SK
CZ
PL
Rozlúčka s milovanou Ingrid
Tento príbeh a smutné rozlúčka patrí staručkej babičke - mačičke Ingrid, ktorá prežila v srdiečkový útulku pár týždňov, aby mohla v teplúčku odísť za dúhový most. Písal sa 14. marec 2013, bol mrazivý deň a vo vzduchu bolo možné vycítiť zvláštnu atmosféru. Ten deň teta Kristína pochopila, že sa čas mačičky Ingrid naplnil.
Umieranie je zložité, smutné ak životu neodmysliteľne patrí. Má mnoho významov, podôb a tvárí. Jedno také a v tomto prípade sa dá sa povedať "šťastné umieranie" u nás prežila aj mačička Ingrid. A my sme navyše mali to šťastie a možnosť ju sprevádzať poslednými dňami jej života. Bolo to smutné a dojemné, ale zároveň nesmierne potrebné pre staré či choré zvieratko, ktoré má predsa právo na dôstojné dožitie. Umieranie mačičky Ingrid bolo zvláštne a my veríme, že bezbolestné. Vedeli sme všetci, čo nás čoskoro čaká, ale kedykoľvek toto všetko vieme, rovnako sa s tým nakoniec ťažko vyrovnávame.
Utrpenia vonkajších mačičiek a hľadanie ubytovania pre nich, to sú situácie, ktoré sa opakujú neustále dookola a neodmysliteľne patrí k útulkom aj vnímavým ľuďom. Niektorí ľudia opustené mačičky nevidia a nevnímajú, či už z akéhokoľvek dôvodu. Tí všímavejší však vidia, čo sa deje a hľadajú pre tie svoje nalezenečky či mačičky v núdzi ubytovanie a volajú o pomoc. Jedno také volanie bolo nakoniec vypočuté. Bohužiaľ, z dôvodu kapacity a všetkých možných okolností súvisiace s prevádzkou, nemôžu útulky pomôcť všetkým mačičkám. A tak i mačičky z Hořešoviček volali o pomoc a čakali na ubytovanie, až sa nakoniec dočkali.
Keď sme ich prijímali, bola mrazivá januárová nedeľa. Medzi prvými prišla mačička Greisinka, kocúrik Hynek a tiež mačička Ingrid. Zostávalo odchytiť posledná mačičku, ktorá prišla neskôr popoludní a dostala meno Norika. Pôvodne mali byť mačičky vykastrovaný a po nutnej karanténe vypustené späť do pôvodnej lokality. Nakoniec ale objavili pádne dôvody, prečo ich nebolo možné do pôvodnej lokality vracať. Zlý človek sa ich tam zbavoval strieľaním a čo nenapáchal zločin, to napáchal mráz a choroby. Mačičky by všetky postupne umierali krutou smrťou.
Tak ako zakaždým, aj tentoraz sme sa chystali mačičky ubytovať. Medzi prvé trojicou sedelo čosi malinkého a chorého, čo pripomínalo odrastené mačiatko. Domnienka odrasteného mačiatka v nás pretrvala, kým sme sa nedozvedeli, že je naopak Ingrid mamičkou mačičiek pomerne urastenejších a objemnejších - Hynka, Noriko a Greisinky. Úplne nám táto informácia vyrazila dych, ale pochopili sme, že je to skutočne tak a nakoniec aj samotné ochorenie Ingrid zodpovedalo aj vyššiemu veku. Presne a do jediného detailu si pamätám jej pohľady. Vidím ju v plastových prepravkách, v ktorých prišla, vidím ju vo výbehu. Vidím ju, ako sa chúlila, ako pozerala, ako som jej hladila, ako reagovala. Detailne vnímam okamihy a pocity. Všetko podstatné sa zarýva hlboko do pamäte a natrvalo tam zostáva.
Ingrid sme nechali druhý deň vyšetriť na veterine, lebo bola na prvý pohľad chorá. Zistili sme, že má choré obličky. Bohužiaľ, každé ďalšie vyšetrenia nás utvrdilo v tom, že sa jedná o chronické postihnutie obličiek s blížiacim sa koncom, lebo hodnoty vyšetrení boli veľmi vysoké a mnohonásobne prekračovali hranice limitu.
Ingrid sa ocitla v karanténnej klietke v jednom z mačacích izieb, kde už tiež zostala. Užívala lieky, kvapkala infúzie, píla a papala ako vrabec. Chvíľu bola v lepšom rozpoložení a onedlho musela opäť na vyšetrenie a na infúzie. Stavy boli ako na hojdačke sa opakovali sa stále dokola. Mačička v útulku trávila pár týždňov, ale mala toho za sebou strašne veľa. Nebolo možné ju podávať silnejšie lieky a ani štandardne ju odčerviť, všetko by urýchlilo nezvratný koniec.
Pár dní pred tým, než prišlo rozlúčka, sme Ingrid vypustili medzi ostatné mačičky v izbe, kde bola jej karanténne klietku, to aby mala možnosť prechádzať sa po izbe a choulit sa k svojim mačacím kamarátom. A skutočne - Ingrid sa chúlila a prechádzala sa, bola šťastná a radostne dožívali svoj mačací život. Sviece života sa pomaličky krátila a uhasínala.
Zakaždým si hovorím, ako asi mačička vníma svoje jednotlivé životné etapy a čo si asi tak myslí? Ako vníma zmeny? Veď práve Ingrid bývala u svojej starenky, ktorá ochorela, zo svojho domčeka pre starobu a chorobu naveky odišla a nikdy sa už nevrátila. Vnímam naplno vzťah milujúci babičky a maznavé milovanej mačičky. A čo Ingrid? Tá zostala opustená vonku, kde rodila svoje mačiatka. Nakoniec si ich všimla dobrá pani, ktorá pre nich intenzívne hľadala pomoc. Tá však spočiatku neprichádzala, a preto sa snažila dobrá pani mačičky púšťať aspoň do stodoly. Ďalej už vlastne všetko poznáte. Po čase sa dostali do srdiečkového útulku, kde sa odohrala ďalšia a už posledná životná etapa Ingrid. Ako toto všetko mohla vnímať? Aký asi mala život, než sa dostala k svojej babičke? Aký asi bol život vonku a ako sa jej páčil život v útulku? Myslím si, že u každého zvieratka je to iné, každý jedinec má za sebou niečo iné a záleží na okolnostiach a danom príbehu, ktorý požíva. Dala by som však ruku do ohňa za to, že u nás bola Ingrid šťastná. Vedela, že prišla dožiť, dávala nám najavo svoju náklonnosť. Bola šťastná, že má teplý pelech, hŕstku jedlá, potrebnú starostlivosť a lásku. Moc dobre vedela, kde je a prečo.
Ingrid bola nesmierne milá, dobrá a maznavá mačička. Neuveriteľne silným a dojemným spôsobom nám dávala najavo svoju náklonnosť. Na jej priazeň nemožno nikdy zabudnúť. Aj v posledných chvíľach svojho života, to keď sa lúčila, bola nesmierne vďačná a oddaná. Pozerala na mňa a pomaličky odchádzala za dúhový most, zaškriekala a zrazu všetko stíchlo. Na chvíľu sa zastavil čas a oči paničky sa razom zaliali slzami.
Milovaná mačacie babička Ingrid, aj keď je strašne ťažké rozlúčiť sa s tebou, tvoj odchod za dúhový most s úctou prijímame, pretože vieme, že pre teba znamenal vyslobodenie. Už nebolo cesty späť a každý nový deň by bol len utrpením a bolesťou. Prišiel čas, keď už by nepomohli žiadne infúzie, žiadne lieky, slzy, modlitby, ani prosby. Bolo nám cťou, že sme o teba mohli starať a zostať s tebou až do poslednej chvíle, tak ako sa sluší a patrí pre každú bytosť. Spinkaj a odpočívaj v pokoji a kľude, srdiečko naše zlaté. Veríme, že sa raz stretneš s celou svojou mačacie rodinou aj babičkou, ktorá o teba starala v časoch tvojej najväčšej slávy, pretože - čo život rozdelí, smrť spojí naveky.
Spomíname!
Všetci tvoji najbližší zo srdiečkového útulku
Text: Kristýna Kacálková
OS Srdcom pre mačky