Rozprávanie Apolla, kaukazského pastierskeho psa

Volám sa Apollo, sú mi dva mesiace a nemám rád nespravodlivosť, ignoráciu od svojho pána, malú záhradu, obojok a vodítko (aj keď kvôli pánovi to znesiem), veľké teplo a plno ďalších vecí. Som kaukazský ovčiak. Moja rasa sa objavuje už pred 600 rokmi. Predkovia pobývali v miestach Kaspického a Čierneho mora, ale osud ich zaviedol až do pohoria Kaukazu. Od neho je odvodený tiež názov plemena.

Na Kaukaze nás učili strážiť veľké stáda oviec proti medveďom, vlkom, ale aj ľuďom, ktorí chceli kradnúť ovce. Z rozprávania svojej matky viem, že tri dospelí "Kavkazanech" dokážu zabiť veľkého medveďa. Ani by som sa tomu nečudoval. Však aj ja budem mať raz 70 kg a 62 cm v kohútiku. Keď si to spojíte s veľkou tlamou, ktorá je plná zubov, tak byť medveďom, bál by som sa.

Som veľmi sebavedomý, pretože počas šľachtenia sa vyberali iba tí najsilnejší jedinci. Hrdosť môjho plemená je poznať z mojej povahy. V tomto článku by som vám chcel niečo o sebe povedať, a hlavne o svojom pánovi, ktorý je fakt zvláštne. Chce po mne divné veci, treba chodiť na záchod von. Prečo? On taky chodia do kúpeľne, sadne si tam na nejakú bielu dieru a číta si papiere, ktoré mu potom rovnako roztrhám. No, ideme na to ...

povaha

O mojej povahe sa dočítate všetko možné. Väčšina z toho je pravdivá, ale nesmiete zabúdať, že každý z nás je originálny a výnimočný. Je to rovnaké ako s ľuďmi. Všetci ľudia majú rovnakú gestikuláciu pri určitých situáciách a tá je nemenná už po tisíce rokov, pretože to je prírodou dané. Lenže hovorí, správajú sa a vyzerajú inak. Rovnaké je to aj u psov. Tiež máme základ rovnaký, ale určité povahové rysy získavame od svojho pána, ktorý nás vychováva. Nie nadarmo sa hovorí, aký pán, taký pes. Pre vás je potrebné od pradávna prirodzené sa množiť, ale pre mňa je aj prirodzené strážiť. Moja genetická výbava mi hovorí, že sa jedná o niečo úplne normálneho štekať na ľudí a psov, ktorí sa potulujú okolo pozemku, ktorý strážim. Preto aj keby sa snažil môj pán akokoľvek, tak nemá šancu, aby ma toto odnaučil. Ako som už písal, neznášam nespravodlivosť, tak si na to dávajte pozor. Som veľmi empatický, teda vnímavý. Dokážem reagovať na všetky vaše pocity. Ako to poznám? Trebárs z potu, dychu, chôdza, gestikulácia a pohľadu. Rozoznáme, že máte strach, a dostanem ho taky. A potom? Koušu.

Pán, ktorý si zaobstará kaukazského pastierskeho psa, musí byť vyrovnaný a vedieť, čo od svojho psa a od seba v živote chce. Inak bude pes zmätený a nebude mu rozumieť. Každý sme iný. V skutočnosti máme radi deti a spoločnosť, ale spoznáme falošného človeka. Keďže nie sme rasa "modernizovaná kynologickými zariadeniami", tak situácia do istej miery vyhodnocujeme sami. Áno, zostal v nás istý odkaz pravého psa. Bývam často tvrdohlavý, ale ak môj pán vie asertívne konať, vyhoviem mu, pretože on je pán. Keď som v rodine, tak ju milujem, ak sa ku mne správajú slušne. Je pravda, že z hľadiska plemena znesiem ťažké podmienky a veľa bolesti, ale myslím, že je to zbytočné. Môj pán si ma získa skrze pochopenie a lásku. A nerád to hovorím, ale dôslednosť musí byť namieste. Keď mi môj pán odpúšťa aj to, čo by som robiť nemal, tak si potom na to zvyknem a robím, čo chcem. A je mi úplne jedno, že mu to vadí. Môj pán mi musí ukázať, že je vodca svorky. Presne tak, počúvam toho, kto je alfa samec.

Nesmieš zabúdať na to, že mám dokonalú pamäť. Niekto ublíži mne alebo môjmu pánovi a ja si ho budem pamätať. Ak mi ublíži môj pán, je tu možnosť, že mu nebudem veriť. Konaj so mnou s rešpektom. Chceš si ma zaobstarať domov? No, ma už určite nie, pretože mám veľkú záhradu, super pána, síce prísneho, ale má ma rád a ja jeho, takže ak chceš, musíš si vybrať iného kamaráta. Ale čo by si si mal premyslieť?

Na zamyslenie

No, nechcem ti do toho veľa štekať, ale je mojou povinnosťou, aby som ti osvetlil nejaké skutočnosti týkajúce sa získania "Kavkazanech". Moje plemeno nie je ľahké na výchovu, takže ak nemáš skúsenosti s výchovou psov, kúp si rybičky. Aj keď môj pán svoju prvú rybičku uvaril, keď jej menil vodu. Keď mi to rozprával, musel som si šteknúť smiechom. Rúra. No, takže aj keď máš skúsenosti s výchovou psov, tak predsa len si o mne veľa čítaj. Choď sa pozrieť do nejakej chovateľskej stanice "Kaukazanov" a porozprávaj sa so skúsenými chovateľmi, inak by to nemuselo dopadnúť dobre. Ako vlčiaka ma proste nevychováš. Ty sám musíš vedieť, ako som už varoval, či si vyrovnaná osobnosť a čo očakávaš od života a psa.

Radím ti dobre, ak bývaš v byte, tak uvažuj o inom plemene, nehovorím, že by som to nedokázal, ale ver tomu, že spokojnejší budem na záhrade, ktorú budem strážiť. Dôležitý je pre mňa koterec, na to nezabudni. Prečo? Pretože nie každého na svojom pozemku znesiem. Iste, nemám rád zatváranie, ale stačí, keď tvoj kamarát zo srandy do teba strčí a chytí ťa okolo krku, tak je celkom veľká možnosť, že budem reagovať obranou. Avšak toto je záležitosťou socializácie, o ktoré ti niečo viac oznámim neskôr. Avšak koterec určite kúp. Či máš malý, alebo menej pevný plot, tak si ho budeš musieť urobiť nový. Až pes vyrastie a postaví sa na zadné, bude ti pozerať do očí. Takže plot preskočí a niekomu v rámci obrany pozemku ublíži. Iste, nie je to pravidlom, ale istota je istota. Jednoducho si uvedom, že moje plemeno niečo stojí. Ako šteňa toho veľa nespapám, ale postupne ním viac a viac. Hlavne musím mať veľa vitamínov a pestrú stravu, inak budem mať slabé kosti a nebude mi dobre.

Avšak to najdôležitejšie, čo môže byť, je čas. Ak ho nemáš na výchovu psa, tak si nezaobstarávajte "Kavkazanech" ani žiadneho iného psa. Ja potrebujem, aby sa mi páníček venoval. Potrebujem cítiť svojho pána, chcem, aby sa ma dotýkal a hral si so mnou. Formou hry ma totiž v prvých týždňoch a mesiacoch vychováva. Neprichádza do úvahy, že dorazíš domu z práce, najíš sa a pôjdeš spať. Nie! Potom, čo ma nakŕmiš, chcem, aby si sa mi venoval. Chcem sa hrať a vyvádzať. Nejako musím vybiť energiu. Pol dňa v práci a pol dňa so mnou. Ale neboj, ako šteňa veľa často spím.

Ak si si teda uvedomil, že chceš psa môjho plemená, potrebuješ peniaze, čas a túžbu vychovať "Kavkazanech".

Prvýkrát u teba doma

Keď si prvýkrát domu přivezeš "Kavkazanech", musíš mu všetko ukázať. Nepodceňuj to. Musíš s ním hovoriť. Hovoriť, hovoriť, hovoriť, inak ti neporozumie. Ukáž mu, kde čo máš. Kde bude jesť, spať. Predstav mu členmi rodiny a povedz, čo sú zač. Buď na neho hodný, pretože si uvedom, že si ho vzal od svorky, od matky, otca, bratov a sestier. Dôkladne ho nechaj si všetko očuchat. Nezabudni, že u teba doma to nepozná a nevie, ako to tam chodí. To všetko ho musíš naučiť. Máš aj iného psa? Zoznam je a vysvetli mu, kto to je. Možno ti bude pripadať, že máš pred sebou hlúpe šteňa, ale opak je pravdou.

Doma maj dávno pripravené kŕmenie a pelech. Či máš nejaké hračky, tak mu je dávaj postupne. Kúp rovno veľké misky na jedlo, pretože tí vyrastie pred očami, ani nebudeš vedieť ako. Nauč sa myslieť krapet dopredu. Trebárs môj pán mi ako prvý hračku ukázal uzol, s ktorým si hráme veľmi často. Na fotke môžeš vidieť, ako som vyhral bitku a uzol bol môj. Milujem, keď sa môžem preťahovať so svojím pánom. Je to sranda, ale musím byť opatrný, aby som ho nekousnul v zápale hry, to nemá rád. Zo začiatku na svojho "Kavkazanech" buď dobrý a veľmi ho netrestaj, pretože by to bral ako nespravodlivosť. Prečo? Pretože je u teba doma nový a nemôže hneď pochopiť, čo po ňom chceš. Je síce malý, ale šikovný. Najprv si však na teba musí zvyknúť. Takže ak ti doma môj psí kolega urobí "bobánek" alebo mláčku, len mu povedz, že toto sa robí vonku, a dones ho na miesto, kde by mal robiť svoju potrebu. O tom tiež neskôr. Než privedieš domu malé šteňa, skontroluj, či na pozemku, kde sa bude pohybovať, nemáš rozbité sklo, diery do zeme, chemikálie a pastičky alebo jed na myši. Nikdy to nepodceňuj, pretože šteňa to začne za nejakú dobu preskúmavať. Zo začiatku sa bude držať pri dverách, alebo u teba. Ale neskôr bude chodiť po celej záhrade a vŕtať, čo tam je nové. Ako napríklad ja. Najskôr som sa od pána nepohol. Kam šiel on, šiel som ja. Potom som mal ale túžbu preskúmať, čo je pod prístreškom vedľa stodoly. Úprimne, nič zaujímavého tam nemal. Čo si budeme hovoriť, na to, že je to umelec a spisovateľ, to nebolo nič výrazného. No, zase stekajú o sebe, ideme ďalej.

Hračky, vodítko, prechádzka

Milujeme hračky, a či si rád hráš, tak to si náš kamarát. Videl si ten uzol hore, s tým je sranda. Ale musíš nás nechať sem tam vyhrať, aby sme si udržali svoje zdravé sebavedomie. Keď si s nami hrať nebudeš, tak radi hrýzť do záhradného nábytku a vybavenie domu. Musíme nejako zo seba dostať tú energiu. Nezabudni, že sme šteňatá a chceme stále niečo hrýzť. Prečo? Pretože sme psy a hráme si medzi sebou formou hryzenie, tak ho musíme niečím nahradiť. Takže sa nečuduj, že neustále budeme mať pri labke nejakú tú hryzenie hračku. Keď nás uvidíš hrýzť niečo, čo nechceš, aby bolo ohryzané, musíš nám to vysvetliť. Použi slovo "nesmieš". Narovnaj sa, pozri sa na nás, zvýš hlas a povedz: "Nesmieš!" Časom to pochopíme. Musíš s nami mať trpezlivosť, pretože sme veľa temperamentný psíkovia. Napríklad môj pán, keď zametal chodbu metlou, tak som to bral ako hru, skákal som po metly a mal z toho hroznú srandu. Raz, dvakrát, pohoda. Po tretíkrát začal používať to slovo "nesmieš". Neposlúchol som ho. Opakoval to tak stále dokola, že som to nakoniec prestal robiť, pretože to asi fakt nesmiem. Nie som hlúpy, ale trvá mi dlhšie pochopiť, čo po mne pán chce. Čím budem starší, tým mi to pôjde lepšie. Takže maj trpezlivosť, milý chovateľovi.

Môj pán je šikovný, prostredníctvom hračiek a hier ma učí určité povely, ktoré budem pre život potrebovať. Naivne si myslí, že to nechápem, ale chová sa ku mne pekne, tak prečo by som ho neposlúchol. Napríklad keď sa preťahujeme, tak zrazu povie: "Pusť to!" - musím šteknúť, že väčšinou pustím, pretože ma za to pochváli, a dostanem maškrtu. Neskôr pridal povel "sadni". Zakaždým sa hráme a on povie: "Pusť to! Sadni! ". Pustím, sadnem, pochváli ma, dostanem maškrtu. Celkom slušne zvládam povel "Ku mne". Ovšem niekedy si jednoducho čupnú na trávu a čakám, ako sa pán zachová. Povel väčšinou zopakuje, a keď nechcem pribehnúť, tak čaká. Nakoniec zakaždým prídem, pretože viem, že by sa hneval. Povel "Ku mne", je základným stavebným pilierom poslušnosti. Svojho hafana to musíš naučiť.

Spomínam si, keď mi prvýkrát nasadil obojok. Obojok. Na čo? Prečo, bože? Prišiel ku mne, sadol som si. Dal mi maškrtu a nechal ma oňuchávať k obojku. Snáď si nemyslel, že ho budem jesť. No, nevadí. Očuchal som to, aby som mu urobil radosť, a spapal som maškrtu. Potom mi nasadil obojok. No, musím šteknúť, že zo začiatku to bolo strašné, ale nakoniec som sa zmieril s tým, že ho budem nosiť. Obojok nie je tak strašný, ale horšie je vodítko.

Nie som pes určený pre vodítko, ale musím s ním vedieť chodiť. Tu to chce veľa trpezlivosť, pretože žiadny pes zo začiatku nemá rád vodítko, hlavne "Kavkazanech". Začali sme tak, že mi opäť dal očuchat vodítko. Ach jo, hav, ten môj pán je neponaučitelný. Sú mi síce dva mesiace, ale prečo by som mal vodítko papať? Avšak mi ho nasadil a skúšal so mnou chodiť po záhrade. No teda, ten má ale nervy. Nešiel som. Nie! Bolo vidieť, že má skúsenosti, pretože ma nezavliekol šmykom po tráve alebo po mne neřval. To by mu bolo k ničomu. Avšak ten deň som po záhrade moc nechodil. Hlavne som nevidel dôvod courat po svojom pozemku, ktorý mám strážiť na vodítku. Čo ten môj pán vymyslel? Druhý deň priniesol hračku. Veľkú červenú pískacie kosť.

Som nebojácny a statočný pes, ale mal som strach, ako to píska. Vyzeralo to, ako keď môj šteňacou kamarát plače. Lenže môj pán? Hlava múdra. Klek na kolená, začal si s ňou hrať ako pes a ukázal mi, že sa nie je čoho báť. Za chvíľku som si s ňou tiež hral. Popoludní opäť prišiel s vodíkom a hrali sme si na vodítku s gumovou pískacie hračkou. To ma bavilo a chvíľami som aj zabudol na vodítko. Ďalší deň ma vzal na prechádzku za barák do aleje. To bolo strašné, niečo nové. Pán ma viedol a zakaždým, keď som sa zasekol, stláčal hračku a tým, ako pískala, mi vlastne pripomenula, že keď pôjdem, budeme sa hrať. Veľký chyták od môjho pána, na ktorý som skočil. Po nejakej dobe prestal s hračkou pískať a len ju hodil na zem a ja šiel. Na kraji cesty ma vždy pustil a ja mohol bežať, kam chcem, ale som ešte malý, tak som sa držal u neho, aj keď mi tvrdil, že môžem bežať. Som rád, že môj pán má plno času a môže chodiť von dvakrát denne. Vďaka tomu som sa naučil rešpektovať vodítko a vybiť energiu. Prospeje to mne i pánovi. Takže ak nemáš čas chodiť s nami von, kúp si domov morča.

socializácia

Spoznal som svojho pána, rodinu, záhradu, blízke okolie, vrátane susedov. Teraz prišiel čas spoznať okolitý svet. Haf, ako mne sa nechcelo. Lenže nakoniec to bolo fajn. Hral som si s malými deťmi, dospelí si ma hladkali. Dokonca som aj kňučal, keď sme odchádzali. Raz bude mať tvoj miláčik niečo okolo 70 kg, musí sa naučiť kamarátiť s ostatnými ľuďmi a psíkov.

Ten prvý výlet bol pre mňa náročný. Išli sme autobusom a dostal som takú vec na ňufák, ktorá mi najskôr vadila, ale potom som si na ňu zvykol. Išli sme autobusom hodinu a potom išli parkom pešo. Potom vlakom, ten bol lepší, viac miesta. Môj pán je veľmi dôsledný, nezabudol, že musím po ceste niečo piť a jesť. Keď som nakukol ňufákom do jeho batohu, bola tam miska, voda, piškóty, granule a noviny (keď by sa mi chcelo v dopravnom prostriedku na záchod). Po ceste mi pán ukazoval mesto, autá, domy, ľudí. Páčilo sa mi, ako hovorí: "To je dobrý, to je len auto. V pohode, to je kamarát, ten nám neublíži. "Zakaždým, keď sme niekoho stretli, tak mi ho predstavil a vysvetlil, že sa nemusím báť. S postupom času som sa naučil, že väčšina ľudí nepredstavuje hrozbu.

Pri prvom výlete ma vzal k svojej kamarátke ďaleko od domova. Cesta bola v pohode, akurát bolo horúco. Jeho kamarátka mala rotvajlerku. Páčila sa mi, ale nechcela sa hrať. Rešpektovala, že som na jej území, ale hrať sa nechcela. Večer, keď išli spať, ma ale naučila strážiť. Nemohol som sa dočkať, až to doma predvediem. Druhý deň sme sa vracali domov. Po ceste som bol unavený a pán taky. Rozvalil sa na gauči vonku a ja si ľahol pod neho. Síce som bol unavený, ale na všetko, čo prešlo okolo plota, som si štěknul. Zakaždým ho to vzbudilo. Pochválil ma a spal ďalej. Nasledujúci deň mi vysvetľoval, že nemusím štekať na všetko, čo sa len pohne pred domom. Radím ti dobre ako skúsený "Kavkazanech", nepodceňuj socializáciu s ostatnými ľuďmi. Veľa na svojho psíka hovor. Rozprávaj sa s ním o veciach a ľuďoch, ktoré na prechádzke stretnete. Predsa nechceš, aby bol nedôverčivý úplne ku všetkému a bol skoro celý život zatvorený v koterci a štekal. Áno, je pravda, že sme veľmi nedôverčiví psy, ale pamätaj, že kúsok charakteru máme zo svojho pána. Čo nás v šteňacom veku naučíš, to sa nestratí. A keď neposlúchneme, musí nasledovať trest.

trestanie

Napíšem ti to takto. Keď nás budeš mlátiť, nebudeme tí veriť. Keď na nás budeš moc dobrý a málo dôsledný, nebudeme ťa počúvať. Keď niečo vykonáme a tie nás niečím praštíš, mnohokrát nepochopíme prečo. Poradím ti, ako potrestať svojho "Kavkazanech". Takže sprvu. Trestať nás fyzicky nie je dobré, ale predsa len niečo urobiť musíš. Musíš sa prejaviť ako fena, pretože ťa beriem ako matku. Budem tu uvádzať príklad, že tvoj psík robí doma mláčky a pri tom má aj otvorené dvere. Pokiaľ mu desaťkrát vysvetlíš, že sa to robí vonku, a dokážeš ho tam, a napriek tomu to nerešpektuje, musíš zakročiť. Môj pán mi to vysvetlil takto. Urobil som po niekoľkýkrát mláčku na chodbe. Potom keď to videl, zavolal si ma a ja som vedel, že sa niečo stalo už len z toho, ako pozeral nahnevane. Zaliezol som pod stôl a pozeral na neho. Zvýšeným hlasom hovoril: "Čo to je? Kde máš čúrať? Vonku, nie v dome! "Potom mi zobral moje tri hračky a upratal ich do skrine. Vzal handru a utrel to po mne. A ešte to vzal jarou. Hodil handru vedľa mňa a odišiel von na schodík. Úplne ma ignoroval. Pod stolom som kňučal, ale on sa ani neotočil. Trhalo mi to moje psie srdce, keď si ma nevšímal. Utekal som za ním von sa uzmieriť. Sadol som vedľa neho a štuchal doň ňufákom. Nič. Sadol som si pred neho a on robil, že tam nie som. To si dovolil veľa, ignorovať ma. Olizol som mu lýtko a on povedal: "Nechaj ma!" A odišiel preč. Nejakú dobu sa mi potom nevenoval. Ja ležal v jednom kúte a on sedel pri stole v druhom. Potom sa mi chcelo na záchod. Odišiel som von a on šiel za mnou. Keď ma videl, že ciká vonku, vrátil mi hračky a hral si so mnou. Takto som sa naučil cikať vonku. Je šikovný. Vedel, že mlátenie a podobné fyzické tresty na mňa jednoducho neplatí.

Najväčší potrestanie je ignorácia. Ovšem raz ma potrestal skutočne veľa. Hrýzol som nohu od stola a pritom som vedel, že to nesmiem, pretože mi to vysvetlil, ale kvôli svojej lenivosti som si nedošiel pre hračku a noha od stola, no, ako to len šteknúť, proste bola bližšie. Videl to. A jemne ma chytil za kožtičku za hlavou. No teda. Nedržal ma silno, ale bolo mi to tak veľa nepríjemné, že už som to nikdy neurobil.

Musíš si dávať pozor, za čo svojho psíka trestáš, pretože nie vždy si v práve ty. A pamätaj, že nespravodlivé potrestanie si budeme pamätať celý život. Maj trpezlivosť, pretože my ju musíme mať s tebou.

Iste, že som ti nezaštěkal o svojom živote úplne všetko, ale pre začiatok je to veľa informácií. Možno sa niekedy v dohľadnej dobe ešte o mne niečo dočítaš. Avšak si dobre rozmysli, či si pořídíš kaukazského pastierskeho psa, pretože je to zložitý pes na výchovu, ale ak sa ti to podarí, tak ťa nikdy neopustí a bude milovať teba a tvoju rodinu. Nemusíš sa báť rôznych videí na internete, kde sú agresívne "Kavkazanech". Pes bude taký, akého ho vychováš. Daj mu lásku a dôslednosť a on ti to bude vracať celý život. Chcel by som pozdraviť všetkých "z Kaukazu" a ich pánov.

Váš dopisovateľ Apollo

Slovo autora:

Ďakujem za prečítanie článku. Apollo je výnimočný pes, jeho matka a otec sú tiež "Kavkazanech". Aktívne sa venujú canisterapii. Apollo bude mať pravdepodobne miernejší povahu po svojich rodičoch. Je veľmi šikovný, v dvoch mesiacoch sa naučil povely: sadni, ľahni, jedlo, ku mne, nesmieš. Toto všetko zvládol za jeden týždeň. Teraz sa plne venujeme socializácii. Rozhodne sa nebudeme učiť všetky povely, pretože to bude pre jeho život zbytočné. Takéto psy musíte učiť len, čo využijú. Nielenže by ho to nebavilo, ale bolo by zložité ho to naučiť. Už tak je tento pes časovo náročný, preto je lepšie učiť základy, ale kvalitne a precízne tak, aby vás vždy poslúchol. Pes vás vypočuť musí, pretože raz vyrastie a bude veľa silný. Nepodceňujte socializácii s okolím, to je najviac dôležité. Spestrite si aby poznal vašu intonáciu hlasu, podľa toho spozná, kedy sa hneváte, kedy máte radosť a strach. To je veľmi podstatná vec pre jeho zdravý rozvoj. Ďakujem vám za prečítanie článku.

JM Čech