SK
CZ
PL
Rozlúčka s nezabudnuteľnou Třasinkou
Príbeh krásnej Třasinky začal pred niekoľkými rokmi. Toho času som pracovala v logistickej kancelárii blízkosti Ruzyně. Navštevovali sme vtedy veterinu MVDr. Dudka, ktorú sme mali po ceste z práce as pánom doktorom sme si navyše notovali. Na miestnej veterinu dochádzali predovšetkým ľudia z okolitých dediniek a práve tu sa začal písať jeden veľký dlhý a smutný príbeh vtedy maličké a bojazlivé Třasinky.
Žili a boli veľmi milí manželia, ktorí sa prostredníctvom veterinára dozvedeli o našej činnosti a začali nám pomáhať. Časom nás požiadali o pomoc v jednej smutné mačacie záležitosti.
Fotogaléria: http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Trasinka,_jak_sel_cas
V dedinke Makotřasy zomrela staršia pani, ktorá mala veľmi rada mačičky. Ty to vycítili a samozrejme sa starenky zubami nechtami držali. Ako to už ale v živote chodí, mačičky po jej smrti pri dome zostali a trpeli. Každý mačacie človek je vnímavý a rovnako tak vnímaví boli už spomenutí manželia, ktorí chodili mačičky pravidelne kŕmiť a vynaložili všetko úsilie, aby im pomohli. Niektoré mačičky sa manželom podarilo priamo umiestniť do nových domovov a niektoré mali v pláne polapiť a umiestniť k nám do útulku. Boli sme dohodnutí, že keď sa lov podarí, po práci si ich vyzdvihneme. Jedného dňa sa skutočne odchyt podaril a my sme si prišli do Makotřasy pre mourovaného zhruba trojmesačného tvora. Prevzali sme si mačiatko, ktoré bolo už "ulovené" a čakalo na nás v papierovej krabici. V aute sme chceli mačičku premiestniť z krabice do prepravky, ale mačiatko nám utieklo. Ešte teraz vidím, ako běsnil a skákalo vnútri auta. Auto bolo zatvorené, pretože pri manipulácii s mačičkou možno tieto situácie predpokladať. Nakoniec sme ale nad Mrněti zvíťazili, navyše sme zistili, že ide o maličkú mačičku. Dali sme jej krásne meno Třásnička. V mene Třasinka sme milovanú mačičku začali oslovovať až časom, nejako sa nám táto prezývka lepšie vyslovovala a Třasince viac pristala.
Postupne sme prichádzali na zdravotné problémy, ktoré ju poznačili vzhľadom k predchádzajúcemu toulavému spôsobu života. Mačička bola neustále v liečbe, mala odozvy na pľúcach, tieklo jej z očí i nosa. Bol to nekonečný príbeh, proste jedno veľké mačacie aj ľudské trápenia. Bohužiaľ, Třasinka bola napoly divoká, bála sa ľudí, nenechala na seba siahnuť ao to horšie sme ju mohli liečiť. Bol to dlhý a ťažký boj. Nemožno ani vypovedať, koľko trápenia vytrpela. Mala snáď úplne všetko, čo chorá mačička mať môže. Nevyhol sa nám ani hnačka a zdĺhavá liečba inokedy celkom dobre liečiteľných Giardia. Liečbu si užila Třasinka a my samozrejme tiež. Podávať prášky napoly divokej mačičke chce predsa len cvik a pevné nervy.
V rámci liečby a spoločného aproximácii vidím jednu z vtedajších situácií úplne identicky pred očami ešte dnes. Pohľad ako z desivého hororu. Třasinka ležala vtedy v hlavnej skupine mačičiek na prvom poschodí na škrabadýlku v závesnom kruhovom pelechu. Využila som tejto situácie a Třasinku som pomaličky pohladila. Třasinka sa nechala v nestráženej chvíli uniesť a ja som nahmatala mačičke na brušku niečo šialeného. Mala tam výraznú staršie ranu po akoby roztopení brušku. Jazva sa jej tiahla úplne celým bruškom. Nasledoval šok a pri ďalšom ohliadka sme ten istý deň zistili, že má mačička Uťatú špičku chvosta. Prišlo nám, akoby ju niekto vzal lopatou a to doslova. Mnohé sme vtedy pochopili, už sa nám nezdalo čudné, že sa tak moc bojí ľudí.
Časom sa jej zdravotný stav upokojil a vyzerala pokojeně. Nakoniec sme docielili toho, že sa nechala pohladkať, ale spravidla len u mištičky s kŕmením a len za sprievodu inej mačičky. Nevidela som nikdy tak zvláštne stvorenie, akým bola Třasinka. Mala rada spoločnosť ostatných mačičiek a na privítanie je Ducale hlavičkou, bolo to milé a krásne. Dokonca sme ju mali po čase zaradenú medzi mačičkami na umiestnenie. Stalo sa tak v čase, keď k nám získala akúsi zvláštnu dôveru. Hovorili sme si, že keby jej nejaký skúsený páníček venoval dostatok času a priestoru, určite by k sebe našli spoločnú cestu a v sebe zaľúbenie. 
Mačičky k nám prúdili čím ďalej viac a my sme sa pekne po mačacím začali rozrastať. Třasinky parťáci Natálka a Fišťák zo starej skupiny začali robiť problémy a značkovali si svoje teritórium v hlavnej budove, a tak sme celú pôvodnú starú gardu čítajúcich asi šesť členov premiestnili do vonkajších výbehov. Ihneď sa situácia upokojila a odvtedy žila Třasinka so svojimi mačacími parťákov vo výbehu. Som si istá tým, že bola spokojná. Z maličké mačičky vyrástla dospelá nádherná macatá mačka s veľkou hlavou a nádherným divokým kukučom, ktorý si pamätali aj návštevy.
Cez dva roky bývala Třasinka vo výbehu so svojimi kamarátmi a sem tam prišla bývať do výbehu iná mačička. Všetko prebiehalo v pokoji. Třasinka mala svoju nepriestrelnú povahu, k paničke sa chodila maznať len pri kŕmení, keď sa Ducale s ostatnými mačičkami, v opačnom prípade nebolo možné s ňou spolupracovať. Pokrokov, ktorých sme s ňou dosiahli v menšom počte mačičiek v hlavnej budove, nebolo už možné vo výbehu dotiahnuť do zdarného konca. Třasinka zostala rovnaká, Plass, výstražne syčící a svoje.
V prvom štvrťroku 2012 sme zaznamenali, že má zlú srsť, a tak sa Michal vypravil cez víkend pre istotu na veterinu. Třasinka nešla sama, mali sme tam dohodnuté vyšetrenie Plass a chorých mačičiek, aby sme nič nezanedbali. Výsledky krvi boli v poriadku a my sme sa upokojili.
Jedného májového rána roku 2012 sa dostavil obrovský šok. Skleslá Třasinka s výtokmi v očiach sedela nad mištičkou plnou vody. Prehovorila som na ňu, Třasinka ale nijako nezareagovala, a preto som ju skúsila pohladiť, nechala sa a ja som v stále väčšom stave zúfalstva pokračovala ďalej a zdvihla som ju do náručia. V tej chvíli akoby mnou prešiel ostrý nôž. TO PREDSA NIE JE MOŽNÉ !!! Vždy si prajete, aby k vám každá mačička získala dôveru, ale toto bola úplne odlišná situácia. V takýchto momentoch si prajete, aby mačička prskala, škriabala a vyhrážala ako vždy. Ten deň sme sa nemohla na nič sústrediť, po celú dobu upratovania som bola nervózna. Michal sa potom vrátil z obhliadky výbehov s vyjadrením, že je skutočne zle.
Bohužiaľ, skutočnosť bola krutá, Třasinka bola naozaj chorá. Závažnosť ochorenia nám potvrdila pani doktorka na veterine, kde zostala rovno na infúziu. Potom nasledovala liečba v domácej starostlivosti, stále sa nezlepšující stav a ďalšia liečba v domácej starostlivosti - ďalšie infúzie, ďalšie testy, ďalšie trápenie. A nakoniec prišlo júnové nedeľné ráno a naprostej precitnutie. Kontrolovala som ju miesta pod viečkami a bolo tam bielo, čo znamená, že je laicky povedané skutočne zle. Třasinka nepapala a zaborená hlavička do vankúšika mi napovedala, že prichádza koniec. Už žiadne infúzie, už žiadne lieky, už žiadne ďalšie trápenie - hovorila som si v duchu. Napriek tomu som nechcela za žiadnu cenu prijať tak krutú skutočnosť. Niečo ma hnalo vpred, vedela som, že musím stihnúť ten istý deň veterinu, vedela som, že sa blíži koniec, napriek tomu som nedokázala povedať čisté ÁNO. Niekoľkokrát som sa u pána veterinára uisťovala, či má zmysel Třasinku ďalej liečiť, že urobíme maximum, aby sme jej zachránili. Odpoveď znela "netrápiť". V tú chvíľu som sa sebecky utešovala tým, že mi predsa pán veterinár pomohol rozhodnúť. Konečné a definitívne ÁNO musíte nakoniec ale rovnako vysloviť vy. Niekedy je situácia ľahšia pre pochopenie, inokedy horšie, všetko sa odohráva podľa danej situácie. Bohužiaľ, v prípade Třasinky nevieme, kde vznikol problém a prečo. Jediné, čo vieme, je, že Třasinku postihlo veľmi silné bakteriálne a hnisavé zápalové ochorenie. Porazila ju nejaká silná bakteriálne infekcie.
Jej obrázok vidím stále pred sebou. Vidím našu Třasinku, ktorá tu s nami žila a zrazu sa strácala, zanikli jestvujúce na váhe takmer na kilá. Bola sme zúfalá, zúfalejšie než si kto dokáže predstaviť. Jedno trápenia práve končí a ďalšie tentoraz absolútne nečakané začína. Áno, máme tu stará zvieratká na dožitie, ale Třasinka bola mladá mačička. Nikto netvrdí, že mladé zvieratko nemôže ochorieť, vieme o tom svoje, ale toto sme ani v tom najčiernejším sne nečakali. Bolo to rýchle a strašné. Tuším, že choroba v nej driemala zrejme už dlhšie. Pohoršovala sa jej srsť, mačička urobila občas bobečky mimo záchod, to všetko začalo "snáď" koncom roka 2011 a začiatkom roka 2012. Chcela nám tým niečo povedať?
Je mi ťažko, niekde hlboko vnútri sa viním za to, že som musela urobiť tak zásadné rozhodnutie. Kto má vôbec právo rozhodovať o živote a smrti? Na druhú stranu sa utešujem tým, že zvieratku sa dá od trápenia touto cestou uľahčiť, kdežto človeku nie. Neviem, čo k tomu dodať. Rovnako sa budem donekonečna prať s myšlienkou, či sme urobili naozaj všetko a neexistovala potrebné ešte cesta späť? Nikdy nezabudnem na silný zážitok v spojení mysle a vnímanie energie. Cítila som energiu prebublávať, cítila som, ako silno pracovala, cítila som úplne všetko, čo k tomu patrí. Pri poslednom rozlúčke som naplno vnímala Třasinky teplé bruško, ktorého som sa dotýkala, bolo to moc smutné. Tak veľmi smutné, až sa mi derú neustále slzy do očí. Odchod milovanej Třasinky bol jeden z najťažších mačacích odchodov, to keď sa zvieratko bojí na druhý breh prejsť a zároveň, keď mu v tom bráni tak trochu aj páníček. Niektoré zvieratká odchádza pokojne, niektoré s podivným nepochopením. Třasinka odchádzala úplne inak? Veľmi rýchlo, ale veľmi ťažko.
Nebola som schopná dokončiť ani stále neúplné poslednú rozlúčku.
Třasinko naše zlatá, nikdy na teba nezabudneme. Vždy zostaneš v našich mysliach a niekde hlboko v srdiečku máš u nás už navždy vyhriatej miestečko. Oneskorené rozlúčka si vysvetľujem aj tým, že si tu mohla treba byť, keby sme zistili skôr, kde je problém. Bohužiaľ, skutočnú príčinu sme nemali možnosť zistiť. Nemožno zabudnúť na tvoj krásny kukuč, na radosti i trápenia, ktorými sme si spoločne všetci prešli. Nemožno zabudnúť na tak výnimočnú mačičku, akú si bola práve ty na tomto sebeckom svete, kde mnohokrát víťazí zlo nad dobrom.
Nikdy nezabudneme!
tvoji najbližší
Text: Kristýna Kacálková
OS Srdcom pre mačky