Predstavenie útulku - Šonovské depozitum, z.s.

Na otázky odpovedá Hana Burdová

Predstavte čitateľom váš útulok. Kedy bol založený a ako funguje? Koľko v ňom máte zvierat?

Šonovské depozitum, zs bolo založené na jeseň 2015, ale už o päť rokov skôr sme fungovali ako depozitum pre inú organizáciu. Mimo hlavného veľkého depozitá máme dve malé. Stav mačiek sa pohybuje v priebehu roka medzi 95 až 110. Staráme sa o mačičky zranených, vyhodené majiteľovi, zatúlané. Chod depozit financujeme z vlastných finančných prostriedkov, usporadúvaním aukcií az darov ľudí.

Stíhate okrem starostlivosti o mačky aj niečo iné? Ako prebieha váš bežný deň?

Pri starostlivosti o 100 mačičiek nič iné nestíham. Deň začína čistením záchodov, doplňovaním krmiva, výmenou vody, podávaním liekov a upratovaním. Takto sa to opakuje až do večera a medzi tým jazdíme minimálne trikrát v týždni na veterinu, raz týždenne pre mäso. Dosť často sa nevyhneme pohotovosti v sobotu a v nedeľu. Ak niekto privezie mačičku zranenú, musíme ísť napríklad aj v noci. Večer, keď je trochu pokoj, sadnem k počítaču a robím evidenciu a inzerciu. Cez víkendy chystáme za pomoci dobrovoľníkov aukcie, aby sme mali peniaze na krmivo a veterinu. Bežný deň u nás začína v sedem hodín ráno a končí okolo polnoci.

Prekvapili vás nejaké osudy?

Po skúsenostiach s množstvom mačiek a reakciou orgánov nás už nemôže prekvapiť nič.

Počúvate nejaké predsudky a mýty ohľadom útulkových mačiek? Sú pravdivé?

Ľudia si myslia, že sú útulkové mačky viac chorých. Možno choré boli, ale od nás odchádzajú vyliečené, očkované a kastrované.

Preverujeme záujemcov o zviera?

Záujemca preverujeme všetkými možnými spôsobmi. Len tak niekomu neznámemu mačičku nedáme. V žiadnom prípade nedáme mačičku ako dar, vždy chcem hovoriť s človekom, ktorý sa o ňu bude starať a ten tiež musí podpísať preberací protokol.

Stáva sa často, že ľudia vracajú adoptovaná zvieratá späť?

Často nie, ale stáva sa to.

Čo by mal potenciálny záujemca dopredu premyslieť?

Každý si musí uvedomiť, že zviera je živý tvor a nie hračka a bude sa musieť o neho starať desať až dvadsať rokov. Máme tu mačičky, ktoré žili desať rokov v rodine a potom už je nechceli alebo mačičky po zosnulých majiteľoch, o ktorej sa dedičia nechcú starať.

Keď sa dostane mačka k vám do útulku, za ako dlho môže byť adoptované novými majiteľmi?

Ak sú mačičky zdravé, zbavené parazitov, naočkované a ak sú dospelé, tak i vykastrované, môžu odísť do nového domova. Keď sa prihlási do šiestich mesiacov pôvodný majiteľ, má nárok po zaplatení všetkých nákladov na vrátenie mačičky. Zatiaľ sa nám to stalo za sedem rokov raz.

Čo považujete za najväčší problém útulkov všeobecne?

Financie a nezáujem obcí a miest. Len výnimočne mesta mačky podporujú.

Čo vám naopak robí najväčšiu radosť?

Vyliečené a spokojné mačičky, ktoré sa dostali do nových domovov a majitelia sa o ne dobre starajú.

Aký máte názor na kastráciu?

Kastrácia je nutná, mačky sú premnožené.

Akým spôsobom môžu ľudia pomôcť? Dostávate nejaké sponzorské dary?

Až na výnimky dostávame dary od ľudí, ktorí sami moc nemajú, ale chcú pomôcť.

Môžete sa s čitateľmi podeliť o nejaké zaujímavé príbehy vašich najdúcha?

príbeh Barnabáša

Prvé dva roky života som sa mal moc krásne. Bol som doma v teplúčku a mal som plné mištičky. Zrazu som sa ale ocitol vo veľkom meste na námestí. Behal som hladný z miesta na miesto, hľadal niečo na jedenie a úkryt. Keď už som bol veľa unavený, objavil som pár mačacích kamarátov a hlavne mačacie dvierka do nejakého domu. Opatrne som tam všetko preskúmal, našiel plné mištičky a dokonca posteľ. Konečne som sa mohol v pokoji vyspať. Prebudili ma nejakí dvounožci, ale nevyhodili ma. Som vraj pekný a maznavý. Vyliečili mi rany z mačacích súbojov, dali kastrovať, ale časom sa na mňa moc hnevali, že vraj robím kopčeky a mláčky všade. Už ma nechceli, musel som do útulku. Moc sa mi tam nepáčilo, ale nakoniec som si zvykol. Kopčeky som robil ďalej, kde sa mi zachcelo, ale nikto sa na mňa nehneval. Rozprávali, že som asi chorý. Za pár dní ma odviezli na veterinu, pretože som stále pil au misky s vodou som aj spal. Mám vraj cukrovku. Každé ráno a večer ma pichajú. Trochu to bolí, ale od tej doby je mi dobre. Som ako vymenený, robím otca mačiatkam a dokonca som vzorne čistotný.

Viac informácií o útulku a ponuku mačičiek na adopciu hľadajte na www.sonovskedepozitum.cz

Na šonovské mačičky môžete prispieť aj v rámci charitatívnej vianočné zbierky pre psov a mačky z útulkov, ktorú organizuje krmeni.cz .