Šteňací bratia Jack a Jody boli ich matke odobraní vo veku necelých piatich týždňov. Stále ešte pili materské mlieko, ale "chovateľ" je zo dňa na deň začal učiť na granule. Niekoľko dní nejedli, nakoniec boli natoľko zoslabnutí, že sa museli naučiť hrýzť aj suché granule, aby prežili.
Po niekoľkých dňoch si pre mladšie z dvoch úplne podvyživených šteniatok prišla nová rodina. Prezerali si ho len pár minút, než ho trasúceho sa vzali pod bundu a nasadli do auta. A tak Jody zostal sám. Nemal pri sebe mamu, bola mu zima, v miske nemal takmer žiadne jedlo a bolo mu smutno. Celú noc kňučal, a tak sa ho chovateľ rozhodol hneď ďalší ráno predať ako: "Posledný šteniatko so zľavou pri okamžitom odbere."
Počas niekoľkých hodín si aj pre Jodyho prišla nová rodina. Zaplatila zľavnenú čiastku 3000 Sk a psíka si odviezla. Ešte v aute však začal zvracať. Bruško mal celé nafúknuté a ani chvíľku nevydržal bez vracania, takže namiesto do nového domova rodina zamierila na veterinárnu kliniku. Tam si tiež Jodyho pán doktor nechal. Stav malého psíka bol kritický. Bol plný škrkaviek, ktoré mal od svojej mamičky, najskôr nikdy nebol odčervený, možno ani veterinára nikdy nenavštívil. Pán doktor ho naočkoval a nechal si ho na pozorovanie, aby predišiel najhoršiemu. Rodina bola zdrvená. Zúfalo volali pánovi, od ktorého šteniatko kúpili, ale ten na ich žiadosť o vrátenie peňazí nereagoval. Ponúkol im však, že si Jodyho vezme späť a "zoženie" im iné šteňa, ktoré bude zdravšie a môžu si dokonca vybrať rasu a pohlavie. Na to však rodina nepristúpila. Naplno sa pustila do liečenia Jodyho, ktorého sa podarilo zachrániť a po dvoch týždňoch si ho konečne mohli vziať domov.
Začiatky však neboli jednoduché - Jody sa bohužiaľ veľmi ťažko učil chodiť na záchod, čúral všade po byte a nevydržal chvíľku sám. Pri akomkoľvek hlasnom zvuku sa bál a utekal sa schovať do svojho pelechu, kde sa spravidla počůral. Vo svojich štyroch mesiacoch musel byť stále sýte a starostlivosť o neho bola nielen finančne, ale aj psychicky náročná. Bol veľmi maličký. Vážil necelých 500 gramov, čo je naozaj kriticky málo a priberal veľmi ťažko, sám takmer nejedol a každý týždeň bol na kontrole u veterinára.
Aj keď sa rodina snažila akokoľvek a vynaložila nemalú finančnú čiastku za Jodyho liečbu, bohužiaľ došlo k najhoršiemu. Jody vo svojich piatich mesiacoch zomrel vyčerpaný, v bolestiach a ako ustrašené šteniatko, ktorému "chovateľ" ukradol jeho slobodu. Odobral ho od matky, keď bol ešte príliš malý a zanedbal jeho starostlivosti v mnohých smeroch. Bohužiaľ pre nás, neznalých kupca, sa však smrťou Jodyho nič nezmenilo. Hoci rodina všetko nahlásila na Polícii SR, nemali kúpnu zmluvu, a tak "chovateľmi" v jeho počínanie nikto nemohol zabrániť. Koľko ďalších chorých šteniatok naďalej predáva, nikto netuší. Vec bola zmetená zo stola ... A po "chovateľmi" sa zľahla zem.
Text: Simona Smith, www.tovarnanastenata.cz
Foto je ilustračné.