Rozhovor s Eveline Jahelková, vedúci dečínského útulku pre zvieratá

Kedy vznikol v Děčíne útulok pre zvieratá a ako dlho ho vedieš?

útulok vznikol v roku 2000 a ja som v ňom nastúpila hneď od jeho otvorenia v decembri ako vedúci.


Útulok je podľa ohlasov veľmi obľúbený. Čím si myslíš, že ste si takú obľubu a popularitu u ľudí vybudovali?

Prikladám veľký vplyv prostredia - útulok je nielen upravený, ale dbáme aj o zeleň. Samozrejmosťou je aj čistota - čistá, upravená a zdravé zvieratá, ktorým sa venujeme. Pracujeme aj s problematickými jedinci, aby sa socializovali a vštepili sme im základy výchovy, čím zvyšujeme ich udatelnost. Ďalším dôvodom je nesporne aj to, že sa venujeme propagáciu, nech je to internetová prezentácia, besedy na školách, prezentácie zvierat v tlači alebo umiestňovacej výstavy a kynologické akcie. Vďaka tomu, že sme tu vybudovali infocentrum, poskytujeme poradenskú službu ako ľuďom, ktorí majú problémy so svojimi vlastnými psami, tak aj ľuďom, ktorí si adoptovali psa od nás či z iného z útulku. Organizujeme tu tiež besedy pre školy a ďalšie skupinky záujemcov.


Moc sa mi páči to, ako sa venujete deťom, to tiež nebýva samozrejmosťou.

Venujeme sa veľa deťom s cieľom vychovať novú generáciu slušných psíčkarov, ktorí sa dokážu zodpovedne o zvieratá starať a poskytnúť im maximum. Pokladáme to rovnako za dôležitú súčasť prevencie pred pohryznutím detí od cudzích i vlastných psov.


Páči sa mi tvoje ústretové vnímanie ostatných útulkov a snaha o spolupráci, v návštevnej knihe a vašich stránkach www.utulek-decin.estranky.cz je zmienka o návšteve útulkářů z Ústí, jazdí k vám strihať pani Markéta Šifaldová, ktorá dobrovoľne vypomáha aj v Krupce , na stránkach máš ponuku aj zo záchytných kotercov v Rumburku. Toto nie je zďaleka samozrejmosťou. Prečo je nevnímaš ako konkurenciu a snažíš sa o spoluprácu?

Útulky sú všetky na jednej lodi, ich spoločným cieľom je záchrana zvierat a ich umiestňovanie do vhodných rodín. Spolupráca by mala fungovať nielen pri prenose informácií o zvieratách, ale napríklad aj v riešení problémov s niektorými majiteľmi či nevhodnými záujemcovia o psov. Bohužiaľ si do útulku prídu pre zvieratá i sadisti, zoofilové, sociopatov, ľudia využívajúci psy k zápasom alebo ľudia, ktorí si nimi chcú vylepšiť jedálniček. Keby spolu útulky lepšie spolupracovali, dalo by sa toto nebezpečenstvo čiastočne eliminovať. Rada by som, aby si útulky radili aj v inej problematike a nevnímali svoju nevedomosť ako hanbu a požiadali okolité útulky o radu. Bolo by ideálne, keby sa nám podarilo zjednotiť úspešné postupy pri riešení administratívnych či iných problémov, s ktorými sa všetci stretávame. Táto spolupráca sa mi veľmi osvedčila tiež pri vyhľadávaní stratených a nájdených psov, ktorí predtým boli obyvateľmi iných útulkov. Je to však o tom, že je potrebné, aby útulky svoju ponuku psov na internete pravidelne aktualizovali ao takúto spoluprácu javili záujem.


Ako hodláš rozvíjať takú spoluprácu s útulky v budúcnosti?

Chystáme sa v dohľadnej dobe usporiadať celoslovenský seminár pre útulkáře, kde by sme sa medzi sebou spoznali na vlastné oči, čo samo o sebe spolupráci medzi útulky môže prenikavo vylepšiť. Tu by sa riešili napr. Problémy s agresívnymi zvieratami, veterinárnym ošetrením, prevádzkou útulku, nech po stránke praktické alebo administratívne, postupy pri odoberaní zvierat, riešenie prípadov týrania ai.


Útulok v Děčíne je nádherný, dostatok priestoru aj výbehu pre psov a veľa kvetov a okrasných kríkov robí veľmi priaznivý dojem. Kto o túto zeleň stará?

Kosenie trávy je chlapská práca, tú odnáša chlapi a hrabanie trávy a starostlivosť o kytičky je práca pre nás, ženy. Je to síce pracné a často tu zostávame cez čas, ale určite sa to oplatí, priaznivo to pôsobí nielen na nás, ale aj na návštevníkov. Raz sa nám dokonca stalo, že prišli ľudia do útulku a zase odišli, pretože sa domnievali, že sa jedná o súkromnú haciendu. A nezastieram ani to, že nás potom chvála návštevníkov poteší a zahreje pri srdci. Útulok obdivujú aj nároční návštevníci zo zahraničia.


Stretla som sa s názorom niektorých pracovníkov útulkov, že ich práca je tak biedne zaplatená, hoci je tak náročná, že ľudia od nich nemôžu čakať nadpriemerné nasadenie. Tým ospravedlňovali špinavá zvieratá, neporiadok i svoju neochotu komunikácie so záujemcami. Aký je tvoj názor na toto?

Túto ospravedlnenie v žiadnom prípade neberiem. Ak túto prácu robia len pre peniaze, mali by s ňou okamžite skončiť. Táto práca sa musí robiť s elánom a záujmom o zvieratá, aby útulok potom k niečomu vyzeral. Domnievam sa, že dôležitá je aj komunikácia s návštevníkmi a záujemcovia o zviera. Už pri takomto rozhovore možno odlíšiť vhodného záujemcu o zviera. Ak pracovníci komunikovať nechcú, robia to nevhodným spôsobom alebo sa hanbia opýtať alebo si nespravia na záujemcov čas, zvieratá sa potom zbytočne do útulku vracajú. My sa záujemcom o zvieratá snažíme povedať o zvierati všetko, nezatajujeme žiadne jeho negatívne vlastnosti. Tieto hovory potom často zohrávajú kľúčovú úlohu aj pri prezentácii útulku na verejnosti, nespokojní návštevníci často nemlčí ao svoje dojmy sa delí s ostatnými verejne v novinách aj na internete, a tým pádom potom odrádzajú ďalších záujemcov o adopciu z tohto útulku, a pochopiteľne aj sponzorov.


Veľa útulkářů namietne, že vhodného personálu do útulku sa zle zháňajú, ako sa ti podarilo zladiť tak vynikajúci tím nadšencov?

Myslím si, že máme vysoké nároky na ľudí. Je to náročná práca, kde človek nesmie hľadieť na fyzické pohodlie ani na čas, musí vedieť jednať s ľuďmi aj zvieratami, mať ochotu sa ďalej vzdelávať. Pri nástupe všetkých záujemcov na tieto nároky upozorňujem. Ak sa pracovník snaží svoju prácu čo najviac oklamať ako nutné zlo, rýchlo sa s ním rozlúčime. Táto práca je aj stresujúce, ak sa stretávame s týranými a zanedbanými zvieratami, nepriateľskými majiteľovi alebo záujemcovia, ktorí sa nám nezdajú a odmietneme je. Niekedy nasleduje z ich strany verbálnej agresie v podobe vyhrážok a nadávok. Aj toto pracovník musí s kľudom ustáť a nenechať sa vyprovokovať k spätnej agresiu, takže nervovo labilný či precitlivený človek tu rovnako dlho nevydrží. Našťastie sa potom báječne odreagujete so zvieratami a aj vďaka tomuto skvelému kolektívu tiež rozhovorom medzi sebou pri káve, kedy si môžeme uľaviť.


Niektoré útulky by rady zamestnávali odsúdenej, ale nevedia, ako to majú urobiť. U vás takí ľudia pracujú. Aké s nimi máš skúsenosti? Oplatí sa to? A ako sa taká spolupráca zariaďuje?

Útulky, ktoré sa o takúto spoluprácu zaujímajú, by sa mali obrátiť na probačný a mediačný službu. Táto služba potom odsúdeným ponúka túto prácu a ja potom sa záujemcovia urobím rozhovor o tom, čo vie a v kladnom prípade je zamestnám. Ak nie som spokojná s ich pracovnou morálkou alebo prístupom k práci, nie je problém túto spoluprácu s takým jednotlivcom ukončiť a ten si potom musí zohnať iné umiestnenie, kde si môže odpracovať povinné hodiny nariadených verejnoprospešných prác. Pretože sa jedná väčšinou o odsúdené za drobnejšie priestupky (riadenie bez vodičského oprávnenia, pod vplyvom alkoholu, neplatenie alimentov ap.), Nie je ťažké naraziť na naozaj slušné a pracovité ľudí, ktorí útulku môžu veľmi efektívne pomôcť, takže takáto spolupráca sa určite oplatí.


Ďalším boľavým miestom mestských útulkov býva zvyčajne nezáujem zo strany mesta, zametanie problematiky týranie zvierat pod koberec, zvieratá vnímajú ako nutné okrajové zlo, ktoré im odčerpáva peniaze. Ako je to u vás? Je na tento problém nejaký recept?

U nás si absolútne nemôžem sťažovať na nezáujem zo strany mesta, pretože útulku poskytuje úplnú podporu, nijako nás neobmedzuje, efektívne riešime aj prípady týrania, dobrá je aj spolupráca s právnikmi zastupujúcimi mesto. Máme veľké šťastie aj v spolupráci so zástupkyňou vedúceho odboru životného prostredia Ing.Naděždou práškový, veľkou milovníčkou zvierat, ktorá stála pri zrode tohto útulku, podarilo sa jej presvedčiť radnicu a presadiť zámer tento útulok tu vybudovať. Na oplátku potom mestu poskytujeme takú vizitku, na ktorú môže byť hrdé.


Prečo dečínsky útulok nemá problém s financiami a naopak sa zdarne rozvíja a rozširuje svoje aktivity?

Sme chválení od ľudí aj v médiách, dobre a rýchlo umiestňujeme zvieratá, čím sa znižujú náklady na ich pobyt tu, máme sponzormi, takže tým sa náklady mesta na prevádzku útulku ďalej znižujú. Vďaka dlhodobo vedenej databáze vyhľadávame majiteľa zvierat a tým sa potom účtujú náklady, ktoré vznikli mestu v súvislosti s odchytom, starostlivosťou či liečením zvieraťa. Ďalej preverujeme tiež vlastníkmi údajne nájdených zvierat, napr. Sa jedná o prípady, keď ten istý človek raz za pol roka prináša do útulku údajne nájdená šteňatá či mačiatka, ktorá sám množia. A s týmito ľuďmi je vedené priestupkové konanie a náklady za tieto zvieratá sú im opäť vyúčtovaná.


Máte problém so zimnou údržbou kotercov? Ako to robíte v zime, keď mrzne voda?

V zime s vodou v miskách tak, že vodu lejeme do plastikových vedierok, ktoré nám darujú napr. Vo fitcentrách (majú v nich proteínové nápoje) reštauráciách a školských kuchyniach (od horčice, kečupu ap.). Keď voda zmrzne cez noc, kýblik otočíme hore dnom a dno polejeme horúcou vodou a zmrznutý špunt vypadne. Zo zmrznutých štupľov si staviame iglu. Čo sa týka podlahy v kotercoch, vodu zmiesime so snehom a energicky rozmetá po podlahe ryžovým kefou na tyči, až sa z vody aj nečistôt urobí taká ľadová triešť, ktorú potom výmetu, ide to dobre a podlaha je potom dokonca čistejšie ako kedykoľvek predtým.


Nič nehľadajú psi mrazom?

Psíci majú u nás dvojkomorové búdy, ktoré sú zateplené polystyrénom, ľudia na zimu prinášajú darom staré matrace, spacáky a deky, ktoré dávame psom do búdy. Malé, krátkosrsté, chúlostivé, oslabené a čerstvo ostrihané psíkov obliekame do zimných oblečkov, takže psi u nás mrazom rozhodne nič nehľadajú. Zimné oblečky nám nosia ľudí po svojich psoch, na Vianoce je i kúpi pod stromček hafanům. Ak by sa niekomu chcelo šiť či pliesť, tak nepohrdneme, máme oblečky skôr na malé plemená, avšak potreba sú aj na väčšie krátkosrsté a oslabené psy, ktoré treba držať v teple. Najhoršie prípady prečkávajú v zime príchod pána v teple prevádzkovej budovy, kde sú k dispozícii pre tieto zvieratá 2-3 miestnosti.



V čom má útulok v Děčíne ešte podľa teba rezervy?

Určite chceme robiť viac akcií pre verejnosť i psíčkarov, v súčasnej dobe začal novo fungovať aj útulkový cvičák. Všetko ale záleží aj na personálnom obsadení, nie je zatiaľ v našich silách výrazný nárast objemu práce stíhať. Robia sa projekty na ohrady pre hospodárske zvieratá, pretože časť úlovkov sa týka aj ich a potom je problém, kam ich v útulku umiestniť, točíme k psom videa, robíme testy pováh každému zvieraťu a tieto testy a videá zverejňujeme u všetkých psov na internete a dopĺňame tak, ako psa spoznávame. Chceme sa ešte intenzívnejšie venovať práci so zvieratami na ich socializáciu a výcviku a máme v pláne natočiť inštruktážne kazety k výcviku a výchove psa.


Ako sa pozeráš na možnosť uzákonenie povinného čipovanie psov? Pomohlo by to?

Ja sa domnievam, že je to potrebné a vyriešilo by to veľa problémov. Vďaka čipovanie sa nám podarilo dohľadať aj psy zo zahraničia. Je však dôležité, aby čipovanie psy boli takisto povinne veterinárom registrovaní v registri čipov. Určite by to pomohlo aj tomu, aby sa znížil chov v tzv. Množárnách a divokých dedinských odchovoch krížencov. Určite by sa znížil aj počet zvierat v útulkoch.

Text a foto: Mgr. dana Bočková
http://www.utulky.estranky.cz/
http://www.utulek-decin.estranky.cz/

Útulok Děčín zháňa do svojho kolektívu zodpovedného a samostatného pracovníka, ktorý sa nebojí psov ani práca, má VP na auto a skúsenosti s prácou so psami + kladný vzťah k nim, je schopný a ochotný pracovať aj cez víkendy a taktiež vie jednať s ľuďmi. Nástup septembra. Záujemca musí byť evidovaný Úradom práce ako uchádzač o zamestnanie. Záujemcovia, hláste sa pani Jahelková, tel. 412 510 594 a 605 801 617