Trpký príbeh vývojovo zaostalé mačičky Hanulky

Písal sa rok 2009, pomaličky sa rozbiehal mesiac leden.Toho času sme boli požiadaní o pomoc vo veci záchrany mačičiek z Řetůvka. Bolo nám povedané, že sme jedni z mála, kto môže prijať viac mačičiek naraz. Vtedy sme vôbec netušili, čo sa bude diať a do čoho sa rútime. Mačičky z Řetůvka pochádzali od jednej veľmi nezodpovedné pani, ktorá vo svojom byte dopustila pohromu v podobe veľkého množenie, nad ktorým úplne stratila kontrolu. Keď potom musela odísť do iného bytu, mačičkám hrozilo, že budú premiestnené do miestneho kravína.

Pôvodný plán znel prijať k nám do depozitá nanajvýš 5 mačiatok. Skutočnosť však bola úplne iná a osud si všetko naplánoval po svojom. Osobne sme sa pre mačky vypravili do Hradca Králové, kde nám boli preložené z auta do auta. Celkom sme si ich v mrazivom januári odviezli 16. Lenže ouha, mačičky to neboli hocijaké. Niektoré boli slepé, ďalšie boli postihnuté po vzájomnej plemenitbe a prevažná väčšina z nich trpela rôznymi chorobami. Počnúc minimálne svrabom či veľmi silnými zápaly uší a končiac vážnym postihnutím, napríklad slepotou a ďalšími vývojovými chybami. Mačičky boli navyše tak strašne veľa zanedbané, že sme niektoré z nich museli po príchode domov chtiac nechtiac vykúpať, pretože silne zapáchali močom a mali na sebe vrstvy špiny a popola. Všetkých 16 mačičiek sme úplne viac či menej "dobrovoľne" zafinancoval, pretože neboli k dispozícii žiadne prostriedky určené na pomoc "Řetůvce" a nedalo sa preto nič iné robiť, ale zvládli sme to aj tentoraz.

Počas roka 2009 sa nám podarilo väčšinu z týchto mačičiek vyliečiť a hoci boli mnohé aj invalidov, podarilo sa nám ich tiež dobre umiestniť. Jedna z mačičiek menom Hanulka "pôvodne Myšička" u nás však zostala natrvalo, preto by sme jej chceli venovať pár riadkov, ktoré si naozaj zaslúžia. Hanulka sa k nám dostala vo veľmi zanedbanom stave. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že musela prerobiť okrem iného aj nejakú vážnejšie choroba, možno herpesvirus, ale kto vie. Prvé dni sa schovávala a takmer nevyliezalo z úkrytu. Po pár dňoch, ktoré strávila v pokoji a bezpečí, sa však odvážne vydala na prieskum a pomaličky si začala prichádzať pre prvú pohladenie. Čoskoro sme si začali uvedomovať, že je Hanulka natoľko poznamenaná vývojovými chybami, že zrejme natrvalo zostane u nás v depozite.

Hanulce sú teraz skoro dva roky a váži ani nie dva kilogramy. Na veterine nám ju sprvu odmietali vykastrovať. Ku kastrácii nás všetkých presvedčilo až záhadné Hanulčino bavenie, ktoré sme už ani nepredpokladali, že by mohlo prísť. Jedným z mnohých Haulčiných trápenia je tiež jej vylysalý tváričku, prevažne v oblasti okolo očí. Bohužiaľ, slzné kanáliky neplní správnu funkciu a prebytočné slzy tak Hanulce stekajú po tváričkách, preto je nutné okolie očí udržiavať v čistote, suchu a chrániť ich tak pred prípadnou infekciou a škodlivými baktériami. Jej srsť je aj po mnohých pokusoch podávania dobrej stravy a kvalitnej starostlivosti stále splstnatená a telíčko zostalo kostnaté. Týmto však vážnosť Hanulčina stavu zďaleka nekončí. Treba podotknúť, že Hanulku sem tam sužujú a v minulosti veľa sužovali tráviace ťažkosti. Často trpela silným hnačkami, ktoré striedala zápcha, preto je bezpodmienečne nutné dodržiavať správnu výživu a pravidelne Hanulku dokrmovať. Hanulka navyše zle znáša antibiotiká, preto musíme prípadnú liečbu smerovať tak, aby sme jej nespôsobili ešte väčšie ťažkosti. Bohužiaľ, jej zdravotný stav je ako na hojdačke. Veríme však a dúfame, že tu s nami bude ešte dlho šťastne žiť.

V lete 2009 nám začala Hanulka takmer odchádzať pred očami. Nechali sme jej urobiť maximum vyšetrenie, na nič závažné sa ale neprišlo. Podozrenie na prípadné ochorenia bola vylúčená. Cez všetky utrpenia a príkoria, ktoré Hanulce život prichystal, má až neuveriteľnú chuť do života. Behá za nami ako psík, pozerá sa na nás smaragdovýma očami, a keď je príležitosť, sedí nám na kolenách či na ramene a dáva zreteľne najavo svoju lásku a blízku náklonnosť. Sprevádza nás všade, kam sa len dá. V lete s Hanulkou chodíme na záhradku, kde si užíva slniečka a kde ju chránia naše psie holky pred prípadnými votrelcami. Ony cíti, že je Hanulka postihnutá, tak ako mačičky, ktoré s Hanulkou zdieľa bývania. A teraz, keď pomaličky dokončujem písania tohto príbehu, tak opäť sedí Hanulka na mojom lone a pozerá sa mi uprene do očí.

Tento príbeh bol spísaný tiež preto, aby verejnosť bola oboznámená s tým, že útulky nie sú plné len pohľadných mačičiek, ktoré sú ponúkané na adopciu. Veľa z nich je hendikepovaná. Takí jedinci potrebujú individuálnu starostlivosť a pomoc ostatných, a preto by sme nikto nemali byť k životu zvierat ľahostajní. Každý tvor by mal dostať svoju druhú šancu.

Týmto by sme chceli verejne poďakovať slečne Eve Kovaříkovej z Prahy, ktorá posiela Hanulce pravidelne kvalitné papanie a bola sa na ňu už tiež pozrieť.

V mene OS Srdcom pre mačky, Kristýna Kacálková
www.kocky-utulek.cz , www.srdcemprokocky.cz