Mám štvorročného nemeckého boxera Je nadmieru agresívne na ostatné psy. Keď mu niektorý nepadne do oka, tak na neho doráža Ak je na voľno, neváha na neho skočiť. Je mu jedno, či je to pes, alebo suka. Ku šteňatám a menším psom je väčšinou priateľský.
Kúpila som si ho, pretože som chcela psa, s ktorým by som mohla robiť športovej kynológii. Vo vrhu to bol jediný chlapec. Bol najväčší a najpriebojnejšie. Odmala je nadmieru temperamentný a ľahko vzrušivý. Miluje tréning poslušnosti a do obrán dával celé svoje srdce. Problému som si začala všímať už (pri jeho dospievaní) na cvičisku, kedy sme sa občas pripojili do tzv. Radoviek medzi ostatné psy. Pri známke agresie voči iným psom mi bolo povedané, že ho mám vycukat a poriadne ho škubnout za slabiny. To v ňom však vyvolalo väčšiu agresiu a docielila som akurát toho, že vedľa seba nezniesol iné psy. Na cvičisku bol samozrejme poslušnejšie než vonku. Keď vyjdem z domu a stretnem na ulici psa, prestane reagovať na povel "k nohe" a začne napínať vodítko, keď začnem šklbať, je viac rozrušený. Motivácia na maškrtu alebo milovaný balónik pomáha málokedy. Keď na neho druhý pes tiež šteká alebo vrčí, je už v tranze. Nedávno sa mi stalo, že som ho nechala priviazaného u kríky a venovali sme sa s priateľom jeho šteňaťu labradora a okolo prešla fena pitbulla. V okamihu, keď ju zbadal, vyštartoval proti nej v závese s vytrženým kríkom sa do nej pustil. Bývajú aj dni, kedy za psy len kňučí a ťahá za nimi a neprejavuje agresivitu. J e na mňa silno fixovaný a za normálnych okolností je veľmi dobre ovládateľný. So športovej kynológie sme bohužiaľ museli kvôli zdravotným dôvodom skončiť.
Jeden anglický tréner mi raz povedal takú zaujímavú vetu: "Tvoj problém je, že máš svoje psy veľmi rada. Ja ich mám rád, až niečo dokážu. Ešte doplním, že to nie je jediný môj pes, doma máme ešte retrievermi. Budem rada za akúkoľvek radu.
Toto je u štvorročného psa celkom vážny problém. Určite v tom hrajú úlohu aj hormóny. Čudujem sa, že ste psa nenechali úplne vykastrovať, keď ste operovali nezostúpené semenník (uvedené v dotazníku). U kryptorchidů sa agresia k ostatným psom objavuje skoro vždy (podobne ako je to u koní) a včasná kastrácia býva docela účinná, pretože pes je lepšie ovládateľný a menej dráždia iné psy svojím pachom aj samčím správaním. S počtom vzájomných potýčok sa problém zväčšuje, pretože pes už má určitú skúsenosť s konkrétnymi sokov alebo s typom psov. Potom už ide o agresiu naučenú. A keď sa k tomu pridajú ešte výchovné metódy, ktoré psovi spôsobujú bolesť a sú mu nepríjemné a naviac ich dáva do súvislosti s protijdoucími psami, je stále ťažšie ho zvládnuť. Navyše prítomnosť ďalších vašich psov a jeho postavenie vo svorke môže byť tiež významným faktorom. Mne sa v takýchto prípadoch osvedčuje tzv. Desenzibilizácia spojená s dôkladným pripútaním pozornosti na psovoda. To je metóda, pri ktorej sa pes vystavuje dráždivému podnetu (inému psovi) len z takej vzdialenosti, aby o ňom vedel, ale aby ešte nemal záujem ísť do interakcie. Druhý pes musí byť na vodítku, nekonfliktný a dobre ovládateľný. Mal by sa prechádzať vo voľnom priestore. Vy dôjdete tak blízko, aby ste svojho psa ovládala len povely, aj keď bude istený vodítkom . Použite tie najlákavejšie maškrty alebo aportky a chvíľku si veselo zacvičte, a potom psa odmeňte a choďte preč. Poznačte si, ako ďaleko ste boli od "figuranta" a pri ďalšom cvičení (cca za 5-15 minút uvoľnenie) začnite na značke a posuňte sa o pár metrov (centimetrov) bližšie. Opakujte rovnaký postup. Pes sa nesmie naježiť, ani druhého psa zamerať, musí byť plne sústredený na vás. Prevádzajte maximálne tri cvičenia v jednom dni a postupujte veľmi pomaly. Keby ste zaznamenala akúkoľvek negatívnu reakciu psa, len ho kratučko ostro napomenie slovom NIE! A hneď na to mu dajte radostný povel, napr. K nohe, a chváľte a maškrťte ostošesť. Len sa snažte vôbec nepoužívať vodítko, ťahanie za slabinu ani iné dotyky. Len maškrtu , loptičku , piskáčka a povely. Keby to nešlo ďalej, je vhodné použiť sprejový obojok. Nevyvoláva bolesť ani veľký strach, len vyvedie psa z jeho sústredenie na nepatričný objekt. Má diaľkový ovládač, ktorým sa spustí krátka spŕška stlačenej vody presne vo chvíli, keď poviete NIE, alebo ešte lepšie stačí spŕška miesto napomenutie, aby ste pôsobila len pozitívne - teda radostným povelom. Potom to vyzerá tak, že pochoduje, pes zrazu otočí hlavu a zameria soka, v tú chvíľu osviežte, a ako nadskočí a pozerá, čo ho to pokropil, dáte povel k nohe a chválite ho. Pes musí nadobudnúť presvedčenie, že u vás je vždy dobre. Keď plní povely, nič ho nepošplíchá, žiadna bolesť ho nečaká, naopak sa radujete, chválite, maškrtíte. To zodpovedá aj prístupu spomínaného anglického trénera - ukážte, že máte rada hodného, disciplinovaného psa.
Do protichodu by som asi nešla, ale míňať sa zo strany psovodov je podľa mňa reálne. Keď to pôjde dobre s jedným psom, požiadajte iného psovoda, potom napríklad skupinu. Voľte stále rovnako pomalý postup. Keby pes vyrazil, nebite ho, nekričte, v pokoji ho spacifikujte a rýchlo odveďte, a potom ho uvoľnite rýchlou chôdzou, počas, hrou. Ten deň už necvičte a nabudúce začnite s väčšou vzdialenosťou.
Výsledkom by mala byť dobrá ovládateľnosť a novo naučené reakcie na prechádzajúce psov - pridať sa k nohe a čakať pochvalu, maškrtu, loptička. Ale v čase, keď pes nebude pod vaším vplyvom (tak ako opisujete útok na pitbulku, pobehovanie vo veľkej vzdialenosti od vás), musíte stále počítať s jeho agresiou. To znamená, že by mal mať nasadený dobre padnúci náhubok, popr. by mal byť uviazaný tak, aby neutiekol. Snažte sa, aby sa odteraz žiadny útok neuskutočnil, aby ste sa s ostatnými psami míňali zo vzdialenosti, ktorú toleruje. Keby to nebolo možné, včas ho posaďte (ešte než začne napínať vodidlo) čelom k stene a udržte ho tam povelov (kľudne opakovanými, prekladanými pochvalou a k lidným hovorom - NIE, SADNI, dobre to robíš, šikovný chalan, čo to tu máme? Aportek ! NE, SADNI ... ..) a rozhodným postojom a odhodlaním. Agresívne správanie by malo postupne "vyhasnúť".
MVDr. hana Žertová
Ďalšie odpovede na najrôznejšie otázky nájdete na www.hanazertova.cz