Zrakovo je pes výborne prispôsobený na lov menších rýchlych zvierat. Zrak však nie je jediným zmyslom používaným pri love, a preto nehybné objekty môže ľahko prehliadnuť.
Psie oči dokážu spracovať to, čo vidí, rýchlejšie než ľudský zrak. Oveľa lepšie identifikujú akýkoľvek pohyb. Pri experimentoch sa zistilo, že objekt, ktorý bol v pokoji, pes "nevidel" na vzdialenosť 400 metrov, ale keď sa pohol, zaznamenal ho na 800 metrov. Psy navyše vnímajú predmety, akoby sa pohybovali spomalene, preto dokážu s takou presnosťou chytať letiaci loptičky alebo frisbee.
Vidí aj v noci
Vďaka tomu, že je ich sietnice vybavená bunkovou vrstvou, označovanú ako tapetum lucidum, sú schopní vidieť v tme. Táto vrstva spôsobuje zosilnenie dopadajúceho svetla. Tapetum lucidum je to, čo svieti z očí psov, mačiek, ale aj divokej zveri, keď na ne v noci dopadne svetlo reflektorov alebo baterky. Funguje ako zrkadlo, svetlo vstupujúce do oka odráža a necháva ho znova prechádzať cez bunky sietnice, aby bol spoľahlivo zachytený každý fotón. Ale nefunguje to tak, že by psy videli v úplnej tme. V zatemnenej miestnosti alebo v lese za bezmesačnú noci pri zatiahnutej oblohe nevidí o mnoho lepšie ako človek.
priestorové videnie
Psy majú širšie zorné pole než ľudia, pretože ich oči sú posadené viac na strane hlavy. Zorné pole tvorí zhruba 200 stupňov u plemien krátkonosých (napr. Bostonský teriér) a 270 stupňov plemien dlouhonosých (napr. Afgánsky chrt). Plemená s krátkym ňufákom mávajú oči viac bočne, takže lepšie vidí do strán, plemená s predĺženým ňufákom majú zrakové pole orientované viac dopredu. Zrakové pole človeka obsiahne približne 180 stupňov a zraková poľa oboch očí sa čiastočne prekrývajú, čo v tomto úseku umožňuje binokulárne priestorové videnie. Hoci majú psy širšie zorné pole než ľudia, zóna prekrývanie zorných polí oboch očí je u nich menšie, čím je ich priestorové videnie obmedzené na menší rozsah.
Na blízko radšej využijú svoj jemný čuch
Psy tiež menej presne vnímajú svetelné kontrasty. Nemajú takú schopnosť akomodácie šošovky ako ľudia, čo znamená, že pes vidí dobre len do vzdialenosti tridsiatich až šesťdesiatich centimetrov od oka. Každý bližšie predmet vidí rozmazane a nevie tak dobre zaostrovať na detail ako ľudia. To tiež vysvetľuje, prečo psy v bezprostrednej blízkosti skúmajú predmety radšej pomocou čuchu.
Ďalekozrakosť a krátkozrakosť
A dokonca aj medzi psy sa vyskytujú ako krátkozrakí, tak ďalekozrakí jedinci. Napríklad u rotvajlerov bola zistená pomerne častá krátkozrakosť. Ďalekozrakosť loveckých plemien zasa naznačuje, že u nich prebehla selekcia na tento znak. Istý stupeň ďalekozrakosti je totiž pre poľovného psa výhodný.
Radšej modré hračky
Psy sú farboslepí, ale dokážu vnímať odtiene modrej a žltej. Majú v oku totiž len dva druhy farebných receptorov. Preto si pes nevšimne oranžové hračky na zelenom trávniku, farby mu totiž splývajú. Lepšie je dať mu na hranie niečo modré.
Zdroje: Stehien Budiansky, Pravda o psoch, Columbus, 2002
David Taylor, Veľká kniha o psoch, Gemini, 1992
Dokument Tajný život psov, z kolekcie BBC Earth
Foto: maxpixel.freegreatpicture.com