Ľudia sa o mačky zaujímajú už od nemapěti. V starom Egypte boli uctievané, zatiaľ čo v stredoveku boli hanobené a ľudia sa ich báli. Aj keď vyvolávali takto rozporuplné reakcie, vždy upútavali pozornosť.
Fenomén ušľachtilých kočkek však nie je tak starý. Väčší rozmach zaznamenal ešte len na konci 19. a začiatku 20. storočia. Pár storočí predtým priviezli z Turecka a okolitých oblastí obchodníci do Európy angorskej mačku (plemeno dnes známe ako turecká angora). Európania boli týmito krásnymi mačkami s bielou polodlhou srsťou a modrými očami nadšení. Dovtedy poznali hlavne obyčajné domáce krátkosrsté mačky, ktoré slúžili človeku skôr ako lovkyňa myší, než ako domáci miláčikovia. Elegantný angory uchvátli predovšetkým šľachtické rody a dlhú dobu sa držali len na zámkoch, hradoch a honosných sídlach dobre situovaných rodín. Pretože boli v obľube aj u francúzskeho dvora, dostali prívlastok "francúzskej mačky". V 19. storočí priviezli kupci z Orientu ešte oveľa zvláštnejšie mačky. Jednou z nich bola napríklad siamské mačka. O tieto krásavice s uhrančivými modrými očami a štíhlu telesnou stavbou starali najmä ženy kupcov v Anglicku. V tej dobe sa totiž chovom mačiek zaoberali predovšetkým ženy. Netrvalo dlho a v roku 1871 bola v londýnskom Crystal palace zorganizovaná prvá ozajstná výstava mačiek, ktorá odštartovala novodobý chov a šľachtenia mačiek.
Zdroj: ESTHER JJ VERHOFF-VERHALLENOVÁ ENCYKLOPÉDIE MAČIEK