História
V čínskych zápisoch hongkongského klubu "Tradícia šarpeja" sa uvádza, že miestom pôvodu šarpejov je mesto Dali.
Bohužiaľ neexistujú žiadne záznamy, ktoré by spoľahlivo objasnili pôvod tohto plemena. Sošky a maľby nájdené v hrobkách znázorňujú šarpeja ešte bez nadbytku voľnej kože a zdá sa, že v ďalšom období sa tento strážny pes začína vyvíjať dvomi smermi: k väčšej veľkosti a dlhšia srsti (tu mohol byť krížený s čau-čau aj inými plemenami a používaný k stráženie obydlia a stád, lovu jeleňov i medveďov) a k väčšiemu množstvo voľnej kože, kde sa začína šarpej správať a využívať ako bojové plemeno. Istá príbuznosť však smeruje k plemenu čau-čau. Obaja by mohli pochádzať zo starobylého strážneho psa z dynastie Han (2. storočia nl), tzv. "Hanského psa". O príbuznosti oboch svedčí tmavomodrý jazyk.
Katastrofou pre všetkých psov v Číne bol nástup komunizmu k moci, kedy psi museli prakticky zmiznúť zo spoločnosti. V dôsledku veľkých hladomorov bolo v krajine mnoho psov vyhubené. Stali sa veľkou konkurenciou pre limitovanú dodávku potravín. Čínsky diktátor Mao Ce-tung, ktorý inicioval v roku 1966 Veľkú proletárskou kultúrnu revolúciu, dosiahol, že sa krajina zmietala v chaose a došlo k obrovským škodám na kultúrnom dedičstve. Psy sa stali prežitkom, potravné konkurenciou a kynológie niečím neužitočným. Šarpej však už bol na pokraji vyhynutia as ním boli ohrozené aj cenné záznamy o jeho minulosti. Pod záchranou tohto jedinečného plemena je podpísaný čínsky chovateľ, dnes i posudzovateľ Matgo Law, ktorý v sedemdesiatych rokoch hľadal na čínskom vidieku posledné kusy šarpejov. Najmä na Taiwane a v okolí Hongkongu nachádzal a vyberal jedinca schopné chovu, na ktorých založil znovuobnovený chov plemena Shar-Pei. V Guinessovej knihe rekordov z roku 1978 je šarpej zapísaný ako najvzácnejšie a najohrozenejšie plemeno na svete, v tom čase existovalo už len niečo okolo 60 jedincov. Vďaka obnovenie diplomatických stykov medzi USA a Čínou sa šarpej dostal aj k americkým chovateľom, ktorí sa tiež podieľali na záchrane plemena Shar-Pei. Američania sa uberali trochu iným smerom. Nerešpektovali to, o čo čínski chovatelia usilovali, a tak sa trochu odklonili od jednofarebnosti a od pôvodného čínskeho štandardu, ktorý charakterizoval šarpeja ako dobre osvaleného stredného psa s krátkou, pevnú a zježenou srsťou. V Amerike sa šarpej stal hlavne veľmi výnosným obchodným artiklom a na kvalitu zdraví či povahu sa nehľadelo a taktiež sfarbenie týchto psov naberalo nových podôb. Čína sa dištancuje od nerešpektovania exteriéru, avšak štandard FCI č.309 / 09.08.1999 D uznáva rôzne varianty. Vďaka tomu sú dnešné šarpejové tak rôznorodí, že ťažko nájdeme dva psy rovnakého typu či farby.
Povaha a využitie
Šarpej zaujme nielen svojím vzhľadom, ale aj povahou. Nezainteresovaný pozorovateľ by povedal, že je to zachmúrený a pokojný pes. K cudzím sa naozaj chová občas odmerane, je nedôverčivý a ani na seba nijako neupozorňuje.
Ľudovo sa dá povedať, že šarpej je "fixovaný samorast". Má svoju hlavu, tvári sa, že premýšľa nad povelom a vyhodnocuje situáciu - ak je daný povel nutný, aktuálny alebo či nie je zbytočný. Základným povelom sa naučia a chápe, čo sa po ňom žiada, ale nevykonáva je bezmyšlienkovite. Je trpezlivý, vnímavý a veľmi citlivý a už od šteniatka čistotný. Tvrdým zaobchádzaním sa jeho charakter oslabuje a môže sa stať, že z neho vyrastie nedôverčivý či agresívny jedinec. K cvičákovému drilu sa veľmi nehodí, ale existujú aj výnimky so zloženou pracovné skúškou (ZZO - Erwin Black Charizma, ZOP - HAKIM XIN Doubravecký vrch). Rovnako tak sa nájdu výnimky v coursingu (Majster Českej republiky Castlon Crease Pei). Iní trénujú agility či tanec so psom. Ako sú šarpejové rozdielni v typu, sú rozdielni aj v povahe. Jeden vybíja svoju energiu, kde sa dá, druhý celý deň prespí. Tých, ktorí neradi menia svoje návyky, je však oveľa viac, ale v žiadnom prípade nie sú leniví. Všeobecne možno povedať, že šarpejové "športového typu" bývajú živšie a tiež sa medzi nimi môžu vyskytovať viac tvrdohlaví jedinci. Miluje svojho pána, svoju rodinu a cíti sa šťastný, keď môže mať o všetkom prehľad.
vzhľad
Šarpejové sa líšia v množstve voľnej kože a záhybov na tele. Jedni majú zväčšenou kožu na hlave a pyskoch, iní nemajú pysky tak mäsité a ich koža je hladšia, bez záhybov. Rovnako srsť je rôzna. V prvom prípade je tvrdá, vzpriamená, bez podsady, v dĺžke do 1 cm a nepríjemne pichľavá a tvrdá. Druhý typ srsti je dlhšia - až do 2,5 cm - a mal by na dotyk pripomínať kefu. Krátkosrstí jedinci mávajú jemnejšia telesnú stavbu a oveľa menšie hlavu s menej mäsitými pysky. Ich koža býva väčšinou viac zvrásnená a celkovo pôsobí tento typ športovým dojmom. Bývajú živšie, nabití energiou.
Jedinci s dlhšou srsťou bývajú zavalitejšie s hrubou kožou a menej vráskami. Voľná koža je väčšinou na laloku, hlava je mäsitá a so svojím silným telom pôsobí taký pes zavalitejším a pokojnejším dojmom. Šarpej je jednou z najfarebnejších rás psov. Sfarbenie srsti býva veľmi rôznorodé, avšak jednofarebnosť je štandardná (okrem bielej). Základné farby sú: čierna, hnedá, červená, piesková, krémová, žltá, modrá, aprikot, isabel a lila. Odtieňov je ale niečo okolo šestnástich. K nim nepočítame rôzne varianty: od svetlo hrdzavé do mahagónové alebo od svetlo striebornej do šedomodrej s nebeským nádychom. Šarpej má v kohútiku 44-51 cm.
starostlivosť
Šarpej nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť, jeho srsť postačí pravidelne vyčesávať a tiež v prípadoch potreby vytrieť mäkkou handričkou. V dobe pĺznutia je vhodné pri vyčesávanie napr. Gumovou rukavicou dodržať pravidelnosť, aby rýchlejšie mohla narásť srsť nová. Niektorí jedinci môžu trpieť potravné alergiou, ktorú väčšinou spôsobuje pšenice v zložení granulované potravy. Iní môžu mať alergiu na trávy či pele. Tento problém je odstrániteľný vhodným výberom potravy či vyhýbaním sa rizikovým miestam. Šarpej nie je psom vhodným do koterca. Bez spoločnosti človeka a zavretý v koterci veľmi trpí. Miluje prechádzky, ale ešte radšej má svoje pohodlie a veľmi rád spí. V správnych rukách to bývajú bezproblémov psi. Šarpej je pes s veľkým srdcom, spoločenský a pokojný, ale nehodí sa pre každého. Ak niekto očakáva neustálej plnenie povelov alebo denný vyžitia na kynologických akciách, bude sklamaný.
Text: Jana Šateková, ch.s. Z JAN-TU-KU
www.zjanzdeku.wbs.cz
Foto: Renata Hofmann, Petr Kozelka
Kompletný článok o plemene šarpej vyšiel v Môj pes, moja mačka č. 5/09