Tazy sa už ako šteniatko ocitol v útulku a jeho ďalší osud bol nejasný. Je navyše krížencom, čo nezodpovedá dnešnému "ideálu krásy". Mal však to šťastie, že sa zapáčil pani Jane. Vzala si ho z útulku ešte ako šteňa a má z neho najvernejšieho spoločníka.
S Janou sa osud tiež nemaznal. Už od detstva trpí obojstrannou praktickú hluchotou, s čím súvisí značné problémy. Sú situácie, kedy je sluch úplne nevyhnutný. Každý deň začína ráno tým, že vás zobudí budík do práce. Potom možno za vami domov príde zazvoniť kolega a idete spolu. Cestujete automobilom a niekto za vami výstražne zatrúbi, lebo ste si nevšimli, že idete pomaly v rýchlom pruhu. Inokedy zas na základe zvuku sirény robíte priestor k predbehnutie sanitke. V práci vám príde dôležitá sms správa alebo sa spustí požiarny alarm. Doma potom zazvoní minútka, že máte vypnúť platničku alebo dokonca plače vaše dieťa. Zdravý človek si tieto veci príliš neuvedomuje, ale človek, ktorého sa to týka, by mohol pokračovať vo vymenúvaní mnohých ďalších problémov. Jana však nesedí v kúte a neľutuje sa. Je úspešnou študentkou vysokej školy, lebo okrem posunkového jazyka veľmi dobre hovorí a čítať z pier. Po nasnímaní Tazyho kontaktovala Pestrú spoločnosť a teraz sa už veľmi tešia, až jej ho vycvičí ako signálneho psa a jej obmedzenia sa tým zmenší na minimum.
Pestrá spoločnosť, ops je nezisková organizácia, ktorá sa zaoberá výcvikom asistenčných, vodiacich a signálnych psov. Teraz majú vo výcviku Tazyho a cvičí ho na mieru pani Jane podľa jej individuálnych potrieb. Až touto individualizáciou bude dosiahnuté to, že bude plniť presne tie požadované úlohy, ktoré sú najnutnejšie.
A čo je vlastne signálny pes?
Je to odborne vycvičený pes, ktorý nahrádza postihnutému jeho sluchové schopnosti. Ak počuje nejaký zvuk, upozorní svojho pána a začne pobehovať medzi zdrojom zvuku a pánom. Tým je jasné, o čo sa jedná. Pes tak upozorní na všetky vyššie spomenuté zvuky od ranného budíka až po Plačúci dieťa. Je dokonca cvičený tak, aby v prípade menších predmetov (mobilný telefón a pod.) Tieto veci rovno doniesol.
Niektorí ľudia sa domnievajú, že takto cvičenie psy sú chudáci a musí stále pracovať. To je však veľký omyl. Oni totiž chcú pracovať a ak napríklad Tazy počuje prichádzajúce sms, ihneď nadšene beží, aby urobil svoje paničke radosť a ona ho pochválila. Pre nich je to hra, za ktorú dostanú pochvalu alebo aj nejaký ten maškrtu.
Výcvik asistenčných a signálnych psov nie je hradený štátom a klienti na takýto nákladný výcvik (väčšinou požadovaných 190 tis. Sk) nemajú. To je aj prípad pani Jany. Preto je Pestrá spoločnosť odkázaná na dobrosrdečnosť ľudí, ktorí chcú Jane a Tazymu pomôcť.
Text: Michal Vondráček