Váľanie v mršinách ako zdedené správanie

Väčšinu majiteľov psov práve veľmi neteší, akú neodolateľnú príťažlivosť majú pre psov nepríjemne páchnuce objekty (zdochliny, exkrementy). Prečo sa v nich s takou obľubou váľajú?

Bohužiaľ toto správanie je úplne typické a zrejme pudové. Najprv psi pokrčí predné nohy a trú sa o tú nechutnú vec šijou a zadnou časťou hlavy, z jednej i druhej strany, a nakoniec sa do páchnuce nádielky zvalí celým telom, prevráti sa na chrbát a váľajú sa a otierajú ... Ide o pozostatok pudového správanie vlkov, u ktorých bolo rovnaké rokovania pozorované nespočetnekrát.

Prečo to robia?

Ponúkajú sa rôzne výklady. Predtým sa súdilo, že tým chce vlk zamaskovať svoj pach, aby sa mohol nepozorovane priblížiť ku koristi. Ďalšie vysvetlenie, ktoré je však menej pravdepodobné, hovorí, že vlk chce páchnuť preto, aby mu bola venovaná väčšia pozornosť vo forme zborového očuchávanie v čase, keď sa vráti ku svorke. Či tak alebo onak, jedná sa o správaní zrejme natoľko pudové a samoúčelné, že u psov pretrvalo po celé tisícročia, hoci nie je posilnené žiadnou formou odmeny. Naopak u domácich miláčikov je potlačované a trestané. Je takmer nepochopiteľné, ako mohlo toto špecializované a hlboko pudovo zakorenené správanie vzniknúť, keby odmena za ne bola tak nepatrná a v čase odložená. Možno keby sa dalo bezpečne preukázať, že vlkom plynie nejaká výhoda v spoločenskej hierarchii z toho, že sa vyválejí v páchnuce zdochliny, oproti jedincom, ktorí to nerobia alebo sa im k tomu nenaskytla príležitosť. Potom snáď ... Ale žiadny dôkaz, ktorý by na to ukazoval, zatiaľ neexistuje.

Ďalšia možnosť

Čo keď skutočnosť, že pes po vaľkaní zapácha, je len vedľajším produktom celého správanie? Aj keď sa nám to môže zdať nechutné, faktom zostáva, že psy aj vlci majú jednoducho radi pokazené a rôzne nahnité mäso, pretože sa ním v skorších dobách často živili. Bolo pozorované, že vo voľnej prírode sa vlci ku zdechlinám vracajú aj po niekoľkých dňoch a konzumujú aj mäso hnilobou takmer rozložené. Takže taká páchnuce zdochliny im môže pripadať veľmi lákavá a cenná. Psy aj vlci majú na hlave pachové žľazy, preto sa vôbec nemusí ísť o snahu preniesť na seba pach niečoho iného, ale naopak zaujímavému objektu (v tomto prípade zdochliny) odovzdať svoj charakteristický pach. Tiež sa môže jednať o označovaní vlastníctva, prípadne teritória. Pre psa aj vlka je dôležité zanechať vlastnú značku na niečom, čo môže byť považované za cenné vlastníctva. Veď aj psi ako pozostatok od svojich vlčích predkov si vyberajú vizuálne nápadné body v teréne ku značkovanie močom a dôležité križovatky loveckých chodníkov ku značkovanie výkalmi, preto je možné, že sa snaží vlastným pachom označiť čuchovo nápadné lokality. Intenzívne páchnuce objekty, ktoré sú cítiť odlišne od okolia, budú totiž skúmané inými psami. Účelom by teda mohlo byť niečo ako nechať svoju značku tam, kde je najväčšia pravdepodobnosť, že ich ostatní členovia skupiny nájdu.

Nech už je dôvod akýkoľvek, pravdou zostáva, že majitelia psov z tohto pudového správania nemajú žiadnu radosť. Kto by sa taky radoval, keď k vám pribehne špinavý pes, ktorý je cítiť na sto honov ... V takýchto prípadoch sa nedá robiť nič iné, než sa obrniť trpezlivosťou, zapchať nos a naordinovať chlpatému maznáčikovi sprchu s poriadnou dávkou psieho šampónu.

Zdroj: Stehien Budiansky: Pravda o psoch, Columbus, 2002