V poslednej dobe sa dajú na prechádzkach stretnúť psy v kočíkoch čoraz častejšie. Niekto v nich vozí malého psíka, iný staršieho psa, ktorý už toho toľko neujde. A zakaždým sa nájde niekto, komu to príde zvláštne. Veď prečo má pes jazdiť v kočíku, keď má normálne chodiť po svojich?
Ja osobne na tom nič zlé nevidím. Keď má pes problém s pohybom, bolí ho kĺby alebo už jednoducho nemá toľko síl ako predtým, príde mi kočík ako dobrá pomôcka. Navyše nemusí ísť vždy len o psa. Niekedy má zdravotné problémy aj jeho majiteľ a spoločné prechádzky sú pre neho čoraz náročnejšie.

Najčastejšie si asi predstavím staršieho psa, ktorý už nezvládne také dlhé prechádzky ako predtým. Stále chce von, zaujíma ho všetko okolo a teší sa, keď sa vezme vodítko. Lenže jeho telo už nemusí zvládnuť to, čo pred niekoľkými rokmi.
A práve tu mi kočík dáva zmysel. Pes môže časť cesty ujsť sám a potom si oddýchnuť. Nemusí kvôli horšej pohyblivosti zostávať doma, zatiaľ čo zvyšok rodiny vyrazí von.
Využitie nájde aj u psov po operáciách alebo úrazoch, pokiaľ im veterinár dovolí pobyt vonku, ale zatiaľ nemôžu normálne chodiť. Niekedy môže byť kočík užitočný aj pre psy s dlhodobými zdravotnými problémami.
Toto je vec, na ktorú sa podľa mňa trochu zabúda. Predstavte si napríklad staršieho človeka, ktorý má doma psa a celý život s ním chodil na prechádzky. Lenže postupom času sa mu zhorší pohyblivosť a už nezvládne ujsť takú vzdialenosť ako predtým.
Pes pritom môže byť stále čulý a von sa tešiť. Kočík potom môže pomôcť obom. Majiteľ nemusí spoločné prechádzky úplne vzdať a pes môže ďalej tráviť čas vonku so svojim človekom.
Mne osobne príde škoda odsudzovať niečo také len preto, že pes práve nejde vedľa človeka na vodítku. Nie každý pozná dôvod, prečo ho majiteľ v kočíku vezie.
U zdravého a aktívneho psa by som určite nechcela, aby celú prechádzku presedel v kočíku. Psy potrebujú pohyb, oňuchávanie a možnosť preskúmavať okolie. To všetko k ich bežnému životu patrí.
Lenže nie každý pes má rovnaké možnosti. Starší psík môže ujsť len kúsok a potom už potrebuje pauzu. V takom prípade mi príde kombinácia chôdze a odpočinku v kočíku úplne v poriadku.
Pokiaľ ale pes začne zrazu horšie chodiť, krívať alebo odmieta prechádzky, je dobré najskôr zistiť príčinu. Nemusí ísť len o starobe a niekedy za tým môže byť bolesť, ktorú treba riešiť s veterinárom.
Samozrejme sa nedá čakať, že každý pes do kočíka vlezie a bude v ňom hneď spokojný. Pre niektorých môže byť zvláštne už len to, že sa zrazu ocitnú v niečom, čo sa pohybuje a na čo nie sú zvyknutí.
Preto je lepšie začať pomaly. Nechať psa kočík oňuchať, dať mu čas a treba ho nalákať dovnútra obľúbenou maškrtou. Prvé jazdy by mali byť krátke, aby si naň mohol postupne zvyknúť.
Pri výbere by som myslela hlavne na pohodlie a bezpečnosť. Pes by mal mať dosť miesta, kočík by mal byť stabilný a dobre vetraný. V lete treba dávať pozor na prehriatie, zvlášť keď v ňom pes zostáva dlhšiu dobu.
Za mňa určite užitočná pomôcka, ak má svoje opodstatnenie. Chápem, že niekomu môže pripadať zvláštne vidieť psa v kočíku, ale nie každý pes má možnosť chodiť dlhé vzdialenosti. A nie každý majiteľ ich zvládne ujsť spoločne s ním.
Ja by som oveľa radšej videla staršieho psíka, ktorý si vďaka kočíku môže užiť výlet so svojou rodinou, než aby musel zostávať doma len preto, že už mu nohy tak neslúžia.
Koniec koncov, pes asi nerieši, či ide v kočíku, alebo ide vedľa nás. Hlavné pre neho je, že môže byť vonku a so svojimi ľuďmi.