SK
CZ
PL
Týrané mačičky zo Slaného
Je štvrtok 22. 9. 2011, začína deň ako každý iný. Opäť prežívame náročné ráno - upratovanie, drinu, chaos, starosti a nakoniec tiež radosti. Michal hlási, že má z predošlého dňa zmeškaný hovor. "Zavolaj hlavne späť, Michale! Čo keď niekto niečo dôležité potreboval? "
Michal počas dňa volá a oznamuje mi, že hovoril s nejakým pánom a jedná sa údajne o celú skupinu mačičiek, ktorým je potreba poskytnúť azyl a pomoc. Zmieňuje sa tiež, že odovzdal pánovi kontakt na mňa, aby som s ním prípadne všetko osobne dojednala. Lepšie povedané, aby som pánovi poradila, na koho sa obrátiť ďalej, pretože v našom útulku máme STOP STAV a mačičky momentálne neprijímame.
desivé zistenie
Počas dňa ma kontaktuje už spomínaný pán a farbisto mi líči všetko o kočičkách, ktoré potrebujú urýchlene a nutne pomôcť. Odpovedám, že je mi to skutočne ľúto, ale jednoducho nie sme nafukovacie. Denne náš útulok kontaktujú nálezcovi a chcú k nám umiestniť opustené mačičky. "Každému pomôcť nemôžeme", dopĺňam. Pán síce našu situáciu chápe, ale pokračuje v rozhovore ďalej. Tvrdí, že sú mačičky poranené, chýba im chvostíky, ušká a viditeľne nesú známky ďalšieho vedomého poškodenia. "Ja snáď zle počujem", hovorím si pre seba. Všetky nasledujúce informácie sú desivé a značne znepokojujúce, a preto si s volajúcim pánom dohovárame večerné schôdzku v mieste hrôzy.
V priebehu dňa si pán spoločne s milou priateľkou nečakane prichádza pre prepravky priamo k nám do útulku vo Vrbičany. Veľmi priateľsky nám vysvetľujú, že sa pokúsi sami mačičky odchytiť. Potvrdzujeme si potom už spomínanú večernú schôdzku. "Až sa budem vracať z ciest a veteriny, dáme si skrátka vedieť a stretneme sa na dohodnutom mieste," dopĺňam.
Večer sa skutočne schádzame na mieste hrôzy. Chystáme sa mačičky kŕmiť a pri tej príležitosti je tiež rovno skúsime odchytávať. Pozerám ako blázon, úplne neveriacky žasnem a nestačím sa čudovať. Jedna mačička nemá ušká a chýba jej časť chvostíka, ďalšie chýba chvostík celý. Tahle mačička má poranené očko a tamtá zase nejako podivne chodí. Všetky sú choré a navyše sú zmrzačené. Áno, vidím dobre, sú úmyselne zmrzačené! Nič tak otrasného som ešte nikdy nevidela. Teda, videla som toho dosť, ale boli to z prevažnej väčšiny úrazy. Prehĺtam nasucho a je mi viac než jasné, že sa konkrétne v týchto miestach deje niečo desivého a strašného. Dochádza mi, že sa jedná o týranie zvierat, mráz mi behá po chrbte. Nechápem, ako môže niekto niečo podobné urobiť, ale hlavne prečo? Na jednej strane sme tu, aby sme pomáhali potrebným, snažíme sa zo všetkých síl, mačičky zachraňujeme a liečime, pomáhame chorým a opusteným. Na druhú stranu sa nájde "ktosi", čo šliape, láme a ničí. Ničí fyzicky aj psychicky krehké mačacie duše. Ten ktosi necháva za sebou úplnú spúšť. Čo to môže byť za netvora? Prečo to robí? Napadá ma veľa vecí, hlavou sa mi naháňa prapodivné myšlienky. Mám šialenú zlosť, naozaj šialenú. Lenže, čo s tým?
Odchyt a prevoz
Niekoľko mačičiek lákame v mieste hrôzy na nakrájané surové mäso. Odchytené jedinca umiestňujeme do prepraviek. Na odchyt iba s prepravkami sme však nakoniec rovnako krátki a nutne potrebujeme odchytová klietku. Michal sa práve vracia z práce a ja už ho zase naháňam: "Michale, rýchlo príď do Slaného a nezabudni prosím ešte predtým nakŕmiť mačacie bábätko Marušku! Prišla som z ciest a veteriny priamo na odchyt, a tak potrebuje malá dokrmit. "
Vo Slanom už na Michala všetci netrpezlivo čakáme, sme nervózni a on stále nikde. Telefonujem mu a popoháňate ho: "Kde je tých tvojich päť minút?" "Už jedu, tak sa nezblázni!" Za chvíľu je Michal v Slanom, priváža odchytová klietku a skúšame šťastie. Darí sa nám, máme radosť! Dozvedám sa však, že maličká Maruška nie je nakŕmenie. Na vine som ja, viem to. Dôležité v danú chvíľu bolo priviezť klietku. Maruška je však nemenej dôležitá a potrebuje nutne jesť. Michal teda zostáva na mieste s nálezcovi týraných mačičiek a ja svištíte domov za Maruškou. Veziem domov prvú várku odchytených ubožátek. Po príchode domov zostávajú mačičky v aute a ja bežím urýchlene dokrmit mačacie bábätko Marušku. Vtedy ešte neboli týrané mačičky pomenované, dnes už viem, že som domov viezla - chorého Kryštůfka bez chvostíka, chorého Bertík, chorú gravidné Andelko, Klaudinku s poškodeným vředovitým okom. Nasledoval krv z nosa chrliaci Štěpánek so zlomenou panvou a strhanú kožou z labiek, ktorý navyše trpel silným hnisavým zápalom vankúšikov.
vonkajší výbeh
Doma narýchlo premýšľam, kdeže asi všetky tie nováčikov umiestnime? Najskôr zo všetkého ale bežím nakŕmiť maličkú Marušku. Nasledujú ďalšie úvahy. Mám snáď umiestniť mačičky po dvoch do karanténnych klietok? Všetky totiž potrebujú karanténu, a tak stále premýšľam, čo s tým? Mám to! Aby mohli nové mačky zostať spolu, napáda ma v tej chvíli geniálne riešenie. Razom sťahujem mačičky už domáci kastrované a očkované z jedného vonkajšieho výbehu do jednotlivých mačacích skupín v našom útulku. V tú chvíľu je vonkajší výbeh voľný a pripravený na nových členov, ktoré ešte len čaká celková karanténnej procedúra. Navyše, som si úplne istá, že nás čaká ďalšia skúška ohňom.
Michal ešte ten istý večer priváža zo Slaného vychudnutého chorého z nosa krv chrliaceho kocúrika Huga s úplne zdevastovanou Labkou, opuchnutými vankúšikom po akoby strhané koži a zakrpatenú mačičku Bohunka s odstrihnutými uškami a Uťatú špičkou chvosta.
Druhý deň prichádza Markéta (naše priateľky a dobrovoľníčky) a pomáha nám Slanské týrané mačičky fotiť do budúcej ponuky. Medzitým tiež Markéta kontroluje maličkú Marušku - toho času najmladší obyvateľku nášho útulku, vymieňa jej nahrievacie fľašu v pelechu a mi osobne dochádza, že Markéta vie veľmi dobre, že starosť o bábätko musí byť 100% a ja to nezvládam. Ten deň si Markéta odváža maličkú Marušku domov do Rakovnického depozitá, aby ju poskytla 100% starostlivosť.
ďalšie prírastky
Dňa 23. 9. 2011 ohlasujem prípad týraných mačičiek Mestskému úradu Slaný. Z Mestského úradu prichádza informácia, že boli s Mestskou políciou dohodnuté častejšie hliadky v mieste nálezu týraných mačičiek.
Dva dni potom 24. 9. 2011 sa darí odchytiť v Slanom Murka Oskárka, ktorý je po nutné kastrácii vrátený pôvodnému majiteľovi. Tiež sa v ten istý deň darí odchytiť malého kocúrika Fanúšika, ten ale už s určitosťou patrí do kolónie týraných Slanských mačičiek.
Dňa 25. 9. 2011 je odchytené mačička Darinka a nasleduje dátum 27. 9. 2011, kedy skupinu Slanských týraných mačičiek dopĺňa malý Emilko. Po pár dňoch dňa 3. 10. 2011 nasleduje príchod zatiaľ posledného člena Slánskeho mačacieho tímu - kocúrika Arnošta s poškodeným okom.
Medzitým ohlasujem 26. 9. 2011 prípad týraných mačičiek na Štátnej polícii v Slanom, kde je spísaný úradný záznam o podaní vysvetlenia. Pre mňa však tento postup nie je dostačujúce, išla som predsa na políciu nahlásiť týranie zvierat a rada by som celú vec posunula ďalej. Dňa 7. 10. 2011 volám na Štátnej polícii v Slanom znovu a Pýtam sa, ako to vyzerá s vyšetrovaním a či môžem hovoriť s kompetentnou osobou. Večer je mi volané z policajnej stanice späť a dozvedám sa, že mám volať v pondelok, pričom bude v práci osoba prípadom poverená. Volám teda v pondelok dňa 10. 10. 2011 na polícii opäť s tým, že by som rada hovorila s osobou poverenou, ale dostáva sa mi odpovede priamo od šéfa Slanské polície ... Spomínam šéfovi polície opakovane o tom, že som chcela podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pričom bol so mnou spísaný iba úradný záznam o podaní vysvetlenia. Dozvedám sa však, že ja ako občan nemôžem v žiadnom prípade rozhodovať o tom, pod akým paragrafom bude prípad vedený, ale tiež sa dozvedám, že má polícia lehotu 30 dní na riešenie prípadu. Dobrá, čo môžem teda robiť, že? Zarážajúce pre mňa však stále zostáva, že sa doposiaľ nikto v rámci vyšetrovania nebol na mačičky vo Vrbičany ani pozrieť. Polícii by som logicky u nás v útulku očakávala ako prvý. V túto chvíľu s celou záležitosťou asi nič neurobím, ale hodlám sa podľa úspechu či neúspechu šetrenie obrátiť na štátne zastupiteľstvo. Toľko vedome zmrzačených zvierat nie je obyčajná náhoda, to mi nikto nevyhovorí, ide totiž o záležitosť do očí bijúce a celkom jasnú.
Vo Slanom v mieste hrôzy však zostávajú ešte ďalšie mačičky. Bohužiaľ, je nesmierne ťažké všetky zvieratká naraz odchytiť. Všetko sa preťahuje a my sa doposiaľ s dobrovoľníkmi snažíme v tomto mieste vyvíjať činnosť a mačičky postupne odchytávať. Nič nie je jednoduché, všetko stojí úsilie a čas. Odchyt sa dohodli s Mestským úradom Slaný a majiteľom firemného areálu v Slanom.
Veľmi si vážime pomôcť Mestského úradu Slaný, ktorý nám navyše pre tento rok poskytol na Slanské mačičky 30000 Sk. Tieto financie však boli veľmi rýchlo vyčerpané už dávno, a to pri prvých príjmoch opustených mačičiek zo Slaného. Mesačné náklady nášho útulku dovŕšili za posledný mesiac 170000 Sk (pozri mesačnej uzávierky zverejňované pravidelne na našom webe). Napriek tomu všetko je pre nás 30000 Sk veľká suma, ktorú nutne potrebujeme pre ďalšiu existenciu. Bohužiaľ však, nutné dodať, že teraz už všetky náklady za týrané mačičky zo Slaného a ďalšie Slanské najdúcha hradíme iba z darov darcov a našich financií. Veríme však, že opäť získame príspevok ľubovoľnej výšky mesta Slaný pre nasledujúci rok 2012, o ktorý sme už s predstihom žiadali.
V pláne je nakrúcanie o Slanských týraných kočičkách do programu Chcete ma, ktoré prebehne vo Vrbičany 25. 10. 2011. Všetky už boli preliečenie antibiotikami, dospelé mačičky boli tiež kastrovaný. Mačky s čerstvým zranením boli operované. Usekanou ušká a chvostíkmi už boli staršieho dáta, rany boli zahojené. Bohužiaľ však, už nikdy nebudú zahojené rany na duši týraných zvierat. Mačička Bohunka so skráteným chvostíkom aj uškami je doposiaľ vystrašená kôpka nešťastia a obávame sa, že nielen jej dušička zostane navždy poznamenaná.
Tu je niekoľko fotiek týraných mačičiek, ďalšie nájdete na našom webe:
http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/tyrane_kocky_Slany_-_II
S úctou ku všetkému živému,
Kristýna Kacálková
OS Srdcom pre mačky