Rubartova choroba

Jedná sa o akútne infekčné ochorenie spôsobené adenovírusy. Vírus sa šíri kvapôčkovou infekciou a prejavuje sa horúčkami a zápalom pečene. Choroba sa vyskytuje najmä u mladých psov vo veku jedného až dvoch rokov.

Adenovírus typu 1, ktorý chorobu spôsobuje, je celkom odolný vo vonkajšom prostredí (pri izbovej teplote zostáva infekčné niekoľko dní, pri 4 ° C až niekoľko mesiacov). Prirodzenými prenášačmi choroby sú vonkajšie parazity psov, vírus sa ale prenáša aj cez kontaminované oblečenie alebo predmety. U nakazeného psa sa vírus množí na mandliach a lymfatických uzlinách, lymfou preniká ďalej do krvi. V krvi sa nachádza od 4. dňa po infekcii, postupne sa šíri do všetkých tkanív a orgánov. Je prítomný nielen v krvi, ale aj v slinách, moči a výkaloch. Nakazený pes vylučuje vírus ešte 6 až 9 mesiacov po infekcii. U klinicky zjavných prípadov môže byť úmrtnosť ochorenie až 40%. Liečba spočíva v podpornom podávaní infúzií. Pomocou antibiotík sa lieči až druhotné bakteriálne infekcie. Dobrá správa je, že proti infekčnými zápalu pečene existuje účinná vakcína.

Akútna vs. chronický priebeh

Akútna priebeh choroby je dramatický. Ak si pes do jedného týždňa po infekcii nevytvoril dostatočnú hladinu protilátok, zomiera náhle na zlyhanie pečene. Priebeh choroby je veľmi rýchly, na prvý pohľad môže pripomínať otravu, je spojený s poruchami zrážania krvi.

Chronický priebeh sa vyskytuje aj psov, ktorí si vytvorili viac protilátok. Zvieratá trpia zápalom pečene, obličiek, objavuje sa hnačka a vracanie. Približne u 20% chorých jedincov sa objavuje tzv. Modré oko, čo je modrý zákal rohovky (je spôsobený opuchom a zápalom v prednej očnej komore). Oko je bolestivé a slzia. Pokiaľ pes prekoná choroba, oči sa zvyčajne do 3 týždňov vráti do normálu, časom sa však môže rozvinúť zelený zákal. Infekčný zápal pečene sprevádza horúčka, silný hnačka (môže byť s krvou), vracanie a bolestivé brucho. U chorých psov sa často objavuje aj zápal hrtana, niekedy aj zápal pľúc. Charakteristické sú tiež opuchnuté a začervenané mandle, krčné lymfatické uzliny bývajú zväčšené. Niekedy sa objavujú aj opuchy podkožia (oblasť krku, hlavy alebo chrbta), čo vidno najmä u hladkosrstých psov. Môže sa objaviť žltačka, aj keď nie je tak častá. Pečeň je zväčšená a pri ich vážnejším poškodení sa môžu vyskytnúť poruchy zrážania krvi, vodnateľnosť brucha alebo postihnutie mozgu (zmätenosť, bezvedomie). U miernych foriem ochorenia sú jedinými príznaky nechutenstvo, apatia, krátkodobá horúčka, zvracanie a hnačka. V niektorých prípadoch môžu byť postihnuté len oči bez ďalších príznakov. Chronická infekcia môže časom spôsobiť tiež cirhózu a zlyhanie pečene či zlyhanie obličiek.

Zdroj: MVDr. Jana Kočová. Weimarský stavač, historie- chov - výcvik, Mladá fronta, 2016