Seriál správne kŕmenie: 5. Granule, konzervy, alebo domáca strava?

Záleží len na vás, akú formu kŕmenie zvolíte. Či už sa rozhodnete pre granule, konzervy, alebo doma pripravenú stravu, vždy by ste mali dbať na vyváženosť a kvalitu krmiva. Psy sú na ľuďoch závislí, a čo sa týka výživy, platí to dvojnásobne.

Väčšina majiteľov kŕmi svojich psov komerčne vyrábanými granulami, niekto však nedá dopustiť na domácu stravu. Čo je lepšie? Na to sa nedá jednoznačne odpovedať. Všetko má svoje výhody a nevýhody, navyše každý pes je iný a každému vyhovuje niečo iné. Záleží na každom, koľko času, energie a peňazí chce výžive svojho domáceho maznáčika venovať. Ľudia, ktorí sú ochotní obetovať svoju energiu a čas príprave krmiva, môžu zvoliť klasickú stravu (varené mäso a prílohy) alebo surovú (BARF), prípadne dokrmovať psími konzervami alebo vopred pripraveným baleným či sušeným mäsom. Pre chovateľov s časovou vyťaženosťou je väčšinou lepšie zvoliť granule.

granule

Jedná sa o kompletnú kŕmnu zmes určenú pre všetky plemená psov všetkých vekových a hmotnostných kategórií. Nespornou výhodou je ich ľahká skladovateľnosť a jednoduché dávkovanie. Čas, ktorý majiteľ ušetrí prípravou krmiva, môže venovať prechádzkach alebo iným aktivitám so psom. Ďalšou prednosťou je predovšetkým energetická hodnota s vysokou koncentráciou živín pri relatívne malom objeme. Zloženie sa líši u každej značky. Všeobecne sa do suchého krmiva spracováva mäso a mäsová múčka, obilniny či zemiaky, vitamíny a minerálne látky, ovocie, zelenina, funkčné doplnky (kĺbová výživa, probiotiká ...) atď. Tieto zložky sú v krmive v rôznom hmotnostnom a druhovom zastúpenie. Ďalšiu výhodu granúl je ich vyváženosť, majiteľ má istotu, že zviera dostáva všetko, čo potrebuje, v správnom pomere a množstve. Samozrejme musí ísť o granule kvalitné, nie lacné ekonomickej rady. Aj keď granule môžu vyzerať na prvý pohľad rovnako, rozdiel medzi jednotlivými značkami je obrovský. Nekvalitné komerčné krmivá majú podiel na rade ochorení a ťažkostí (alergie, obezita, nadúvanie, atď.). Kvalita je závislá hlavne na prvotné surovine (mäso alebo mäsová múčka), z ktorej sa granule vyrábajú, obsahu obilnín, spôsobu konzervácie a technologickom postupe výroby. Viac o tom, ako sa vyznať v zložení, sa dočítate v prvom dieli nášho seriálu o výžive. O problematike mäsa a obilnín sa dočítate v druhom a treťom diele. Nevýhodou granúl je nižšia stráviteľnosť oproti mäsu a tiež fakt, že sú málo aromatické a niektorým psom nechutia. Tento problém sa dá vyriešiť dochucením pomocou konzervy či vlažného mäsového vývaru bez soli, prípadne možno po určitej dobe meniť jednotlivé receptúry (u psov, ktorí nemajú citlivý zažívací trakt, alergie a pod., Možno odporučiť striedanie jednotlivých receptúr po 3-6 mesiacoch). Než kúpite dvacetikilový vrece, je lepšie overiť chutnosť krmiva na malej vzorke. Väčšina značiek dodáva všetky typy krmív aj v malých baleniach. Je tiež dôležité granule správne skladovať, tj. Mať je v suchu a v uzatvárateľnom obale, aby sa zabránilo oxidácii tukov. Nemenej dôležité je skŕmiť granule najlepšie do 3 mesiacov po otvorení vrecia (preto vždy voľte balenie primerane veľké a nekupujte granule v predajni z otvorených vriec).

konzervy

Vlhké krmivo v podobe konzerv je pre psov viac atraktívne, pretože po otvorení lákavo vonia. Príprava je jednoduchá, stačí otvoriť, preložiť do misky a servírovať. K mäsovým konzervám možno primiešavať aj prílohy (napr. Ryžu). Výhodou je, že pre svoju chutnosť je konzervované krmivo zvieratami dobre prijímané. Menej nadšený býva majiteľ psa, pretože na pokrytie rovnakej energetickej potreby je vlhkého krmiva potrebné oveľa viac než krmiva suchého. A keď sa rozhodnete kŕmiť naozaj kvalitnými výrobkami, tak sa to predraží (platí najmä pre veľké plemená psov). Nevýhodou je aj nutnosť rýchlej spotreby po otvorení. Konzervované krmivo je však dobrým doplnkom jedálnička. Ale pozor, niektorí psi, ktorí sú zvyknutí iba na granule, naň môžu reagovať hnačkou. Na trhu je k dostaniu veľa značiek, ktoré sa líšia ako kvalitou, tak i cenou. Všeobecne rozlišujeme niekoľko typov konzerv. Prvá obsahuje kúsky mäsa v omáčke (často k dostaniu vo vrecúškach, ktoré sa hodia pre malé plemená), druhým typom sú kúsky mäsa v "paté" zmesi (rozomleté mäso s ďalšími zložkami), posledným typom sú konzervy v malých alumíniových škatuľkách, ktoré väčšinou obsahujú len jeden druh mäsa. Neoplatí sa kupovať podozrivo lacné výrobky, pretože sú väčšinou nekvalitné a nepredstavujú plnohodnotnú výživu. Čím je obsah konzervy zložitými na, teda čím je kašovitější, tým menej dôvery do neho možno vkladať. Aj v prípade konzerv je vhodné sledovať etikety. Ideálne je, keď v zložení nenájdete žiadne obilniny, sóju, chemická dochucovadlá, umelé farbivá a konzervanty.

Doma varená strava

Kombinuje sa varené mäso s príkrmami. Zloženie kŕmnej dávky by malo obsahovať približne dva diely mäsa a jeden diel príkrmu (ryža, ovsené vločky ...). Krmivo sa dopĺňa o surovú aj varenú zeleninu a vajcia, ktoré sú výborným zdoj vitamínov A, D, kyseliny listovej, B12 a tiež železa. Z mliečnych výrobkov je vhodný najmä tvaroh, syr (nie tavený) a kyslej výrobky. Surová zelenina obsahuje viac vitamínov, ale psy ju horšie trávia, preto je dobré ju rozmixovať. Obilniny, strukoviny a zemiaky je nutné vždy podávať varené! Nevýhodou doma pripraveného krmiva je, že kŕmnu dávku je ťažšie zostaviť, aby bola vyvážená. Je potrebné dopĺňať minerály, vitamíny, doplnky kĺbovej výživy atď. Výhodou je, že presne viete, čo psovi v miske predkladáte a sami si vyberiete kvalitu ingrediencií, z ktorých budete variť. S trochou fantázie môže byť strava veľmi rozmanitá (rôzna mäsa, prílohy, zelenina a bylinky). Ryby by sa mali do kŕmnej dávky zaraďovať maximálne dvakrát týždenne kvôli zvýšenému riziku obsahu ťažkých kovov. Tučné ryby sú výborným zdrojom vitamínov A, D a omega 3 nenasýtených mastných kyselín. Je dobré pridávať do kŕmnej dávky tiež vnútornosti, ale s pečeňou buďte opatrní, majú vysoký obsah vitamínu A a môže teda dôjsť k predávkovaniu! Slezina môže u citlivých jedincov vyvolať hnačku. Nie je nutné dávať len chudé mäso, pes zužitkuje aj chrupavky a šľachy. Pozor ale na varené kosti (najmä kuracie a králičie), ktoré sa ľahko lámu a sú natoľko ostré, že môže dôjsť k zapichnutie do sliznice žalúdka alebo čreva. Ak nie sú podávané kosti, je nutné dodávať do kŕmnej dávky vápnik, pretože mäso (svalovina) ho obsahuje malé množstvo (na rozdiel od fosforu, kedy je pomer Ca: P v svalovine cca 1: 15-20). Sejny tak napríklad vitamíny A, D a jód je potrebné doplniť kvôli nízkemu obsahu v mäse. Ak pridávate kosti (najlepšie surové), je nutný návyk (reps. Ak je psovi nedávate od šteňaťa, nemali by ste s tým v dospelosti začínať, pretože po cca 2 rokoch sa vytráca tzv. Ihlový reflex a hrozí poranenie tráviaceho traktu). Podávanie 10-15% kostí (u rastúcich až 20%) pokryje potrebu vápnika. Veľkou prednosťou domáceho krmiva je to, že psom veľmi chutí. Najväčšou nevýhodou je, že nikdy presne neviete, koľko a ktorých živín organizmus z krmiva vstrebal a dokázal absorbovať k ďalšiemu využitiu. Pri kŕmení klasicky aj Barf treba zdôrazniť dôležitosť rozmanitosti použitých potravín. Čím je väčší, tým širšie je spektrum živín, vitamínov a minerálnych prvkov a tým je istejšie, že pes dostane všetky pre neho dôležité zložky potravy. Problémy sa objavujú častejšie u zvierat, ktoré sú kŕmené jednostranne, napríklad len jedným druhom mäsa s ryžou a mrkvou. Ďalšou nevýhodou je väčšia časová náročnosť na prípravu a ťažšie skladovanie (zvlášť na cestách).

BARF

Akronym BARF ako prvá použila Američanka Debbie Trippová a označila ním ľudí, ktorí kŕmia svojich psov surovú čerstvú potravou, následne tak bolo pomenované aj krmivo samotné. V tomto prípade znamenal akronym Born Again Raw Feeders (novo zrodenie "kŕmiacej" surovou stravou) alebo Bones And Raw Food (kosti a surová strava). Neskôr bol pridaný ešte význam "Biologically appropriate Raw Foods" (biologicky vhodná surová strava). Jednoducho povedané BARF znamená kŕmenie surovou stravou, keď majiteľ psa sám z čerstvých surovín pripravuje kŕmenie, aby imitoval výživu divoko žijúcich psovitých šeliem. Zástancovia Barf argumentujú tým, že surová strava je najprirodzenejšou a prírode najbližší forma výživy psa. Vďaka vynechaním teplotného spracovania obsahuje všetky bioaktívne látky. Výhodou je, že psom väčšinou veľmi chutná, majiteľ môže výživu presne prispôsobiť potrebám psa a vždy presne vie, čo mu dáva do misky. Žalúdok psa vie tráviť rôzne druhy potravy, takže sa minimalizujú tráviace ťažkosti v podobe zvracania a hnačiek. Ďalšou prednosťou je aj to, že mäso sa podáva vo veľkých kusoch alebo na kostiach a pes si tak vďaka obhrýzanie čistí zubný kameň. Dobrá je aj využiteľnosť krmiva - množstvo trusu je oveľa menšia ako pri kŕmení granulami. Nevýhodou je časová náročnosť, nutnosť kupovať a zháňať vhodné mäso (pre malé plemená možno nakupovať v predajniach mäsa, pre veľká je finančne výhodnejšie nakupovať u firiem, ktoré sa špecializujú na predaj kŕmneho mäsa). Ďalším problémom býva kŕmenie na cestách a tiež skladovanie mäsa. Čím je pes väčší, tým je vhodnejšie obstaranie veľkého mrazničky. Denná kŕmna dávka dospelého jedinca by mala činiť orientačne 2-3% ideálnej hmotnosti. Zloženie kŕmnej dávky pre dospelého psa je zhruba takéto: 60-70% mäsité kosti + 10-20% čistá svalovina, vnútornosti, vajcia a mliečne výrobky + 20-30% rastlinných zložiek - prevažne zeleniny, obilnín len málo. (Ak sa rozhodnete kŕmiť bez obilnín, tak 70% prílohy by mala tvoriť zelenina a 30% ovocia. Keď budete kŕmiť s obilninami, tak sa odporúča, aby 60% prílohy tvorila zelenina, 30% ovocia a 10% obilniny.). Ku krmivu sa pridávajú rôzne doplnky stravy. Nutričné vyváženosti sa dosiahne v časovom horizonte niekoľkých týždňov (podobne ako vo voľnej prírode). Ak sa chcete o barfování dozvedieť viac, čítajte tu .

Na otázky odpovedá veterinárka MVDr. Markéta Valešová:

Aký spôsob kŕmenia je podľa vás pre psov najvhodnejší? Záleží na veku psa?

Vždy záleží na každom jedincovi a jeho majiteľovi. Niektorý psom vyhovuje strava klasická varená, napríklad v kombinácii s granulami, iným vyhovuje BARF alebo naopak len granule. Vždy je nutné vhodnosť / nevhodnosť krmiva hodnotiť s dostatočným odstupom. Podľa môjho názoru je vplyv kvalitnej stravy vidieť po 4-6 mesiacoch, preto je dôležité hodnotiť celkový zdravotný stav a kvalitu kože a srsti po dlhšej dobe ktoré napríklad po mesiaci. Ak chce niekto kŕmiť varenou alebo BARF stravou, musí ale vedieť, aké zložky by mala strava obsahovať, aby bola vyvážená. Kŕmenie granulami nemusí vždy znamenať, že pes dostane všetky živiny, ktoré potrebuje, zvlášť je nutné dať si pozor na podozrivo lacné granule! Je dôležité čítať si zloženie granúl. Čo sa týka konzerv, nie som ich zástancom, príde mi vhodnejšie buď varené / čerstvé mäso alebo granule. Konzervy a kapsičky dať občas len "na prilepšenie". Dnes je vzrastajúci trend kŕmiť tzv. Vegánskymi granulami psov ale aj mačky. Pes je fakultatívne mäsožravec - tzn. že môže jesť aj ostatné zložky potravy než len mäso, ale mačka je obligátny mäsožravec - tzn. vyžaduje iba mäsitú stravu. Ani u psa by som ale tieto granule neodporučila, pokiaľ to nie je zo zdravotných dôvodov nutné.

Zástancovia klasického kŕmenie tvrdí, že skôr, ako sa začalo vo veľkom kŕmiť granulami, boli psy zdravší, nebolo toľko potravných alergií atď. Je to pravda? Nesú granule vinu na vyššej chorobnosti psov?

Áno, myslím si, že skôr naozaj nebolo toľko psíkov alergických na zložky krmiva, ako je tomu dnes. Granule na tom majú možno svoj podiel, ale ďalšie vecou je pokrok v medicíne malých zvierat všeobecne. Predtým sa psy nesprávali ako domáci maznáčikovia, ako je tomu dnes a tomu tiež zodpovedala veterinárnej pečie o ne, dĺžka života atď. Je pravdou, že psy kŕmenie výhradne granulami majú častejšie zažívacie ťažkosti pri požitie inej stravy, pretože ich tráviaci trakt je granulami stimulovaný omnoho menej ako je tomu pri kŕmení varenú alebo surovú stravou. Ďalšou vecou je, že v granulách obsiahnuté chemické konzervanty sú schopné vyvolať alergiu a sú tiež potenciálnymi karcinogény, preto je vhodné vyberať granule konzervované prírodne. Percento výskytu rakovinu u psov má narastajúcu tendenciu, ale je to okrem iného dané tým, že máme moderné prístroje, vďaka ktorým sme schopní tumor (či benígne alebo malígne) diagnostikovať, navyše niektoré nádory (napr. Nádor mliečnej žľazy u súk) sú podmienené hormonálne. Pokiaľ majiteľ dáva svojmu psovi nekvalitné granule, potom možno konštatovať, že sa toto kŕmenie podpíše na vyššej chorobnosti daného jedinca. Všeobecne to však o kŕmení granulami podľa môjho názoru povedať nedá, pretože vždy záleží na konkrétnom prípade (teda na psovi a konkrétnych granulách).

Je z hľadiska trávenia a obsahu živín lepšie podávať mäso varené, alebo surové?

Surové mäso si uchováva viac živín ako mäso varené, ale zo surového mäsa sú tieto zložky väčšinou ťažšie stráviteľné.

Akým potravinám sa pri príprave domácej stravy vyhnúť? Sú nejaké potraviny pre psa vyložene nebezpečné?

Medzi potraviny nebezpečné pre psov zaraďujeme kakao a čokoládu, ktoré obsahujú teobromín, ktorého LD 50 (smrteľná dávka, ktorá spôsobí úhyn 50% zvierat) je 250-500 mg / kg živej hmotnosti, príznaky otravy sú viditeľné už pri dávke 40-50 mg / kg. Najviac teobromínu obsahuje čokoláda na varenie (cca 1400 mg / 100g). Theobromin spôsobuje poškodenie obličiek a zlyhanie srdca. Ďalšie potraviny, ktorých by sme sa mali vyvarovať, sú cibuľa, cesnak, hrozno, hrozienka, avokádo. Toxická je pre psy aj soľ a to už pri dávke 4g soli / kg živej hmotnosti. Ďalej by sme sa mali vyvarovať koreneným potravinám, plesnivému alebo skazenému krmive.

Aký je váš názor na BARF? Na čo by mal majiteľ psa dávať pozor?

Keď to psíkovi aj majiteľovi plne vyhovuje, teda ak psík dobre prospieva a nemá žiadne zdravotné problémy, nevidím dôvod, prečo takto nekŕmiť. Problém však môže nastať, ak prechádza psík na BARF napr. V 5 rokoch, kedy bol kŕmený výhradne granulami alebo varenú stravou bez kostí. V tom prípade totiž ihlový reflex vymizol, preto sa musia kosti zaraďovať opatrne a to až po cca 14 dňoch kŕmenie surovým mäsom, tzn. tráviaci trakt si musí na kŕmenie prirodzenou stravou pomaly privyknúť. Pri kŕmení BARF je nutné dávať si pozor tiež na riziko baktérií a parazitov v surovom mäse. Väčšina parazitov sa zničí pri mrazenie mäsa. Napríklad Toxoplazma a Neospora sa ničí zmrazením na -20 ° C po dobu niekoľkých hodín. Trichinella, ktorá sa vyskytuje hlavne v mäse diviakov, sa zničí zmrazením na -20 ° C po dobu 2-3 týždňov. Z baktérií sú to napr. Salmonella, Campylobacter, Listeria a E. coli, ktoré najmä u oslabených jedincov môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy.

Odborná spolupráca: MVDr. Markéta Valešová

zdroje:

Kateřina Novosádová, BARF, Kŕmenie psa prirodzenou stravou, Plot, 2011

Swanie Simon, Zdravá výživa pre starého a chorého psa - surová strava BARF, Grada, 2010

MVDr. Jana Kočová. Weimarský stavač, historie- chov - výcvik, Mladá fronta, 2016

Vladimír Škrdlík a Michal Císařovský, Ako nakŕmiť psíka a mačičku, Canis, 1994