To nie je Apríl!

Historky, ktoré veterinárni lekári zažívajú vo svojich ordináciách, bývajú zábavné len niekedy. A môžu to byť aj tie, kedy je potrebné použiť skalpelu a neskôr ihly a nite. Veselé sú príbehy s dobrým koncom. A dobrý koniec je pointou i poučením.

Poučenie prezradíme hneď na začiatku: Pozor na to, čo sa dáva psovi či mačke do misky, ale aj na to, čo si môže zviera nájsť samo. Napríklad pán, ktorý je zvyknutý nechávať po byte ležať ponožky, by mal pre istotu nosiť len krátke. Paninky sa to týka tiež. Naviac je nutné dodať, že pančuchy sú ešte nebezpečnejšie. Bol zaznamenaný prípad, že jeden koniec psovi už vychádzal konečníkom, zatiaľ čo druhý ešte žuval. Z literatúry je známy prípad popisovaný Jamesom HERRIOT, kedy koza zožrala starému pánovi (dnes by sme povedali seniorovi) gate. A prípad zo súčasnosti? Border kólia, pes, zožral plastovú uhorku zo zeleninového aranžmá, musel byť operovaný a desať dní chodil s ochranným golierom.

Prípad, ktorý sa obišiel bez operácie, rozprávala pani doktorka RV: Zdvihla telefón a na druhom konci nariekala pani, že jej labrador zožral korytnačku. Ako že to vie? No, korytnačka nie je k nájdeniu. Pani doktorka jej s potlačovaným úsmevom ponúkla, že psíka Zrontgenujú. Majiteľka to prijala a do hodiny sa dostavila s podozrivým žrútom. Lenže útroby boli prázdne, korytnačka nikde. Všetkým sa uľavilo. A navyše pani druhý deň volala, že sa korytnačka našla.

Je teda dobré dohliadnuť, aby sa domáce zvieratá nemohli dostať k ničomu nebezpečnému. Hnojivami a chemikáliami, ale aj ponožkami počínajúc a plastovými atrapami končiac. Ako je zrejmé, mal by mať páníček veľkú fantáziu. Čo všetko môže zviera zožrať ... Doplň si každý sám.

Text: Josef Duben, PR KVL, www.vetkom.cz

Foto: pixabay.com