narkózy, hnisavé ložisko rozrezať a zistiť, čo sa v uško vlastne deje a či prichádza do úvahy ešte nejaké riešenie, napríklad len na chvíľu - na dni, týždne. Bohužiaľ, riešenie už žiadne nebolo. Hnis súvisel s nádorom a ten už Gainku ničil tak silno, že jediné rozumné východisko bolo ju vo všetkej láske a úcte odprevadiť za dúhový most a uľaviť jej tak od bolesti a utrpenia.
Túto nesmierne smutnú správu sme sa dozvedela večer, v tú chvíľu akoby sa zastavil čas. Čakala som to, vedela som, že je koniec, ale v tú chvíľu bolo tak moc ťažké smrť prijať, že sa to nedá slovami vypovedať. Slzy sa mi drali do očí a prvýkrát som cítila, že ma oči skutočne bolí. V noci som sa budila zo spania a v očiach som mala slzy ...
Za posledný týždeň už som videla len zvesenou a naklonenou hlavičku, sťažka sa pohybujúce telíčko, ktoré už nemohlo nikam vyskočiť. Nádor sa zväčšoval a Gainku tlačil a spôsoboval jej bolesť. Každé ošetrenie uška bolo pre ňu už veľmi náročné. Zbabelo som v posledných dňoch od tejto situácie utekala a uzatvárala sa do seba. Nechcela som sa na to už pozerať. Už to nebola tá naša Gainka, ktorá odpočívala dole v prútenom domčeku, či skákala na sušičku, kde dostávala svoju mištičku s kŕmením, ktorú vyjedla do posledného kúska. V posledných dňoch vyhľadávala úplne iné miesta, akoby sa s nami lúčila. Papala minimálne, prespala celé dni a chodila už len skľúčene chôdzou na záchod. Hlavičku mala naklonenú na stranu, hoci dostávala zvýšenú dávku liekov na bolesť.
Naša Zuzka vykonala Gainku ružovou energiou: "Pozerala som sa do bruška mačacie mamičky, kde Gaia bola poslednej hodiny a videla som, ako sa vo svojej ružovej bublince pomaly vytráca, ako by sprehľadnila, až sa stratila celkom a ružová bublina potom veľmi pomaličky odplávala hore . Tak som mamičke mačičke hladkala bruško a prosila, aby tam nezostalo prázdne miesto po ružovom bábätku. zvláštne "
Naše Marie napísala: Dúhový most (anglicky: Rainbow Bridge) je miesto často zmieňované ľuďmi, ktorým zomrelo ich zvieratko. Je tiež témou básní v próze z obdobia rokov 1980-1992, ktorá je medzi milovníkmi zvierat, ktorí utrpeli stratu svojho zvieracieho partnera, veľmi populárne. Povesť uvádza, že duša zosnulých zvieratiek sa dostanú do raja so zelenými lúkami a kopcami, a že ich telá sú prosta všetkých chorôb a zranení. Všetci si tu hrajú a behajú, ale zároveň postrádajú lásku svojho ľudského partnera. Jedného dňa sa však ich pán objavia, znovu sa stretnú a potom spoločne prejdú "dúhový most" a idú do neba spolu a už nikdy sa nerozdelí. Príbeh o dúhový mosta je rozšírený predovšetkým v severnej Európe a v anglosaských krajinách, kde má dlhú históriu. Hoci žiadne náboženstvo konkrétne nespomína miesto, kam sa dostanú duše zosnulých zvierat, je istá podobnosť s Bifröstským mostom v nórskej mytológii.
Gainko, zostaneš už navždy s nami, naša zlatá a milovaná kočičko. Zostaneš už navždy v našich srdciach, mysliach a spomienkach. Tvoja duša je úplne čistá a my na teba nikdy nezabudneme.
Spomíname!
Kristína a tvoji najbližší
OS Srdcom pre mačky