Tretia aprílová streda sa rozhodne nedala nazvať štandardom. Bol to deň nabitý udalosťami ako nikdy predtým. Nie, že by u nás nebolo o každodenné zážitky postarané, ale tento deň bol proste iný ...
Vedeli sme, že budeme prijímať poranenú mačičku - Bereničku z Plzne, že sa nám vráti z umiestnenia Valinka s Hanýskem, že budeme umiestňovať mačičku Nikitku. Tiež sme vedeli, že nás navštívi ako každú stredu naša pravá ruka Markéta. Ani vo sne sme však netušili, že streda 18. 4. 2012 bude hlboko vrytá do našej pamäti. Ten deň sme totiž prijímali nebožáčka s rozdrvenou prednou Labkou z Rakovníka.
Toho dňa mala byť tiež operovaná mačička Berenička akútne prevezené z Plzne do Vrbičany, ale pretože sa zistilo, že má na ušku a tváričke obrovský šíriaci sa nádor, bola v ten istý deň uspanie. Kocourek Ringo, ktorému patrí toto rozlúčka, toľko šťastia v podobe milosrdného uspanie ten deň bohužiaľ nemal.
Ringův príjazd
Na Rakovnicku žijú hodné duše. Ľudia, ktorí pomáhajú mačičkám, kŕmia ich a starajú sa o ich blaho. Keď je najhoršie, tak alarmujú náš útulok s prosbou o pomoc. Tentoraz sa zmienime o obetavej pani Pavle, ktorá už po niekoľkýkrát v rade pomohla umiestniť poranenú a zbedačenej mačičku do nášho útulku.
Bolo stredajšie popoludnie. Jeden z mnohých telefonátov bol práve od pani Pavly, ktorá nám oznamovala, že vie o veľmi poranenom kocúrikovi, ktorého kŕmia jej známa. Kocourek mal podľa prvých informácií poranenú tlapičky. S pani Pavlou som sa dohovorila, že by bolo dobré, čo najskôr ho chytiť a dostať do bezpečia. Kocourek sa ale len tak chytiť nedal. Toho dňa sme sa všetci spoločne dohodli na odovzdanie odchytové klietky do Rakovníka. Rakovnická Markétu bola odhodlaná klietku po ceste z vrbičanské návštevy odviezť pani Pavle.
Okolo deviatej večer toho istého dňa sme dostali správu, že sa podarilo kocúrika odchytiť. Ani sme nestačili klietku odovzdať a odchyt sa podaril. Market neváhala (toho času stále u nás vo Vrbičany na návšteve) narýchlo išla na otočku pre poraneného kocúrika do Rakovníka. Hneď po ceste nám volala, že kocúrikovi musí niečo na telíčku zahnívať, tak silný zápach to bol.
Po príchode do Vrbičany nám bolo jasné, že je zle. Kocourek ťahal za sebou predné tlapičky, ktorá bola úplne skrútená, zhnitá a zmasakrované. Bol umiestnený do karanténnej klietky v hlavnej budove, sedel na bobku a pozeral. Do karanténnej klietky sme položili pelech v podobe vankúšiku, ktorý bol do rána nasiaknutý hnisom. Musím konštatovať, že sa v izbe nedalo dýchať ešte dlho potom, čo bol pelech z klietky odnesený a vypraný.
operácia
Druhý deň bol kocúrik operovaný a dostal krásne meno Ringo. Operácia prebehla v popoludňajších hodinách na veterinárnej klinike v Slanom, kde bola RING amputovaná predné tlapičky. Boli sme upozornení na kocourkův veľmi vážny stav. Vzhľadom k tomu, že úraz bol starý, sužovala ho už otrava a veľmi silný zápal. Krvné testy napovedali, že obličky nefungujú tak, ako by mali. Domov som si priviezla chudého kocúrika, ktorého bolo treba zavodňovať a dokrmovať.
V piatok prebehla v útulku diskusia, či zájsť s Ringom na veterinu do Kladna pre infúzie, či ešte vyčkať, lebo predsa len mal snahu aspoň máličko jesť. Vyčkali sme do druhého dňa, kedy už bolo ale o niečo horšie, a pretože sa nám Ringo už skutočne nezdal, vyrazila som ústrety veterinárnej klinike v Kladne. Pani veterinárka vyhodnotila situáciu ako veľmi vážnu. Ringo bola odobratá krv a výsledky naozaj preukázali veľmi silný zápal a choré obličky. Pani veterinárka však pravila, že nasadí antibiotiká účinná na zápal a šetrná k obličkám a uvidíme. Tiež sme pre neho dostali sadu infúzií, bez ktorých by to údajne nešlo.
nádej
Stále sme dúfali a verili, že nad chorobou zvíťazíme. Hovorili sme si, že keď už kocúrik ušiel tak strastiplnú cestu a dostal sa k nám do útulku, tak to predsa nemôže len tak vzdať. Verili sme do poslednej chvíle, že sa stane zázrak a kocúrik prežije. Dostali sme infúzie na tri dni a potom nasledovala kontrola. Bála som sa, Ringo deň pred kontrolou niečo málo papal, ale potom sa všetko zvrtlo a kocourkův stav sa z hodiny na hodinu zhoršoval. V deň kontroly pani veterinárka nemala pomaly ako odstrániť krv, ringový telíčko bolo vysušené. Skúšala vziať mu krv z krku, ale nepodarilo sa, a tak nakoniec pomohla zadnej tlapičky, ktorá nám pár kvapôčok dala. Výsledky boli alarmujúce. U mačičiek s ochorením obličiek je priebeh rôzny, a tak bola stále malilinké šanca na uzdravenie. Keby som mohla vrátiť čas, ešte v ten deň by som nechala Ringa uspať.
smutný odchod
Toho dňa večer som už tušila, že prehrávame. Keď začal kocúrik zvracať, tušila som, že sme prehrali na celej čiare. Predsa len ale nová nádej, to keď Ringo vyvracal škrkavky. V tú chvíľu som si hovorila, že vracanie nie je spôsobené zlyhaním obličiek, ale škrkavkami. Netuším prečo, ale naivne som si myslela, že ešte nejaká nádej zostáva, ale v podstate bolo začervenia len ďalším potvrdením a posolstvom nezvratné smrti. Bohužiaľ sa blížil koniec.
Nasledujúci deň ráno som mala jasno, a napriek tomu som si blížiaci sa koniec nechcela opäť pripustiť. Začalo sa mi zvierať hrdlo úzkosťou, srdce mi tĺklo ako zvon, myšlienky sa preháňali hlavou a slzy sa drali do očí. Bolesť, úzkosť a zrýchlene aj spomalene zmätené rokovaní je mi v najťažších chvíľach vlastné a dostavilo sa aj tentoraz. Vždy si moc prajem, aby sme mali možnosť konať tak, aby zvieratko netrpelo a verte mi, je to zakaždým rovnako ťažké. Ako len najlepšie vychytať okamih, kedy to ešte zmysel má a kedy už je neskoro?
Milovaný Ringo, patril si do našej veľkej mačacie rodiny. Od prvej chvíle sme dúfali, že bude všetko dobré, že situáciu zvládneš. Videla som ťa v predstavách, ako beháš na terase s ostatnými mačičkami a ako ti bude v láskyplnom domove dobre. Tentoraz ťa však "Veľká mačka" vzala pod svoje krídla skôr, než sme sa vôbec stačili rozpozerať. Smrť nás opäť presvedčila o tom, kto je tu pánom. Nie vždy sa nám podarí všetkým pomôcť. Nikdy sa nedokážem so smrťou zmieriť, aj keď by som si veľmi priala prijímať a vnímať ju prirodzenejšie, ale bohužiaľ to stále nejde.
Konečne nastala mnou aj tebou toľko očakávaná chvíľa a došiel si pokoja, kocúrika milovaný. Po ceste na veterinu som vedela, čo príde a zároveň som v duchu prosila o záchranu, aby čo najskôr prišiel posvätený koniec. Niekde stále vždy cítim plamienok nádeje, ale aj napriek tomu som si bola istá, že už nie je cesta späť. Po tú dobu, čo pracujem s mačičkami, cítim ďaleko viac a vnímam citlivejšie. Ľudia písali o šancu a nádej pre teba, ktorú si od nás skutočne dostal. Na ďalšie prežitie však bolo už neskoro. Pani veterinárka ma utvrdila v tom, že sa blíži koniec a ďalšie prežívanie je len trápením.
Celú dobu som mala na veterine ruku na tvojom kožúšku. Dostalo sa mi veľmi dôležité a smutné cti - previesť ťa na druhý breh. Cítila som úplne jasne predsmrtnej aj posmrtné kŕče. Bola som s tebou do poslednej chvíle. Pozerali sme si do očí, cítila som tlkot tvojho srdiečka. Bola som pri tom, keď pani veterinárka počúvala, či tvoje srdiečko ešte tlčie, alebo už definitívne dotlouklo. Vidím stále pred sebou, ako veľmi si posledný deň zbelela. Keby som mohla vrátiť čas a mala tú silu odhadnúť lepšie celú situáciu, nikdy by som nesúhlasil k operácii a strastiplnému týždni trápenia.
Nachádzam sa vo fáze, keď sa bojím otvoriť akékoľvek ringový video či foto. Bojím sa toho, čo sa stalo. Vnímam niekoľko zásadných bodov, ktoré mali byť vykonané inak. Je mi tam niekde vnútri nesmierne ťažko. Vonku svieti slniečko, v mojej duši je prázdno.
Ringův aprílový týždeň bude už navždy vrytý hlboko v mojej pamäti a bude mi výstrahou pre dni budúce. Presne tak to cítim a ľutujem každej minúty utrpenia, ktorú musel Ringo podstúpiť. Jediné, čo mi dodáva silu je, že netrpel niekde vonku, v zime a krovia. Smrť by si na neho ukázala určite, ale nemilosrdne pomalšie.
Milovaný Ringo, spomíname na teba so slzami v očiach a nikdy nezabudneme. Bol si a stále budeš jedným z nás. Spinkaj už navždy v kľude a pokoji.
Jeden za všetkých a všetci za jedného,
Kristína a celá tvoja veľká zvieracie rodina
OS Srdcom pre mačky