socializácia

Socializáciou psa sa rozumie osvojenie a postupné rozvíjanie základných foriem správania, ktoré umožnia bezproblémové začlenenie psa do psej aj ľudskej spoločnosti. Je veľmi dôležité bezpečne a včas zoznamovať šteňa s najrozmanitejšími situáciami, s ktorými sa bude v priebehu života stretávať. Predchádzame tým neskorším konfliktom s ostatnými psami i ľuďmi, lekavému a nevhodnému správaniu, ktoré nám i našim psom môže neskôr značne skomplikovať vzájomnej spolužitia. Socializácia umožňujeme nášmu psovi harmonický rozvoj jeho povahy.

odovzdávaní
Vo 4. - 7. týždni života prebieha prvá socializačné fáza, takzvané odovzdávaní, ktoré sa odohráva u chovateľa. Tento proces je pre budúci život šteňaťa veľmi dôležitý. Po 4. týždni prechádza šteňa rýchlym rozvojom. Zisťuje, k akému druhu patrí, aké miesto zaujíma medzi šteňatami. Učí sa, pomocou akého správania sa presadiť a akým správaním docieli, že ho ostatní nechajú na pokoji. Priradí si človeka medzi dôverne známe živočíchy či členmi svorky. Preto je potrebné vybrať si takého chovateľa, ktorý poskytol šteňatám intenzívne kontakty s ľuďmi a čo najširšiu škálu podnetov, s ktorými mal pes možnosť sa v pokoji zoznámiť. Ak kupujete psíka k deťom, veľmi vám uľahčí situáciu, keď chovateľ v rodine má deti, na ktoré si šteňa mohlo privyknúť as ktorými nezískalo žiadnu negatívnu skúsenosť. Ak by pes žil izolovane od ľudí, zatvorený v búde alebo dokonca izolovane aj od ostatných psov, rozvinie sa u neho syndróm búdy, bude krajne bojazlivý a plachý. Niekedy sa takí psi uchyľujú aj do defenzívne agresivity. Narušená povaha sa ukazuje až neskôr po kúpe, okolo 10. - 12. týždňa života.

socializácia
Medzi 7. - 12. týždňom prebieha veľmi intenzívna socializácie, kedy zážitky, ktoré pes spracováva, sa hlboko zapíšu a podstatne ovplyvní celý jeho život. Samozrejme socializácia prebieha aj neskôr a je možné korigovať a upravovať chýbajúce alebo zlé zážitky z tohto obdobia, avšak potom je treba počítať s veľmi intenzívnym a pomalým přeučováním, ktoré nemá tak výrazné a rýchle výsledky. Nie všetko sa nám podarí napraviť a preučovanie kladie veľké nároky na našu trpezlivosť.

Po príchode šteňaťa do vašej rodiny treba mu najprv poskytnúť nejaký čas na nadviazanie kontaktu s vami a ostatnými členmi rodiny a na zoznámenie sa s vaším bytom či domom a záhradou. K nadviazanie kontaktu medzi vami a šteňaťom dochádza spravidla veľmi rýchlo, šteňa sa inštinktívne musí primknúť k niekomu, kto mu po strate matky budú chrániť, lebo bez nej by v prírode neprežilo.

Doba pred očkovaním
Častým problémom nových majiteľov je ťažké rozhodovanie v tejto fáze, či zostali nenaočkované šteňa brať medzi psami a riskovať nákazu alebo sa venovať socializácii. Po dobu, než si šteňa vytvorí imunitu, voľte teda zlatú strednú cestu. Informujte sa u vášho miestneho veterinára, aká je okolité nákazová situácia, vytvorte s ním imunizačný plán vášho šteňaťa. Pri venčení a zoznamovanie sa s ostatnými psami sa vyhnite miestam s veľkou koncentráciou psov. Nenechajte ho oňuchávať výkaly a požierať a olizovať veci zo zeme. Zabráňte šteňaťu kontaktu so psami, ktoré perfektne nepoznáte a neviete, ako sú vakcinované. Nenechajte šteňa prechladnúť a fyzicky a psychicky ho nepreťažujte.

Zoznamovanie s ostatnými psami
Pre socializácii mu vyberte psy, ktoré poznáte a viete, ako reagujú alebo sa aspoň spýtajte ich majiteľa na reakcie na šteňatá. Dbajte na to, aby psy, s ktorými sa šteňa zoznamuje, boli socializovaní a vychovaní a nemuseli ste sa obávať nepredvídané reakcie z ich strany. Zlá skúsenosť by šteňa mohla poznamenať do ďalšieho života a predznamenať tak averziu alebo bojazlivosť k rovnakým alebo podobným psom, aký mu ublížil. Psíka nechajte chvíľu ostatné psy pozorovať, sám si určí, kedy je pripravený sa k hrajúcim psom pridružiť.

Pri zoznamovaní psa s vecami a situáciami, ktoré v ňom budí obavu, postupujte pozvoľna. Ak sa pes zarazí alebo prejaví strach, Neutešujte ho a neberte ho do náručia, z miesta náhlivo neodchádzajte, ale naopak ľahostajne prejdite okolo so psom. Vaše správanie musí vysielať smerom k psovi suverenitu, ktorá ho uisťuje, že sa jedná o úplne bežnú vec. Pochváľte ho, až situáciu prekoná a upokojí sa. V prípade, že by ste sami zneisteli, začali psa chlácholiť alebo kričať či prejavovali iné neštandardné prehnané reakcie, psa to v jeho strachu z onoho podnetu ešte viac posilní a utvrdí v tom, že je naozaj dôvodné sa báť. Ak má záujem sa s danou vecou zoznámiť, umožnite mu to, ak je to bezpečné. S problematickými podnety psa zoznamujte štýlom systematické desenzibilizácia. Kritickému podnetu ho vystavte až do chvíle tesne pred tým, než sa začne báť. Akonáhle javí známky ľahkej nervozity, zarazte ďalšie zintenzívňovanie podnetu a naopak sa snažte privodiť uvoľnenie psa. Zabavte ho, použite maškrty alebo hru. Budúci deň situáciu opakujte a pozvoľna prichádzajte bližšie a bližšie.

Chôdza bez vodítka
V miestach, kde ste ešte so šteňaťom neboli, ho voďte na vodítku. Nikdy neviete, čo vás tam môže čakať, šteňa by sa mohlo zľaknúť. Chôdzi bez vodítka trémujte na miestach bezpečných, kde nehrozí, že šteňa sa niečoho zľakne a utečie. Vyvarujte sa miest, kde by ho mohlo prejsť auto. Malému šteniatku velí jeho pud sebazáchovy vás stále nasledovať a strážiť si vás, nemusíte sa teda obávať pustiť ho z vodidla na bezpečnom mieste. Pokiaľ šteňa niečo nežiaduceho upútalo, čupnú si na bobek a privolajte ho k sebe. Uvidíte, ako nadšene sa k vám rozbehne. Tu nastáva práve situácia priamo nabádajúce k odmene. Je to dobrý základ privolanie psa, ktorý si vštepuje, že prísť k vám pre neho bude vždy príjemné.

záverom
Ešte stále sa stretávam s poverou, kedy si majitelia ostrých psov určených na stráženie myslí, že strážny pes by nemal byť zvyknutý na ľudí a na psov, inak by stratil svoju ostražitosť. Nie je to pravda, naopak. Pes, ktorý vyrastá osamote bez možnosti kontaktu s ostatnými ľuďmi a psami sa veľmi často vyvinie v nevyspytateľné, nevyrovnané a bojazlivé zviera. Rovnako tak podobný predsudok zastávajú niektorí majitelia a chovatelia teraz moderných veľkých pastierskych plemien. Do útulku majiteľ priviedol osemmesačné šteňa šarplaninci s tým, že nechce byť samo na pastve, uteká a vyhľadáva kontakt s cudzími ľuďmi, s ktorými si chce hrať. Keď som mu vysvetľovala, že jednoducho nemôže preskočiť dôležitú fázu socializácie zžívaniu psa s majiteľom a ostatnými zvieratami, cítil sa podvedený. Tvrdil, že chovateľ mu predal psa s tým, že ho môže rovno zaviesť na pastvu a ponechať ho tam a že u nich na dvore nie je miesto. Radšej než by psa vzal k nim, ponechal ho v útulku.

Text: Mgr.Dana Bočková
www.utulky.estranky.cz

Foto: Eva Nováčková, Milan Kolouch