Psy a seniori

Všeobecne by som psa odporučila všetkým starším ľuďom. Jeho prítomnosť totiž môže seniorom nesmierne prospievať, a to hneď z niekoľkých aspektov. Jednak je pre nich pes spoločníkom, ktorý je stále nablízku, komunikuje, prejavuje radosť a oddanosť, a starý človek tak nemá pocit, že je sám. Na druhú stranu pes vyžaduje každodennú starostlivosť, takže si starček alebo starenka pripadajú dôležití a potrební - niekto je na nich závislý, potrebuje ich.

A pretože sa psom musia chodiť na prechádzky, majú motiváciu k pohybu a dodržiavanie pravidelného denného režimu. Tým sa udržujú stále v dobrej fyzickej i psychickej kondícii. Pes je tiež vďačnou témou k hovoru so susedmi a známymi, vďaka nemu sa stretávajú s inými psičkári a majú tak celkom bohatý "spoločenský život". Lenže všetky PRE majú tiež svoje PROTI. Starší ľudia sú často chorí, trpia bolesťami kĺbov, a ísť so psom niekoľkokrát denne na prechádzku im môže byť zaťažko. V prípade, že musia na lekárske vyšetrenie alebo na čas do nemocnice, rieši problém, kto sa o psa postará. Ak majú mladého psa, nedokážu zvládať jeho temperament a nároky na výdatný pohyb. Ak majú naopak starého psíka, ťažko zvládajú náročnú starostlivosť o neho, či už finančne, alebo fyzicky, keď je napríklad potrebné nosiť ho do schodov. Poznám z praxe rad prípadov, keď sa starí ľudia, zvyknutí mať po celý život veľkého psa, doslova trápili s mladou dogou alebo novofunlanďanem. Tiež som videla veľa veľmi zanedbaných starých psov, o ktoré sa ich majitelia nedokázali dobre postarať.

Ako to teda urobiť, aby bol pes pre starého človeka prínosom a nikto pri tom netrpel?

Ideálne samozrejme je, keď starí ľudia žijú spoločne s rodinou. Kým mladí sú v práci av škole, pes robí stařečkům spoločnosť (svedčí obom stranám). Všetky záväzky týkajúce sa venčenie, opatrenia krmivá , zabezpečenie veterinárnej starostlivosti, prípadne úpravy srsti, leží na pleciach celej rodiny.
Ani samostatne žijúca senior sa nemusí psieho spoločníka vzdať. Len je treba všetko starostlivo premyslieť a vopred pripraviť "núdzový plán". Aby sa napríklad nestalo, že babička bude tvrdohlavo odmietať akútna odvoz do nemocnice len preto, že sa jej nemá kto postarať o psa. To rozhodne jej zdraviu neprospeje.

Tu je pár dôležitých zásad pre pokojné spolužitie psov a seniorov:

1. Psa kúpte dedkovi alebo babičke len v prípade, že po ňom sami túžia a trúfajú si sami sa o neho postarať.

2. Vyberajte radšej dospelého psa s miernou povahou a menšieho vzrastu, tak aby ho starý človek fyzicky zvládol.

3. S obstaraním psa musí byť oboznámená rodina alebo priatelia, ktorí budú ochotní byť stále v pohotovosti a prevziať za neho zodpovednosť v prípade, že starý človek nebude schopný mu zaistiť riadnu starostlivosť.

4. Ak vás desí predstava dennodenného venčenie psa, odporučte seniorom radšej mačku. Dokáže byť rovnako milým (mnohokrát aj milším) spoločníkom a starostlivosť o ňu nie je tak náročná.

MVDr. hana Žertová

Ďalšie zaujímavé články nájdete na www.hanazertova.cz