Rozlúčka s Osvaldíkem

Písalo sa jar 2013, keď sme prijali prosbu o pomoc poranenému zvierati v priestoroch domova dôchodcov v Unhošť. Ešte v ten deň sme vyrazili do terénu, lenže zvieratko v núdzi bolo plaché, sedelo pod autom a hralo sa s nami ako mačka s myšou. Nemali sme jednoducho najmenšiu šancu.

Ešte dnes vidíme miesto, kde Osvaldík pod autom číhal na únikovú cestu. Obchádzali sme areál, hľadali sme kocúrika s tržnou hnijúce ranou na chrbte. Popravde sme chvíľami prepadali zúfalstvu, rana bola tak veľká a hrozivá, že mohlo byť s kocúrikom každú chvíľu amen. Uznali sme, že inak ako s odchytová technikou to nepôjde, a tak bolo na nebohého kocúrika políčeno. Druhý pokus sa už vydaril, a tak putoval do útulku a na veterinárnu kliniku. http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Osvaldik,_vzpominkove_fotografie

Zhnisané rana bola hlboká a stav kocúrika vážny. Ešte v ten deň musel podstúpiť zákrok s neistým výsledkom. Pod kožou sa tiahlo veľké množstvo hnisu a nielen to, kocúrik mal hnijúce rany aj medzi zadnými pačinko na genitáliách. Kocourková telíčko zobralo všetky sily a zabojovali, až nakoniec boj o život vyhralo. Osvaldík začal postupne jesť a robil veľké pokroky. Rana mu musela byť 2x denne ošetrovaná, nebolo to príjemné ani jemu, ani nám. Vždy je potrebné vcítiť sa do kože zvieratká, o ktoré sa staráme. Koľkokrát cítime iz plachých mačičiek súznenie, ako sa snaží pretrpieť danú situáciu, pretože vie, že im pomôžeme. Je to napoly boj a napoly pochopenie, vnímame putá medzi zvieraťom a človekom. Tak veľmi silné putá medzi nami sú. Akoby zvieratko mnohokrát tušilo, že iná šanca nie je. Aj napriek tomu je starostlivosť o poranené mačky neľahká, niektoré vzdorujú a nie je sa im čo čudovať. Aj Osvaldík občas vzdorovala. Keď nastal čas a rana sa máličko zatiahla, pani doktorka kožúšok zašila, aby ukrátil dobu liečby. A tak sa stal po čase z kocúrika fešák, ktorý bol hoden vypustenie z karantény.

Pretože sa nemal kam vrátiť, zostal v útulku. Osvaldíka sme začlenili medzi mačky "kuchyňačky", kde si časom našiel svojich kamarátov. Nebol na tom zdravotne najlepšie, ale v našich očiach sa jednalo o bežné problémy, ktoré bolo potrebné strážiť - hnisajúce uška a výtoky z očí. Osvaldík sedával pravidelne vo svojej strieške, kde rád odpočíval. Niekedy sme vnímali, že ho liečbou obťažujeme, to keď bolo potrebné mu prekvapkať očká či ušká alebo mu podať prášky. A tak život plynul ďalej a ďalej. Časom prišlo tiež na revíziu zúbkov. Skrátka o kocúrika sme sa starali, ako najlepšie sme vedeli. Netušili sme však, že tam niekde vo vnútri telíčka číha nebezpečenstvo, ktoré si časom vyberie svoju daň.

Nad každým zvieratkom sa spätne zamýšľam, nad jeho životnou cestou. Napadá ma veľa otázok, úvahy o živote a smrti. Hovorím si, že sme ho už raz ťahali hrobárovi z lopaty a nakoniec uplynul len len rok a kúsok a prišlo dojemné lúčenie. Premýšľam o čase na tomto svete. Vybavujú sa mi mačičky, v akom stave prichádza, ako je dôležité s každým zvieraťom po celú dobu pobytu u nás pracovať, ako zložitá je starostlivosť o mačičky. Ako veľmi musí byť opatrovateľ pozorný a stále v strehu. A niekedy je to len na krátku chvíľu, to keď prichádzajúci mačičke pomôžeme vybojovať život a ona nás v krátkom čase nakoniec opustí, pretože sa jej čas už naplnil. Napriek všetkým prehrám, je toto poslanie strašne veľa zmysluplné, plné emócií, pochopenie, vnímanie, života i smrti. Dôležité je zostať zvieratku oporou až do samotného konca.

Zápisky z webu:

Je dusno až k zadusenie, ale zrazu akoby prešiel tieň úzkosti a dostavil sa chlad. To Osvaldík sa prišiel s nami so všetkými naposledy rozlúčiť: http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/posledni_sbohem_milovanemu_Osvaldikovi . Zbohom, milovaný kocúrika, nikdy na teba nezabudneme, na tvoj veľký životný príbeh, ktorý by som chcela svetu pripomenúť. Život a smrť, pomoc a podpora v posledných chvíľach života, prechod od nás až za dúhový most, prepojenie energií, hlboké vnímanie a posledná rozlúčka. Naposledy lúčiť sme sa mohli už pred rokom, kedy bol jeho stav šialený. Ako veľmi k nám prišiel zdevastovaný ... Celú Osvaldíkovu históriu do poslednej bodky nájdete na našom webe www.srdcemprokocky.cz v archíve.

Dnes ráno vedie má prvá cesta spontánne do kuchyne. Onedlho zisťujem prečo. Vidím čiernobieleho Osvaldíka na neprirodzenom mieste. Kocourek leží na zemi a pozerá, ja pozerám na neho. Naše mačaco-ľudskej pohľady sa spájajú v jeden, intenzívne cítim, že sa niečo veľké deje. Snažím sa ho postaviť na tlapičky a pozorujem, čo urobí. Kocourek balansuje. "Preboha, veď som ťa včera skúmala a dokonca aj hladkala!" Dvíham Osvalda z krajiny, držím ho v náručí a nie úplne kamarátsky Osvaldík sa nebráni. To je divné! Toto nie je dobré! Kocourek je už starší, očká mu vždy máličko unikal stranou a dnes tomu nie je inak, ale akoby bol v očiach podivný tieň navyše. Osvaldík musí dnes s nami na veterinárnu kliniku, to je zrejmé. Prišlo to tak náhle. Podozrenie máme na ťažkosti s hlavičkou a tiež na zlú funkciu životne dôležitých orgánov. Napadá ma, že som ho asi dvakrát počas týždňa videla na miestach, kde sa normálne nezdržiaval. Malo to byť prvé varovanie?

Na veterinárnej klinike podstúpil podrobné vyšetrenie. Pani doktorka mu kontrolovala hlavičku, problematická ušká, proste všetko, čo sa len dalo. Vykonané boli odbery krvi - biochémie aj hematológie. Hematológia dopadla veľmi zle, kocúrik bol zrelý na transfúziu krvi, keby ovšem bola bývala nejaká nádej na lepšie zajtrajšky. Kocourek sa zdal byť navyše nepatrne žltkastý a podozrenie na ochorenie pečene ešte zosilnelo po vykonanom sonografické vyšetrenie. Po celú dobu vyšetrenia sa nebránil, len oddane ležal. Viditeľné boli ohromné ložiskové zmeny na pečeni, ktoré potvrdila aj pitva. Osvaldíkovi zlyhávali pečeň. Niekedy máte možnosť problémy odhaliť včas, inokedy vás zvieratko na ťažkosti upozorní neskoro. Do poslednej chvíle mal Osvaldík krásnu lesklú srsť, papal a nebolo poznať, že sa v jeho telíčku dejú tak veľké zmeny ... A zrazu akoby sa na nepatrnú chvíľu zastavil čas a všetci spoločne - my i mačičky - sme sa pozreli smerom nahor, aby sme sa naposledy rozlúčili s milovaným Osvaldíkem ... A ďalšie bublinka sa vzniesla nad srdiečkový útulok, kde bude strážiť naše kroky.

Spomíname a nikdy nezabudneme!

Kristýna Kacálková

OS Srdcom pre mačky

Prevzaté z http://kocky-utulek.cz