História:
V 11. storočí založili mnísi v priesmyku Veľkého Sv. Bernarda vo výške 2469 m nad morom hospic, ktorý bol určený ako útočisko pre cestujúcich a pútnikov. Od polovice 17. storočia sa tu správali veľkí horské psy na stráženie a ochranu. Ich existencia je doložená písomnou poznámkou v písomnostiach hospici z roku 1707 a obrazovo už od roku 1695. Títo veľkí obri sa začali používať ako sprievodcovia a ako záchranársky psi pre cestujúcich, ktorí zablúdili v hmle a v snehu. V starých kronikách sa hovorí o mnohých ľudských životoch, ktoré títo psi zachránili pred istou smrťou. Ústne správy vojakov prekračujúcich tento priesmyk roku 1800 s Napoleonom zvýšili v 19. storočí bernardýnovu popularitu. Po celej Európe sa tomuto plemenu hovorilo "pes Barry" a tento pes sa stal pravzorom psa záchranára. Priamym predkom bernardína bol veľký sedliacky pes, ktorý bol značne rozšírený v okolí priesmyku. Počas niekoľkých málo generácií bol vyšľachtený podľa stanoveného ideálneho typu až do dnešnej podoby svätobernardského psa. V roku 1884 bola vo februári otvorená švajčiarska plemenná kniha a vôbec prvým záznamom bol bernardín Leon. Toho istého roku bol v Bazileji v marci založený Švajčiarsky klub pre Svätobernardský psov. 2. júna 1887 bol svätobernardský pes oficiálne uznaný ako švajčiarske plemeno psov a jeho štandard bol vyhlásený za záväzný. Bernardín je švajčiarskym národným plemenom.
vzhľad:
Bernardín je pes, ktorý je zaraďovaný do skupiny pracovných horských psov. Je to impozantný svalnatý obor, ktorý má objemnú a masívne hlavu. Bernardín má široké, vypuklé čelo a jeho tmavo hnedé priateľské oči sú posadené dopredu. Bernardýnův široký, veľmi silný chvost je na konci mierne zahnutý nahor. Psy dorastajú 70 - 90 cm v kohútiku a sučky môžu dorásť 65 - 80 cm v kohútiku. Hmotnosť tohto plemena sa pohybuje okolo 50 - 90 kg. Existujú dva varianty svätobernardského psa, krátkosrsté a dlhosrsté variant. Srsť je hustá, drsná au krátkosrstých psov prilieha k telu, u dlhosrstých je ľahko zvlnená a dlhá. Základná bernardýnova farba je biela s menšími alebo väčšími červenohnedými platňami. Na hlave je žiaduce tmavé lemovanie.
Povaha a využitie:
Svätobernardský pes je mierumilovný, priateľský a oddaný priateľ. Tento dobrotivý hromotluk miluje deti a je šťastný, ak môže žiť a spať venku.Hodí sa skôr do chladnejšieho podnebie a rozhodne nie je vhodný pre život v malom byte. Bernardín sa často využíva pre záchrannú službu a pre pátranie. Je to výborný plavec, ktorý sa ľahko podrobuje výcviku. Dnes je hojne využívaný aj ako rodinný miláčik a spoločník.
starostlivosť:
Ak si bude niekto kupovať bernardína, mal by počítať s tým, že tento obor vyžaduje dostatok priestoru, pohybu a odporúčajú sa pravidelné dlhšie prechádzky. Svätobernardský pes sa priemerne dožíva 11 rokov.
Text: Martina Exnerová
Foto: Chovateľská stanica Z Dobruška stajne, www.zdobruskestaje.cz